30. 1. 2015

Otcovská láska 37. kapitola


pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 
Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: po mojej korektúre.
 Pre Arkama, Mononoke.




Mali ho už čoskoro odviesť.
Bol spútaný a pripravený na to, čo nevyhnutne príde.
Prial si však  stráviť ešte nejaký čas na tomto mieste a rozlúčiť sa, pretože sa obával, že to bude naposledy, čo má možnosť byť v tomto dome...
Bol to jeho domov.
Neubránil sa tomu a spájalo sa s ním veľa cenných spomienok, o ktoré možno príde.
A jediné čo mu ostávalo, bolo prežiť tie posledné okamihy tam, kde  napokon našiel to najlepšie, čo v ňom bolo.
                            
Pred dvoma týždňami...

Počul zvuk trieštiaceho sa skla.
Menšie banky, uložené na stole, jedna po druhej praskali pod vplyvom spontánnej mágie.
Cítil silný tlak vo svojej hlave a slabosť, ktorá mu bránila vstať či urobiť akýkoľvek iný pohyb.
„Severus...“
Cez akúsi hmlu plnú nepríjemného chvenia zachytil akýsi hlas.
A pocítil ruky, ktoré sa ho snažili opäť priviesť k životu.
Zachvel sa.
Pohľadom sa pripútal k tým zeleným očiam a len veľmi pomaly a postupne mohol opäť myslieť, cítiť a ovládať svoje telo.
„Severus, ja zavolám pomoc, dobre... si bledý a ...“
„Som v poriadku, Harry...“  konečne sa mu podarilo zareagovať na jeho hlas.
No aj tak sa musel oňho oprieť, aby sa mu podarilo vstať a nedostal sa ďalej než na provizórnu posteľ v laboratóriu.
Bol unavený, vysilený natoľko, že ledva dokázal vnímať.
„Posilňujúci elixír, je na stolíku...“  Severus s námahou ukázal na požadované miesto.
Potter mu ho okamžite priniesol.
Majster elixírov rýchlo skontroloval etiketu a pre istotu aj vôňu, potom to vypil.
Celý svet sa postupne rozjasňoval a aj keď stále pociťoval silnú duševnú vyčerpanosť, jeho telo bolo na tom opäť pomerne dobre.
„Je ti lepšie?“ opýtal sa ho Potter.
„Dá sa to zniesť...“ vyhlásil roztrpčene.
Hnevalo ho, že Potter sa oňho tak stará, a to ako ustarostene naňho hľadel.
Nezaslúžil si to.
Ani jediný takýto pohľad z jeho strany.
Zlyhal.
Nechal sa poraziť v odbore, v ktorom vždy vynikal.
Bol slabý, prehral boj o svoju dušu a potvrdil si len to, že v jeho prípade sa nikdy nemôže nič zmeniť. Prvá smrť sa nedala zmazať a pridali sa k nej aj ďalšie.
Už nebolo cesty späť.
„Potrebuješ ešte niečo, chceš, aby...“
Takmer surovo zachytil Potterovu ruku, keď sa ho opäť snažil dotknúť.
„Len si sem sadni a vypočuj si všetko, čo ti musím povedať... nič viac nepotrebujem...“
***
Nepravý horcrux.
Zrnko imaginárneho piesku, ukryté niekde hlboko v jeho mysli. 
Vytvorené z roztrhnutej podstaty nižšieho démona a spojené s fragmentmi pochádzajúcimi zo samotného Temného pána.
Uvoľnili sa vo chvíli jeho smrti, do vybraných osôb, presne v tej pravý čas.
Niečo také je však ťažko odhaliteľné a neobstojí to pred žiadnym súdom.
Tieto slová použil bývalý profesor elixírov, keď všetko vysvetľoval svojmu mladému partnerovi.
Zvažoval, čo by mal urobiť, nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale zvolil si úprimnosť, hlavne kvôli tomu, že Potter sa zaňho zaručil, dal v stávku svoje meno a on nemohol pred ním zatajiť túto záležitosť.
Nebolo to preňho príjemné a veľmi rád by sa tomu vyhol, no tentoraz potlačil túžbu po ochrane Pottera pred emocionálnou ujmou a uprednostnil ochranu Pottera pred ním samotným, pretože Severus Snape ako osoba bol práve teraz preňho hrozbou.
Nepochybne zavážil aj fakt, že on sám by dokázal nechtiac prelomiť kúzla ochraňujúce dom a nemienil dovoliť, aby sa to stalo.
Bezpečnosť Pottera a jeho rodiny bola  preňho dôležitejšia než čokoľvek iné. A nedovolil si riskovať komplikácie tohto druhu.
Po jeho priznaní Harry mlčal.
Stál tam pri ňom, nehybne, takmer ani nedýchal.
Severus Snape opäť stál pri okne, tentoraz bol vonku jeden z tých príjemných dní, cítil pulzovanie bolesti, ktorú mu spôsobovalo prudké vytiahnutie spomienok na svetlo, no mienil sa ešte nejaký čas zdržiavať pri okne a užívať si denné svetlo.
„Mal by si to zariadiť, čo najskôr...“ prinútil sa to vysloviť, aj keď to jeho samého bolelo viac než čokoľvek iné.
Desili ho vyhliadky na celu, v ktorej bude zatvorený, zrejme už po zvyšok svojho života, ak sa v tomto prípade opäť začne spomínať jeho meno. Nič sa však nevyrovnalo tým pocitom straty, ktoré vnímal viac než kedykoľvek predtým a dovolil si ich prežívať, keďže to bola preňho jediná záchrana. Jedine tak sa dokázal udržať pri zdravom rozume.
Odvrátená strana lásky naňho opäť mala svoj dosah a Severus cítil tú trpkosť, ktorá dosahovala takmer neznesiteľnú hranicu.
Strnul, keď zacítil dotyk ruky na svojom chrbte.
Neodvážil sa obrátiť.
Už aj tak bolo preňho ťažké o tom hovoriť.
Bola to jedna z najťažších vecí, ktorú musel urobiť a klamal by keby sa neobával jej dôsledkov.
Potterova ruka nežne prechádzala po jeho chrbte, bolo to takmer ako pohladenie, ako prísľub podpory, ktorý si nedokázal napriek všetkému odoprieť.
„Neodovzdám ťa aurorom...“ pomaly vyhlásil, Potter.
„Budeš musieť, nedám ti možnosť výberu, tentoraz toto rozhodnutie nezávisí od teba...“ pokračoval neľútostne Snape.
A bol pripravený hovoriť o všetkých rizikách spojených s jeho osobou. Opäť mu to všetko zopakovať, aby si uvedomil do akého nebezpečenstva  by uvrhol celú svoju rodinu.
„Spolu to vyriešime, je to len Voldemort, Severus, opäť len on... a my sme ho už raz porazili...“ vyhlásil Harry, takmer akoby to všetko mohlo zmazať pár mávnutí prútikom.
Stále tomu veril.
Severus ho kvôli tomu miloval a použil to slovo, lebo vedel, že to už možno nebude môcť urobiť.
„Milujem tú tvoju naivitu, Potter, bude pre ma ťažké to bez nej vydržať.“
Nejaký čas mu potom dovolil byť pri ňom, ďalej sa ho dotýkať a láskať bez ohľadu na všetko a všetkých, pretože veril tomu, že to bude naposledy a nebol taký blázon, aby si odoprel poslednú možnosť mať svojho partnera pri sebe.
Keď ten okamih pominul, vrátil sa späť k svojmu zvyčajne chladnému jednaniu.
„Nemôžeš predsa dovoliť, aby som tu aj naďalej ostával, som pre teba nebezpečný, aj pre ostatných, už som ti povedal, že riešenie je veľmi zložité a možno sa nám  ani nemusí podariť...“
„On si myslí, že to pôjde...“ pozrel na Dumbledorov portrét.
„Severus, chlapče, možno by si mal Harrymu dovoliť, aby ti pomohol...“
„Ide len o šialený plán, ktorý skončí jeho smrťou, Albus... Nesnaž sa ma opäť zatiahnuť do týchto záležitostí...“ nemienil riaditeľovi dovoliť, aby do toho zasahoval, on už urobil viac než dosť, teraz bol rad na ňom, aby rozhodol o tom, čo je vhodné urobiť.
A bol presvedčený, o tom, že urobí všetko potrebné pre to, aby Potter mohol pokračovať, či už s ním alebo bez neho. Na ničom inom mu už nezáležalo.
Existoval spôsob, akým by sa im možno podarilo všetko zastaviť, no šance boli takmer mizivé a za normálnych okolností by už nemal ani len štipku nádeje.
 „Nie, si bojuješ s tým, nezabil si predsa Smithovú a podľa toho, čo si mi povedal si sa sám sebe snažil poslať odkazy, chcel si, aby si na to prišiel, bojoval si s tým...“ presviedčal ho Harry a on bol vďačný za to, že sa o to snaží, aj keď túto záležitosť už považoval za uzavretú.
„Draco a jeho rodina, to nemôžeme ignorovať .... A nezabúdaj, že aj Ginny Potterová je mŕtva... zrejme som nebojoval dostatočne, ak sa mi nepodarilo zabrániť golemovi, aby... priamo ja som musel vydať príkaz... na to, aby...“ siahol do citlivej oblasti, bol si vedomý toho, že práve tento úder zaváži.
Otočil sa a pozrel na Pottera.
Nechcel v jeho pohľade vidieť tú istú nenávisť a možno aj niečo horšie, no nebol zbabelec a vedel, že bude musieť čeliť pravde.
Časť z neho sa proti tomu chcela postaviť a už nebolo možné sa tomu ďalej vyhýbať.
Potterov výraz však nehovoril o nenávisti, bolo v tom niečo viac, niečo ako pochopenie, ktoré by od neho neočakával.
„Pripúšťam, že nevieme ako to bolo s Ginny, máme len tú spomienku, ale  nevieme celkom presne, čo sa vtedy dialo v tvojom vnútri... ja... nemyslím si, že si to chcel urobiť, aj ona predsa... počas tej záležitosti v tajomnej komnate, mohla pokojne niekoho zabiť, mala len šťastie, že Tom nebol dôslednejší a že sa veci vyvinuli v jej prospech... Myslím si, že si na tom podobne ako bola aj ona... Podľa mňa len Voldemort dokončil to, čo začal...“
Potterove slová v ňom vyvolali zmätok.
Kam sa podela tá nenávisť, ktorú pociťoval voči vrahovi svojej manželky?
Prečo je voči nemu natoľko chápavý, že...
Miluje ho skutočne až tak, že je ochotný zabudnúť na to, čo sa kvôli nemu stalo matke jej detí?
S niečím takým sa v súvislosti so svojou osobou ešte nestretol.
Nevedel, čo by si o tom mal myslieť. Považoval to za rovnaké šialenstvo ako pokúšať sa o nemožné.
„Toto je iné, je to moje zlyhanie, moja zodpovednosť...“
„Severus, prosím, chcem ti pomôcť... Skúsme s tým ešte bojovať... Nesmieš sa teraz len tak vzdať... Toto nie je celá pravda, nesmieš mu veriť, on ... vieš veľmi dobre, že sa vyžíval v takých veciach... musíme to dokončiť, aby sme vedeli... a ak si aj potom budeš priať, aby sme vykonali isté opatrenia, tak ťa poslúchnem, ale dovoľ mi využiť aspoň tú poslednú možnosť...“ nedal sa len tak odradiť Harry.
„Povedal som ti všetko, čo som chcel... teraz je už len na tebe to, aby si mi dokázal, že všetko čo sme doteraz urobili, malo aspoň nejaký zmysel. Na mne viac nezáleží Potter, už niet cesty späť.“
Súčasnosť
„Už prišli. Je čas ísť...“ oznámil mu Harry.
Prikývol.
Pomalšie než mal vo zvyku.
Lebo to, čo ho čakalo, nebolo príjemné ani pre jedného z nich.
Potter si však napokon presadil svoje, trval na tom, že pôjde s ním a podarilo sa mu získať povolenie od svojho vedúceho.
Ministerstvo prehodnotilo jeho prepustenie, potom, čo sa mu podarilo vyriešiť túto záležitosť, bol opäť prijatý do práce.
Získal aj poverenie na prácu v teréne.
Severus si neprial nič viac než to, aby sa mu darilo a aby sa viac nenechal zlomiť svojou závislosťou.
Bolo príjemné vidieť ho vtom červenom habite, pri práci, ktorá bola súčasťou jeho života.
Bolo preňho útechou, že opäť začal žiť.
„Ale, Severus, ja by som to ešte chcel...“
Snažil sa pristúpiť k nemu, ale on pokrútil hlavou.
„Teraz to nie je vhodné, ver mi, že to musí byť takto...“
„Nie, nemusí, ja by som ti chcel...“  
Bojoval.
Nedal sa len tak ľahko odradiť jeho odmietaním.
Tak mu to dovolil.
Nechal ho, aby k nemu pristúpil, aspoň na chvíľu si dovolil hľadieť do jeho očí a nemyslieť na nič iné len na tento okamih.
A prial si, aby mu toho mohol povedať čo najviac, aby mohol milovanú osobu upokojiť a ubezpečiť ju o tom, že všetko bude v poriadku, aj keď tým si nebol tak celkom istý.
„Severus, prosím, sľúb mi, že...“
„Dosť, Harry... nie je čas...“ snažil sa zabrániť mu vtom, aby pokračoval.
Nemohol inak.
Nechcel ho vidieť takého, nie teraz, potreboval si ho pamätať ako toho Harryho, ktorý ho prijal a miloval.
To jediné u dávalo silu pokračovať.
„Už môžeme...“ opýtal sa Shacklebolt.
„Áno, čo sa týka mňa, som pripravený...“ povedal mu Severus pevným hlasom.
Shacklebolt vytiahol prútik, odpútal ho od stoličky no magickú reťaz, ponechal na svojom mieste.
Bezpečnostné kúzla z domu boli odstránené, mohli sa premiestniť rovno tam.
Prial si, aby sa mohol rozlúčiť aj deťmi, no nechcel v nich vyvolávať zmätok a zbytočné otázky, ktoré neboli pre nich vhodné.
Tento prípad sa už čoskoro uzavrie a on tomu bude musieť čeliť a zo cťou prijať následky svojho zlyhania.
„A čo ty, Harry?“ pozrel Shacklebolt na svojho teraz už oficiálneho zamestnanca.
„Áno, ja tiež...“
Potom ho už obklopili z oboch strán a premiestnili sa.
Uľavilo sa mu, no zároveň vnímal aj akýsi zvláštny nepokoj, pulzujúci hlboko v jeho mysli.


pre nedočkavých ponúkam túto alternatívu, no vedzte, že sa tým môžete pripraviť o prekvapenie, preto čítajte tento článok, len ak to chcete skutočne vedieť. Ak áno, vstúpte sem.  
Ak nie, považujte túto výzvu za bezpredmetnú a nevšímajte si ju.