Rodinné tajomstvo 1. kapitola 1/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

Pre Lilith, Ell, M.K.  

Vrátil sa do izby, ktorú zdieľal s piatimi chlapcami, no nemal v úmysle sa tam dlho zdržiavať.

Bol tam až príliš veľký hluk a on si potreboval sadnúť niekam, kde by mal možnosť o všetkom popremýšľať.

Byun ho veľmi prekvapil. Niečo také vôbec neočakával, potreboval sa z toho všetkého spamätať.

A nemal v úmysle dovoliť, aby sa ho spolubývajúci začali priveľmi vypytovať. Len by ho to znervóznilo a on práve teraz potreboval uvažovať s chladnou hlavou.

Preto len v krátkosti zhrabol deku a nejaké veci a potom prešiel na dvor.

Ďalej od známej vône podobnej kokosu, ktorú vždy cítil, keď prechádzal cez uzavretú časť.

Sadol si pod trojicu svojich obľúbených stromov, ktorým počas svojho detstva dával mená, ľahol si na deku a nejaký čas tam len tak ležal.

Bolo to jeho obľúbené miesto a ak bolo dobré počasie, mohol si ľahnúť do polohy, ktorá mu asi najviac vyhovovala.

A práve teraz na to prišiel ten najvhodnejší čas.

Ľahol si.

Privrel oči a nechal si hlavou prejsť všetko, čo mu poradca povedal.

Celé si to v hlave zrekapituloval od začiatku až dokonca.

Pretože tentoraz odmietal podľahnúť emóciám a svojej výbušnosti, ktorá mu bola tak často vyčítaná.

A predstavil si, aké by to bolo bývať v tej rodine, aspoň na základe toho, čo vedel si mohol utvoriť aspoň počiatočný obraz.

Tí ľudia sú predsa bohatí, nepochybne majú dostatok izieb na to, aby na seba stále nenarážali.

Mohol by mať vlastnú izbu, chodiť aspoň na čas do normálnej školy a skúsiť aké je to žiť v rodine, na čo nikdy nemal poriadne priestor.

Nebolo by to také zlé, ak by to vyšlo.

Bolo to iné než bežné pestúnske rodiny, ktoré by akurát tak mohli potrebovať neplateného otroka. Samozrejme vedel, že nie všetci sa tak správajú veľa detí sa dostalo aj do dobrých rodín, no niektorí si túto prácu očividne zvolili z nesprávnych dôvodov, čo sa hneď aj prejavilo na ich správaní voči deťom.

Myoung-soo počul o viacerých prípadoch.

Možno preto bol až doteraz nepriateľský voči takejto forme výchovy.

Istý čas skutočne spôsoboval problémy a neskôr aj rebeloval a robil všelijaké hlúposti, ktoré sa mu dostali do spisu, už len to, že mu vôbec chceli dať ďalšiu šancu bol viac-menej zázrak.

A už si pomaly zvykal na myšlienku, že tu v domove ostane až do svojej plnoletosti a dovtedy to snáď nejako zvládne v tunajšom prostredí.

Svoje postavenie si vydobyl, mal svoj okruh dobrých známych aj kamarátov, ktorí ho v prípade potreby podporili, no bol zvyknutý rozhodovať aj za seba a on bol skôr osobou, ktorá skupinu ovplyvňovala vo svoj prospech.

Nepochyboval o tom, že by zvládol žiť aj s tými boháčmi, ktorých možno len pochytil jeden z tých záchvatov momentálnej štedrosti.

***

Počas toho štvrtkového popoludnia, keď ho napokon jeho nová rodina čakala v kancelárii, však prežíval jednu z tých vzácnych chvíľ, keď bol skutočne nervózny a mal pocit, že ho jeho vlastné oblečenie udusí. Dokonca ani jeho obľúbená kožená bunda z druhej ruky, zrazu nebola až taká pohodlná ako zvyčajne.

Napätie z neho opadlo, až keď vkročil do kancelárie a uvidel  akéhosi tučného muža sedieť na tom gauči, ktorý zvyčajne slúžil pre účely takýchto stretnutí.

Pričom preňho bolo pripravené čierne pohodlné mäkké kreslo, do ktorého po strohom pozdrave veľmi ležérne klesol.

A hneď sa aj stretol s tým, ako ho Byun prebodol pohľadom a stisol pery.

Nesedel za svojím stolom, ale v druhom kresle a držal v náručí tie svoje povestné papiere.

„Myoung-soo toto je pán Park, právny zástupca rodiny Jungovcov...“  predstavil Byun toho tučného muža a díval sa naňho, akoby mal pred sebou nejaké dávno stratené božstvo.

„Teší ma...“ zatiahol Jung, pohodlne si uložil ruky na operadlá a dodal : „A prečo tu nie sú vaši klienti? Oni si to snáď rozmysleli?“

Tučný muž naňho chvíľu len hľadel a nejaký čas trvalo, kým napokon prehovoril.

„Zastupujem svojho klienta pána Junga a dnes sa s vami porozprávam namiesto, neho, keďže bol nútený na poslednú chvíľu zvoliť takéto riešenie z dôvodov, ktoré som už objasnil vášmu poradcovi, ako osobné a rodinné dôvody...“

Myoung-soo prikývol.

To, že poslali právnika len svedčilo o tom, že zjavne nemajú priveľký záujem o jeho výchovu a je to skutočne len módny výstrelok z ich strany.

„To je v poriadku, mne to vôbec neprekáža, ale vám pán Byun, by to prekážať mohlo, však?“

Pozrel na svojho poradcu, ktorý len odvrkol: „Tentoraz to môžeme akceptovať, no najlepšie bude ak si vaši klienti nájdu čas a čo najlepšie využijú možnosti, ktoré poskytujú tieto druhy návštev... Inak nebude možné dokončiť isté nevyhnutné právne úkony...“

„Beriem na vedomie a oznámim im to,“ opäť strohým hlasom poznamenal právny zástupca.

A potom začal rozhovor.

Právnik mu kládol také bežné otázky, nič výnimočné, len to, čo by mu zrejme položili aj Jungovci, keby boli na tomto stretnutí prítomní.

Myoung-soo bol z priebehom stretnutia spokojný.

Odpovedal na všetko, svojím spôsobom, niekedy aj ironicky, no právnik ani len okom nemihol.

Svoj posledný tromf si nechal nakoniec.

„Len by som rád upozornil vašich klientov, že som gay... a nemienim predstierať, že to tak nie je... A pokiaľ to nebudú akceptovať, nie je ani nutné, aby vôbec začali absolvovať stretnutia...“

„Moji klienti boli o vašej sexuálnej orientácii informovaní a nemajú voči nej žiadne námietky...“ povedal právny zástupca.

„Vy ste im to povedali?“

Myoung-soo sa obrátil k svojmu poradcovi.

„Áno, samozrejme, pripadalo mi vhodné ich oboznámiť so všetkými komplikáciami týkajúcimi sa tvojho prípadu,“ chladne odvetil Byun.

A dalo by sa povedať, že potom ho už z kancelárie slušne vyhodil, lebo chcel prebrať ďalšie formálne záležitosti, pri ktorých nebola nevyhnutná jeho prítomnosť. 

Poznámka: ešte sa len rozbiehame, takže 

prológ

nasledujúca časť