Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre Lilith a Nade.
„Beriem
si ho na skúšobnú dobu... pripravte všetky potrebné dokumenty...“ vyhlásil pán
Neznámy panovačne.
Rain
tomu takmer nedokázal uveriť.
Nevyzeralo
to tak, že by mohol v tomto prípade uspieť, hlavne na záver, sa ten muž
tváril až príliš nezúčastnene.
Takéto
veci v podobe predvádzania sa klientom, nebolo ničím výnimočné a Rain
si bol istý, že sa tu nájde kopa chlapcov, ktorý by tu urobili lepšie a dokázali
by ho viac rozpáliť.
„Samozrejme,
pane... prejdite do salónika pre čakateľov...“ spokojne vyhlásil zamestnanec,
ktorého poznal pod menom Moon a naznačil jednej z tých žien, ktoré tu
robili obsluhu, aby ho odprevadila.
Sprostredkovateľ
si sadol na miesto, na ktorom predtým sedel klient. A vrhol naňho jeden z tých
vážnych úradníckych pohľadov.
„Musím ťa upozorniť, že ak budeš do
tridsiatich dní, vrátený alebo ty sám z nejakého dôvodu požiadaš
o anulovanie zmluvy, ktorú s tým mužom uzatvoríme, budeš preradený do
nižšej kategórie a už viac nebudeš ponúkaný ako spoločník pre elitu...“
Rain už bol
zvyknutý na to, že nikto nepoužíval pojmy, hračka, sexuálny otrok
a podobne, všetko bolo pekne zaobalené do slova spoločník.
„Je mi to jasné,“
vyhlásil stroho.
Niežeby to bolo
niečo, v čom by sa predtým vyžíval.
Sám seba nikdy
nepovažoval za pokorného a poslušného, ale núdza ho prinútila túto úlohu
hrať.
A to, akým
spôsobom bol teraz vnútorne zlomený, mu pomohlo podriadiť sa týmto novým
pravidlám.
Prial si prežiť,
mať sa dobre a bol ochotný pre to obetovať aj časť svojej hrdosti.
Preto tam teraz
sedel a poslúchal toho radového zamestnanca agentúry.
„Tu je predbežná
zmluva pre teba... svojím podpisom potvrdzuješ, že prechádzaš do rúk...“
recitoval mu všetky tie formulky, ktoré už raz počul, keď sa dostal do tejto
agentúry.
A nebolo to
preňho práve to najlepšie obdobie.
Ak by si mal
bližšie spomenúť na to, aké to bolo, popísal by to asi takto:
Bol hladný,
vysilený a totálne na dne.
Nevedel, čo by mal
urobiť ani na koho sa obrátiť.
Našli ho
takpovediac v parku, bezcieľne tam ležal a nejaký čas nebolo možné
z neho dostať ani len jedno súvislé slovo.
Dalo by sa
povedať, že ho svojím spôsobom zachránili.
O svojom
predchádzajúcom živote im nepovedal nič, akoby ani len neexistoval a oni
ho o to ani len nežiadali.
Bol skrátka mladým
bezdomovcom, ktorého sa im podarilo opäť priviesť k životu
a vyformovať podľa ich predstáv.
Bol samozrejme
preverený po zdravotnej stránke a dostal pomoc adekvátnu svojim problémom,
ktoré bolo nutné vyriešiť.
To ostatné pre
nich nehralo žiadnu úlohu, keďže jeho zdravotný stav bol dobrý a aj po
psychickej stránke na tom bol už výrazne lepšie, ako v tej horšej časti
svojej minulosti.
Neprezradil im ani
svoje celé meno, povedal im len, že sa volá Rain
a to im muselo stačiť.
Mená aj tak nikdy
neboli dôležité a ani on sa meno svojho pána nemal dozvedieť, až kým sa
nerozhodne ponechať si ho dlhšie než na skúšobnú dobu. Dovtedy bol preňho len
pán Neznámy, pán Tichý, prípadne pán Vskutku chladný.
Nech bolo jeho
meno akokoľvek, Rain už priam túžil potom, aby ho odtiaľ čo najskôr odviedol.
Podpísal všetko čo
bolo potrebné a keď Moon odišiel, on bol čoskoro odvedený do zadnej
miestnosti na prípravu podľa želania jeho nového pána.
Nebolo to nič
nezvyčajné, absolvoval pomerne rýchlu sprchu, prezliekol sa do čistých vecí,
upravili mu účes, mali tam na to celý tým odborníkov, ktorý dozeral na to, aby
chlapec odchádzal pripravený a podriadil sa želaniam svojho pána, aspoň čo
sa týkalo vzhľadu, na Rainovi nerobili žiadne veľké zmeny, čo mu dokonale
vyhovovalo a keď usúdili, že je všetko také, ako má byť, cez zadný vchod
ho odprevadili až k mužovmu autu.
Bez akýchkoľvek
námietok nastúpil dovnútra spolu s dokumentáciou, ktorú odovzdal tomu
mužovi. Samozrejme opäť zabalenú v zložkách agentúry, ktoré vyzerali
totálne neškodne, aj pri bližšom pohľade nebolo tak celkom jasné o čo v tej
dohode ide, aspoň nie pre bežného človeka.
Pán Neznámy si to
od neho len mlčky prevzal a nemal naňho žiadne ďalšie požiadavky.
Preto len ticho
sedel na svojom mieste a cez okienko sledoval cestu.
Po dlhom čase
opustil sídlo agentúry na dlhšie obdobie, jeho pohyb bol do tej doby obmedzený,
dosť často mal hodiny, a voľný čas zväčša trávil vo svojej pridelenej izbe
alebo v ich centre, kde mu bolo umožnené relaxovať po vyučovaní a využívať
všetky možnosti spojené s tým, že bude ponúkaný elite.
Rain po celý čas
bojoval sám so sebou.
Prvé týždne boli
preňho veľmi ťažké, zvažoval aj odchod, no v podstate nemal kam ísť, len
rovno na ulicu, čo nebol práve jeden z tých najjednoduchších začiatkov,
hlavne nie preňho.
Neskôr, keď si
zvykol a trochu sa zotavil z toho psychického tlaku, ktorý ho takmer
zničil, už ani len odísť nedokázal.
A jeho čas v agentúre
bol práve teraz zrejme aspoň na čas zavŕšený.
Pretože bol v starostlivosti
nového pána, ktorý nevyzeral až tak zle, ale pomere slušne, aj vzhľadom na to, že v skrinke,
ktorú dostal, mal uložený obojok, ktorý by mu mal nasadiť, ak sa rozhodne si ho
nechať.
No nateraz to bolo
len hudbou budúcnosti a niekedy sa stávalo, že skrinka nebola ani len
otvorená.
Rainovi zatiaľ
stačilo, že opustil múry agentúry a vydal sa na novú cestu.