20. 2. 2015

Hračka 1. kapitola 1/3








 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".







 Pre Lilith a Nade.

„Beriem si ho na skúšobnú dobu... pripravte všetky potrebné dokumenty...“  vyhlásil pán Neznámy panovačne.
Rain tomu takmer nedokázal uveriť.
Nevyzeralo to tak, že by mohol v tomto prípade uspieť, hlavne na záver, sa ten muž tváril až príliš nezúčastnene.
Takéto veci v podobe predvádzania sa klientom, nebolo ničím výnimočné a Rain si bol istý, že sa tu nájde kopa chlapcov, ktorý by tu urobili lepšie a dokázali by ho viac rozpáliť.
„Samozrejme, pane... prejdite do salónika pre čakateľov...“ spokojne vyhlásil zamestnanec, ktorého poznal pod menom Moon a naznačil jednej z tých žien, ktoré tu robili obsluhu, aby ho odprevadila.
Sprostredkovateľ si sadol na miesto, na ktorom predtým sedel klient. A vrhol naňho jeden z tých vážnych úradníckych pohľadov.
 „Musím ťa upozorniť, že ak budeš do tridsiatich dní, vrátený alebo ty sám z nejakého dôvodu požiadaš o anulovanie zmluvy, ktorú s tým mužom uzatvoríme, budeš preradený do nižšej kategórie a už viac nebudeš ponúkaný ako spoločník pre elitu...“
Rain už bol zvyknutý na to, že nikto nepoužíval pojmy, hračka, sexuálny otrok a podobne, všetko bolo pekne zaobalené do slova spoločník.
„Je mi to jasné,“ vyhlásil stroho.
Niežeby to bolo niečo, v čom by sa predtým vyžíval.
Sám seba nikdy nepovažoval za pokorného a poslušného, ale núdza ho prinútila túto úlohu hrať.
A to, akým spôsobom bol teraz vnútorne zlomený, mu pomohlo podriadiť sa týmto novým pravidlám.
Prial si prežiť, mať sa dobre a bol ochotný pre to obetovať aj časť svojej hrdosti.
Preto tam teraz sedel a poslúchal toho radového zamestnanca agentúry.
„Tu je predbežná zmluva pre teba... svojím podpisom potvrdzuješ, že prechádzaš do rúk...“ recitoval mu všetky tie formulky, ktoré už raz počul, keď sa dostal do tejto agentúry.
A nebolo to preňho práve to najlepšie obdobie.
Ak by si mal bližšie spomenúť na to, aké to bolo, popísal by to asi takto:
Bol hladný, vysilený a totálne na dne.
Nevedel, čo by mal urobiť ani na koho sa obrátiť.
Našli ho takpovediac v parku, bezcieľne tam ležal a nejaký čas nebolo možné z neho dostať ani len jedno súvislé slovo.
Dalo by sa povedať, že ho svojím spôsobom zachránili.
O svojom predchádzajúcom živote im nepovedal nič, akoby ani len neexistoval a oni ho o to ani len nežiadali.
Bol skrátka mladým bezdomovcom, ktorého sa im podarilo opäť priviesť k životu a vyformovať podľa ich predstáv.
Bol samozrejme preverený po zdravotnej stránke a dostal pomoc adekvátnu svojim problémom, ktoré bolo nutné vyriešiť.
To ostatné pre nich nehralo žiadnu úlohu, keďže jeho zdravotný stav bol dobrý a aj po psychickej stránke na tom bol už výrazne lepšie, ako v tej horšej časti svojej minulosti.  
Neprezradil im ani svoje celé meno, povedal im len, že sa volá Rain a to im muselo stačiť.
Mená aj tak nikdy neboli dôležité a ani on sa meno svojho pána nemal dozvedieť, až kým sa nerozhodne ponechať si ho dlhšie než na skúšobnú dobu. Dovtedy bol preňho len pán Neznámy, pán Tichý, prípadne pán Vskutku chladný.
Nech bolo jeho meno akokoľvek, Rain už priam túžil potom, aby ho odtiaľ čo najskôr odviedol.
Podpísal všetko čo bolo potrebné a keď Moon odišiel, on bol čoskoro odvedený do zadnej miestnosti na prípravu podľa želania jeho nového pána.
Nebolo to nič nezvyčajné, absolvoval pomerne rýchlu sprchu, prezliekol sa do čistých vecí, upravili mu účes, mali tam na to celý tým odborníkov, ktorý dozeral na to, aby chlapec odchádzal pripravený a podriadil sa želaniam svojho pána, aspoň čo sa týkalo vzhľadu, na Rainovi nerobili žiadne veľké zmeny, čo mu dokonale vyhovovalo a keď usúdili, že je všetko také, ako má byť, cez zadný vchod ho odprevadili až k mužovmu autu.
Bez akýchkoľvek námietok nastúpil dovnútra spolu s dokumentáciou, ktorú odovzdal tomu mužovi. Samozrejme opäť zabalenú v zložkách agentúry, ktoré vyzerali totálne neškodne, aj pri bližšom pohľade nebolo tak celkom jasné o čo v tej dohode ide, aspoň nie pre bežného človeka.
Pán Neznámy si to od neho len mlčky prevzal a nemal naňho žiadne ďalšie požiadavky.
Preto len ticho sedel na svojom mieste a cez okienko sledoval cestu.
Po dlhom čase opustil sídlo agentúry na dlhšie obdobie, jeho pohyb bol do tej doby obmedzený, dosť často mal hodiny, a voľný čas zväčša trávil vo svojej pridelenej izbe alebo v ich centre, kde mu bolo umožnené relaxovať po vyučovaní a využívať všetky možnosti spojené s tým, že bude ponúkaný elite.
Rain po celý čas bojoval sám so sebou.
Prvé týždne boli preňho veľmi ťažké, zvažoval aj odchod, no v podstate nemal kam ísť, len rovno na ulicu, čo nebol práve jeden z tých najjednoduchších začiatkov, hlavne nie preňho.
Neskôr, keď si zvykol a trochu sa zotavil z toho psychického tlaku, ktorý ho takmer zničil, už ani len odísť nedokázal.
A jeho čas v agentúre bol práve teraz zrejme aspoň na čas zavŕšený.
Pretože bol v starostlivosti nového pána, ktorý nevyzeral až tak zle,  ale pomere slušne, aj vzhľadom na to, že v skrinke, ktorú dostal, mal uložený obojok, ktorý by mu mal nasadiť, ak sa rozhodne si ho nechať.
No nateraz to bolo len hudbou budúcnosti a niekedy sa stávalo, že skrinka nebola ani len otvorená.
Rainovi zatiaľ stačilo, že opustil múry agentúry a vydal sa na novú cestu.