 |
| VALENTÍNSKY BONUS |
Rochefort/Treville/ (Richelieu)
Obsah:
komplikovaný vzťah medzi nepriateľmi...
drabble voľný, bonusovka na valentínsky týždeň...
„Zachádzate
priďaleko, Rochefort...“
Nebolo
to prvý raz, čo mi to povedal a ani posledný.
Ja
som zúril a bol som nebezpečný na najvyššiu možnú mieru, no on ku mne aj
tak pristúpil a skúšal moju trpezlivosť.
„Ak
dovolíte, o tom rozhodnem ja sám...“
Cítil som,
že sa dostávam na pokraj mojich síl.
A ja
som mal stále pred očami tú celu, do ktorej som bol uvrhnutý a všetky tie
slová, ktoré ma systematicky ničili, kým oni boli spolu a na mňa si nikto
nespomenul.
Vedel som,
že by som mal odísť a nechať ho na pokoji, on mal varoval, že si nájde
spôsob, ako sa mi za to odplatiť, ak sa mu niečo stane.
Až tak
veľmi ho miloval?
Nikto by
o ňom nepovedal, že bol vôbec niečoho takého schopný.
No možno
sme to práve my, kto dokáže milovať viac než by bolo vhodné.
Možno
práve preto jedna z mojich rúk takmer siahla po meči a druhá,
neľútostne obrátila jeho tvár ku mne.
„Bude
lepšie, ak...“ začal, no ja som zúril, nebolo možné ma utíšiť.
A chcel
som ho zabiť.
Vyrval mi
meč z rúk, cítil som ako dopadol na zem, ten zvuk ma takmer šokoval.
On si
dovolil ma odzbrojiť?
Chcel som
opäť zaútočiť, ale on... ale pamätal som si na kardinálov výraz tváre, keď ma
naposledy varoval, aby som sa nedotýkal toho, čo patrí jemu.
Na
vlastnej koži som pochopil, čo to znamená a nemienil som opakovať rovnakú
chybu.
Niečo
z jeho tieňa, akoby som práve v tejto chvíli cítil.
A jediné
čo som mohol urobiť, bolo zistiť, aké by to mohlo byť...
Bozkávalo
som ho, vkladal som do tých bozkov zúrivosť, ktorou som bol priam posadnutý.
Prijal to.
Ona si ma
nevšímala.
Nevidela ma.
Bol som len jej priateľ.
On ma svojím spôsobom chápal.
Začínal
som rozumieť tomu, čo od neho tak veľmi potreboval.
„Rochefort,
spamätajte sa...“ žiadal ma, aby som nad sebou konečne získal vládu.
„Máte
pravdu, tentoraz máte pravdu, ale ešte sme spolu neskončili...“
No dovolil
som mu odísť, kvôli nemu aj sebe.
