Otcovská láska 38. kapitola

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

poznámka: po mojej korektúre

 Pre Abequa, arkama, weras a Mononoke.

Bola jasná noc.

Chladnejšia než tie predchádzajúce, pretože počasie sa v poslednom čase rapídne zhoršilo.

Cítil dotyk chladu na svojich pleciach.

No jemu to tak vyhovovalo.

Ešte stále dokázal niečo cítiť, čo bolo vzhľadom na okolnosti mimoriadne príjemné.

Pred nimi sa po krátkom pochode z vyznačeného stanovišťa objavilo to staré, takmer už polorozpadnuté  sídlo.

Bolo opustené, no nikto sa neodvážil naňho siahnuť.

Nepochybne to bolo jedno z tých miest, ktoré boli nabité priam pulzujúcou temnou energiou.

A pozostatkami čiernej mágie, ktorá v ňom zanechala trvalé stopy.

Dom Riddlovcov.

Miesto života, lebo to kedysi bol dom, kde žili predchádzajúce generácie, zdanlivo pokojne a bez obáv.

No zároveň aj miesto smrti.

Narušené posledným zábleskom čiernej mágie.

Epicentrum rituálu bolo možné takmer cítiť.

Jedno z tých miest, ktoré mohlo mať z hľadiska temnej mágie ten správny náboj na to, čo potrebovali a museli vykonať.

„Ešte nás chvíľu nechajte...“ požiadal Harry svojho šéfa a kolegov.

„Nemyslím si, že je vhodné, aby...“ začal Shacklebolt, no Harry mu nedal možnosť na žiadne ďalšie argumenty.

„Ručím vám zaňho...“ vyhlásil nekompromisne.

„Tak dobre, ale nezabúdajte na to, na čom sme sa dohodli...“ pripomenul mu jeho šéf.

Harry dosť stroho prikývol.

Shacklebolt a jeho doprovod sa stiahli.

Na istý čas im poskytli zdanie, že sú skutočne osamote.

Severus si myslel, že to lúčenie doma by im malo stačiť, ale jeho partner mal zjavne iný názor.

„Potter, nemusíš...“

„Ja sa s tebou nerozlúčim, rozumieš, nebudeme sa lúčiť...“ vyhlásil jeho partner nekompromisne.

A pobozkal ho, bez ohľadu na to, či budú pozorovaní alebo nie, jednoducho to urobil.

A on ho mal opäť vo svojom objatí.

Cítil ako sa jeho telo k nemu neľútostne tisne.

Podliehal jeho vášni, tej prudkosti, ktorá v ňom opäť bola.

A bozkával ho tak dlho, ako len mohol.

Cítil ako to v ňom vyvolalo nárast sily a šťastia.

Niečo tak krehké prchavé a neľútostne príjemné.

Potter mu napriek všetkému dôveruje.

Harry ho stále chce.

Jeho dôvera ho posilňovala, eliminovala pochybnosti, ktoré pociťoval.

Chce byť silný, nielen kvôli sebe, ale aj kvôli nemu.

No napokon ho musel pustiť.

Nechať odísť to lákavé teplo a prestať ochutnávať jeho pery.

Aurori sa k nim diskrétne vrátili.

Pomaly vstúpili dovnútra, dostali sa až k časti, ktorú Severus identifikoval ako dejisko pôvodného rituálu.

Všetko bolo pripravené na obrad, ktorý by im mal pomôcť poraziť fragment z moci Temného pána.

Hneval sa sám na seba, že to dovolil, ale Potter, ten bol presne takou osobou, ktorá si len tak ľahko nedala pokoj a on napokon po dlhom dohadovaní sľúbil, že vykonajú ešte tento posledný pokus. Nech to bolo akokoľvek, aj tak to bol ten najlepší spôsob ako zbaviť svet vplyvu Čarodejníka s temným znamením, keďže Severus nemohol zaručiť, že by jeho uväznenie prinieslo želaný výsledok. Fragment konal viac-menej nezávisle od neho a nevedeli do akej miery má vôbec vlastnú podstatu, keďže to podobne ako horcuxy patrilo k starým umeniam, ktoré neboli preskúmané natoľko, aby sa dalo s istotou tvrdiť, čo bude nasledovať.

Získanie pôvodného receptu, k celému rituálu by im zrejme trvalo veľmi dlho, keby nemali isté kontakty v podsvetí a keby Severus, do istej miery nevedel, kde by mal takéto záležitosti hľadať. Preto napokon súhlasil s tým podľa neho šialeným plánom, už len preto, aby sa ubezpečili, že problém bude definitívne vyriešený, bez toho, aby došlo k presunu na inú osobu, prípadne k niečomu podobnému, čo by Temný pán mohol ešte zohľadniť vo svojich plánoch.

No zároveň pociťoval aj istú takmer až akademickú zvedavosť a určitú mieru úcty, ktorú napriek všetkému pociťoval voči takýmto rituálom a čiernej mágii ako takej,  keďže k nej mal vždy dosť nekonvenčný postoj.

Toto jeho nadšenie sa však len zriedkavo stretávalo s pochopením.

A kým on skúseným okom prechádzal po všetkých ingredienciách a ubezpečoval sa o tom, že sviečky, sú na tých správnych miestach a majú vhodnú hrúbku, Shacklebolt a jeho ľudia sa obozretne stiahli na svoje miesta, len Potter ostal pri ňom.

„Nebude to príjemné, tá vec sa zrejme bude brániť a nemôžem sa zaručiť, čo všetko sa ešte môže stať počas rituálu... Mal by si sa držať v úzadí, Harry...“ požiadal Snape svojho partnera a prešiel pohľadom po ochrannom pentagrame, skúmal  neporušenosť jednotlivých cípov a čakala ho ešte posledná kontrola ingrediencií.

Tento opačný rituál, ktorý by mal vyvolať oddelenie fragmentu z jeho mysle a jeho následné zničenie, rozhodne nemohol brať na ľahkú váhu. A keďže to nikto už najmenej tisíc rokov neskúšal a Temného pána táto časť rituálu pochopiteľne nezaujímala, nebolo možné odhadnúť čo všetko sa ešte prípadne môže objaviť.

„Ostanem s tebou...“ tvrdohlavo trval na svojom.

„Tak potom bude lepšie, ak sa postavíš do toho pentagramu...“ pokynul mu netrpezlivo.

Zabudol na všetko a bol vo svojom živle.

Pretože predpokladal, že rituál takéhoto rozsahu, už nikdy viac nebude môcť vykonať. Aj o tomto vedela len tá časť ministerstva, ktorú museli nutne informovať a keďže na tento projekt dostal nálepku súvisiace s oddelením záhad, podliehalo to prísnemu utajeniu a prípravám, ktoré už dávno neboli vykonávané.

Počkal, kým to Potter urobil a potom prešiel k prísadám. 

Jeho pozornosť však upútali dve postavy, ktoré pomaly prešli dovnútra.

Lupin pozdravil Shacklebolta, Crouch sa ani len nenamáhal a rovno pristúpil k nim.

„Aj my tu ostaneme, ak dovolíš...“

Severus prikývol a pokynul im, aby zaujali vhodné miesta.

Tých dvoch vskutku potreboval, Pottera musel niekto včas dostať z cesty a bol to práve Lupin, s ktorým sa na tom dohodol, cez čarovné zrkadlo.

Crouchova pomoc bola tiež vítaná, keďže ministerskí čarodejníci neboli práve najvhodnejšími osobami na túto prácu.

Shacklebolt ich rozostavil na svoje miesta a aj on im podľa dohody nechal nateraz voľné pole.

„Všetko je pripravené, začneme...“ povedal svojim spoločníkom, pretože bolo nutné, aby sa nedostali do miest, ktoré mal mať on ako vyvolávateľ pod kontrolou.

Aj on sa dostal na svoje miesto, k svojmu pracovnému stolu.

Odložil prútik a vzal do ruky nôž.

Pár kvapiek krvi, dopadlo ma obradný oltárik.

Potom siahol po prútiku.

Vyslovil formulky, ktoré boli súčasťou reťaze hlavných zaklínadiel.

Po ich spustení začala miestnosť pulzovať mágiou nahromadenou po predchádzajúcom rituály.

Cítil aj energiu prechádzajúcu ním samotným.

A postupne sa ponára hlbšie do seba.

Prešiel prvou vrstvou, druhou, treťou a pomaly smeroval až do tej poslednej.

Hlboko do temnoty.

Ktorá sa sformovala do jeho najhlbších obáv.

No nebol na bojovom poli, ani v blízkosti Temného pána, ale doma.

Vo svojom rodičovskom dome.

Počul krik spojený s nepohodlím a strachom.

Cítil výčitky, pretože on bol príčinou toho, že to začalo.

Niečo musel povedať.

Niečo urobil.

Prestal sa ovládať a oni sa opäť kvôli nemu pohádali.

Identifikoval obavy spojené s tým hlboko v sebe.

„Tak si ma napokon našiel...“

Našiel fragment, časť démona, nepravý horcrux.

Nemal však jeho podobu.

Obával sa jej, nechcel vidieť svoju vlastnú tvár pokrivenú temnotou.

A jeho želanie sa čiastočne splnilo.

Díval sa do tváre svojho otca.

„Takže takúto podobu ti vybral...“ skonštatoval chladne.

„Áno, presne tak, Severus... takto ty vnímaš to najtemnejšie, čo je tvojou súčasťou...“

Stiahol sa.

„Nikdy si nemohol nič urobiť... úbohý, Severus... nedokázal si ma zastaviť... mohol si sa len prizerať...“

„DOSŤ!“

Umlčal jeho hlas.

Uhýbal z dosahu starých spomienok.

Nie je to jeho vina.

Bol to ich život.

Hádali sa, ale nie kvôli nemu.

Jednoducho si nerozumeli a nemohli sa vyrovnať so svojimi vzájomnými rozdielmi.

Pomaly sa vyvliekol z tej pasce.

Pred ním nestojí jeho otec, on sa s ním len zahráva.

Pozná ho a vie, ako mu ublížiť.

Spomenul si na chlad tej noci, na teplo bozkov, na všetky tie podnety prichádzajúce zvonka.

Zaútočil.

Prudko a rýchlo jeho myseľ začala vytláčať tú predstavu.

Podoba otca sa vytratila.

Pozvoľna mizla, no jeho svetlo bolo opäť pohltené temnotou.

A keď sa opäť našiel a pokračoval v boji.

Uvidel namiesto svojho otca uvidel ženu so zelenými očami.

Lily.

Ležala na podlahe toho domu.

Nehybná a chladná.

A jej podoba sa pozvoľna zmenila na inú.

Ginny Potterová.

Zdvihla sa a pozrela naňho.

„Takže som to musela byť aj ja, len preto, aby si ty mohol byť šťastný... Aj mňa si sa zbavil kvôli tej tvojej prekliatej láske... Jej smrť ti vyhovovala, lebo nebola s ním, mal si spomienku na ňu len pre seba a ja... mňa si pochoval rovnako ako ju... Nezaslúžiš si ich...“

Prudký tlak podobný tomu, ktorý prežíval keď naňho útočil Temný pán sa vrátil.

A spolu s ním prišlo bolestné poznanie, že je zatláčaný hlboko do seba, že padá a nemôže to zastaviť.

No niekde v ňom sa objavila pochybnosť.

Cítil priam nežný dotyk dualmancie, dodávala mu silu, okrádala ho o bolesť, ktorú prežíval, keď sa obrátil a zaútočil opäť.

Prudko a neľútostne.

Tak ako spolu kedysi bojovali, keď mal Temný pán jednu zo svojich nálad.

Podvedome priam túžil po tom istom tlaku, pretože si prial radšej bojovať s ním než so svojimi vlastnými spomienkami.

No táto bytosť, bola slabšia než on, necítil to isté rezonovanie chladu, lebo po istom čase nastal prudký ústup a on z nej vytrhol spomienku.

Temný pán pristúpil k jednému z golemov.

„Ale nebudeme sa vo všetkom spoliehať na Severusa a našich ostatných priateľov,  ak nebude chcieť alebo nebude môcť plniť moju vôľu, ktorýkoľvek z nich... dokončíš to ty...“ sklonil sa k nemu a takmer láskyplne hladil toho chlapca po vlasoch.

„Ty zavŕšiš, to čo som ja nestihol urobiť, Ginny Weasleyová, nech sa bude volať akokoľvek a nech bude s kýmkoľvek, zomrie tvojou rukou, získaš si ju, ak to bude potrebné, viem že je slabá a bezmocná voči istým vplyvom a potom ju zabiješ... nemám rád nedokončené veci, presne to urobíš, časť fragmentu pôjde aj do teba, budeš vďaka tomu žiť lepšie, ako väčšina z tých bábok, aby si bol schopný takto konať sám od seba... Musím mať istotu, že táto záležitosť bude dokončená... Ak nebude chcieť, Severus, alebo niektorí z mojich vybraných, ty ovládneš všetkých ostatných, no spolieham sa hlavne na Severusa, verím, že on sa dostane najďalej, a bude  si bude myslieť, že to urobil... presvedčíš ho o tom, aj keby to nebola pravda... on bude vždy vinný... hoci, uvítal by som, keby si zvolil inú cestu, ale už mu neverím tak, ako kedysi... ani ty mu veriť nebudeš a neposlúchneš vždy jeho príkazy, ak budú v rozpore s mojimi, ty budeš ovládať tých ostatných... ak dôjde k zlyhaniu...“

Severus posúval spomienku ďalej aj napriek odporu tej bytosti.         

A uvedomil si, že  nechcel, jeho fragment  bol aktívny, nikdy mu to nedovolil... aspoň nie do takej miery, aby sa dopustil vraždy.

Cez svoj fragment sa snažil tomu všetkému podvedome zabrániť... Jeho vedomie s ním bojovalo a bránilo mu vykonávať príkazy, no nemohlo zastaviť toho druhého.

Všetky spomienky, ktoré ho presviedčali o opaku boli klamlivé.

Cítil pulzovanie svojej vlastnej energie, ktorá bojovala s golemom, snažila sa ten príkaz zvrátiť a nejaký čas to aj vychádzalo, získal čas, no nemal možnosť to zastaviť natrvalo, golem svoju úlohu napokon dokončil.

A Lily.

To bola záležitosť, s ktorou sa musel vyrovnať.

Nikdy sa neprestal obviňovať, nikdy neprestal ľutovať, čoho sa dopustil, bol si vedomý svojich chýb a vedel, že s touto bude musieť žiť, je to jedna z tých nemenných vecí, ktorá bude zrejme vždy v ňom, ako varovanie, aby už nikdy viac neprekročil hranicu.

Malfoyovci.

Aj proti ich smrti bojoval.

Druhý fragment však poslúchol príkaz Temného pána, ktorý znel neušetriť nikoho, kto nosí znamenie.

To, čo sa odohrávalo po tomto jeho vyrovnaní síl, on sám opísal ako prudké pády do temnoty a tvrdé myšlienkové boje, niečo čo nikdy predtým v takej miere nezažil.

Niekedy len oddychoval a vyčkával, inokedy útočil a zatláčal nepriateľa ďalej z nebezpečných miest.

A popritom prežil pokánie a akúsi reprodukciu svojho života, vo svojej podstate krutú, no zrejme nevyhnutnú.

Bránil sa a útočil, oddychoval a predieral sa spomienkami.

Odpočíval zvyčajne obklopený dualmanciou, ktorá vždy prišla, keď strácal silu, keď pochyboval.

Bola tam a priviedla ho späť.

Potom už len bojoval.

Nechával spomienky plynúť a nebránil sa zodpovednosti za svoje činy.

Zmieril sa sám so sebou.

Odpustil si.

Bolo to nevyhnutné, ťažké a zložité, ale zároveň to bolo jedinou cestou, ako vyhrať boj nad sebou samým.

Tá vec bola stále slabšia a slabšia.

A cítil ako jeho myseľ opustila.

Napokon si opäť začal uvedomovať svoje telo.

Otvoril oči.

Dokončil zaklínadlo a cítil ako fragment zmizol.

Zaplavila ho únava.

Klesol na kolená.

Telo mal ťažké.

Miestnosť sa s ním krútila.

„Severus, si v poriadku?“  počul Potterov hlas, cítil jeho dualmanciu, ktorá usilovne zbavovala jeho myseľ bolesti.

„Myslím, že áno...“

Cítil ako mu Potter pevne stisol ruku.

Bol vyčerpaný, ale prežil to a podarilo sa mu vyviaznuť bez toho, aby poškodil svoju vlastnú myseľ.  

poznámka: boj sa odohrával aj "mimo" jeho mysle, ale tá časť boja bude opísaná v poviedke, ktorú budem písať neskôr... no bude ešte "spomenutá"  po tejto poviedke nás čaká ehm... pár Lupin/Barty... (takpovediac paralelná poviedka k Otcovskej láske a aby mi nechýbalo Snarry, tak si vyberiem aj niečo so Snarry a budem to striedať :D) No zapracujem aj na Horúčke, aby bola dokončená, keďže potom bude miesta skrátka ešte viac....) 

Snáď vás poteší aj to, že po dokončení poviedku ešte raz prečítam, obkukám či mi niečo neuniklo a potom, urobím ebook :D chcem to skrátka urobiť poriadne... bude to riadna knižka teda, keďže poviedka dosahuje pomerne slušný počet strán a tak...