názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-hovarovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Lilith, ell, Nade.
***
Učil Shin-Woo skladať papierové
žabky.
Bola to jedna z činností,
ktorú robil, keď bol ešte malý a mal po ruke farebné papiere.
„Krásne skáču...“
Shin-Woo sa od nich takmer
nedokázala odtrhnúť.
Venoval sa jej, pretože to bolo
bezpečné a zároveň mohol všetkých nenápadne pozorovať.
Pán Jung sa s dcérou nehral.
Ani keď bola pri bazéne a už vôbec
nie počas rodinného večera.
Dalo by sa povedať, že s rodinou
strávil minimum času a väčšinou len odbiehal do pracovne.
Min mal mať večer rande, zjavne
ledva dokázal obsedieť doma.
A pani Jungová, tá práve
sledovala akýsi program v televízii a popritom dosť často pohľadom
kontrolovala svoju malú dcéru.
„Ukážeš mi to ešte raz?“ opýtal sa
ho Shin-Woo, keď opravil ďalšiu z jej žabiek, ktorá mala problémy so
skákaním.
Nebolo to až také ľahké, ako to
vyzeralo.
On sám sa to naučil od jedného
dievčaťa v detskom domove.
Istý čas sa aj kamarátili, ale ona
bola napokon úspešne adoptovaná a už ju viac nevidel.
„Áno, ukážem...“ súhlasil
Myoung-soo.
Odhodlane vzal ďalší papier a pomaly
jej ukazoval ako by mala správne postupovať.
Robil to dôsledne a pár krát
sa aj vrátil, keď si všimol, že sa vtom opäť začala strácať.
„A takto to má byť... však takto...“
Shin-Woo s úsmevom hľadela na
poslednú žabku.
Sedela mu už aj na kolenách a on
si na to zvykal.
Stlačila zadnú časť a jej hračka
poskočila a pristála na jeho kolene.
„A už to viem, a teraz ... teraz ti za
odmenu zaspievam pesničku, ktorú sme sa učili v škôlke...“
A spievala.
Tú pieseň nepoznal, no nepochybne
to bola jedna z tých detských riekaniek, ktoré sa mala možnosť naučiť.
Nejaký čas sa spolu ešte hrali,
žabky poskakovali všade možne, Shin-Woo im dávala mená a on jej
porozprával krátky príbeh, ktorý kedysi čítali jemu.
Malá sa unavila a napokon ju pomocníčka
odviedla do postele.
„Prídeš za mnou mama?“ opýtala sa,
skôr než bola odvedená do izby.
„Hneď tam budem...“ prisľúbila jej
pani Jungová.
Myoung-soo si všimol, že výraz
tváre pani Jungovej sa nepatrne uvoľnil.
„S deťmi ti to ide dobre,
Myoung-soo...“ pochválila ho.
„Snažím sa,“ pripustil ochotne.
„Páčiš sa mi, si veľmi milý
chlapec, Myoung-soo... chcela by som, aby...“ začala, no bola prerušená
príchodom pána Junga.
Zrazu zmĺkla a výraz jej tváre
sa zmenil na nepreniknuteľnú masku.
Prisadol si k nim.
„Ten zajtrajšok platí, drahá...“
„Áno, Kyoung-ho...“ odpovedala mu
pokojným hlasom.
Pobozkal svoju manželku a niečo
jej pošepol.
Ona prikývla.
„Tak ja pôjdem za malou a potom
si už pôjdem ľahnúť, som veľmi unavená...“
Myoung-soo sa s ňou rozlúčil a
takmer ľutoval, že ich prerušil, bol si istý, že mu chcela niečo povedať, no
možno to nebolo až také dôležité.
Zmocnil sa ho pocit, že ona si
možno ešte nie je tým opatrovníctvom až taká istá a nechcela to hovoriť
pred manželom, ktorý jej tou možnosťou nadšený.
Na tom by nebolo nič zlé.
Predpokladal, že ho ešte raz kvôli
tomu vyhľadá, preto si s tým nerobil starosti.
No bol by rád, keby si manželia
tieto veci vyjasnili, skôr než nebude neskoro, ak teda skutočne šlo o niečo
podobné.
Zrejme preto neodolal a opýtal
sa.
„Je všetko v poriadku?“
„Áno, samozrejme... prečo by
nemalo...“
„Ani neviem... len mi to tak
napadlo... teda som tu prvý deň, a tak...“
„Rozumiem...“ povedal mu pán Jung.
„A chápem tvoje obavy, Myoung-soo.
No všetko je v najlepšom poriadku... A nevidím dôvod prečo by to tak
nemalo byť...“ pokojne vyhlásil pán
Jung.
Myoung-soo pozrel na obrazovku, začínal sa ďalší film a on
sa chcel ešte nejaký čas dívať, skôr než aj on pôjde spať.
Prvá noc v novom dome.
To už niečo znamenalo.
Aj keď šlo len o jeden víkend.
„Na mňa sa môžeš kedykoľvek
obrátiť, Myoung-soo... Ak ti niekto z mojej rodiny naznačí, niečo čo by ťa
mohlo znepokojovať, rád by som o tom vedel... “
Poslušne prikývol, lebo mu
nenapadla žiadna uspokojivá odpoveď a aj tak mu nikto nič nepovedal, len
mal taký pocit, no nechcel, aby si to pán Jung zle vysvetlil.
„Máte rád akčné filmy?“ rýchlo zmenil tému, lebo nechcel, aby to
vyzeralo, že ho niečo znepokojilo.
