názov: Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...
Pre Lilith, Nade, ell.
Ten
posledný úsek už takmer prebehli.
„Možno
by sme nemali... pán Jung...“ začal neisto.
Zastal
uprostred spojovacej chodby.
„Ty
si od neho snáď musíš pýtať povolenie?“
„Nie,
to nie...“ vyhlásil Myoung-soo takmer urazene.
„Ja
len... nebol by som rád, keby nás prichytili...“
„Toho
sa nemusíš obávať, poznám miesto, kde budeme mať pokoj...“ ubezpečoval ho Jun
Ki.
V skutočnosti
nebol pán Jung príčinou jeho váhania.
Opäť
mal strach z toho, čo sa môže stať medzi ním a Jun Ki.
A vedel aj prečo vníma túto
záležitosť omnoho citlivejšie než väčšina chlapcov v jeho veku. Nebolo to
len preto, čo sa sám sebe snažil nahovoriť, ale malo to aj hlbšie a omnoho
nepríjemnejšie dôvody.
Bolo to kvôli tomu vychovávateľovi,
ktorého sa v domove všetci obávali, rád sa ich dotýkal a všetci
vedeli, že nie je dobré s ním ostať osamote.
Všetci boli napätí a rozrušení,
nikto sa radšej k nikomu ani len nepribližoval, aby náhodou nevzbudili
jeho pozornosť, dlhší čas preto dotyky vnímal ako niečo nebezpečné
a spájali sa s určitým druhom nepríjemného napätia.
No nikomu z nich ublížené
nebolo a po istom čase bol ten muž preložený na iné miesto, čo zmiernilo
atmosféru a odvtedy už nemali podobné problémy.
No aj tak to v ňom zrejme
niekde ostalo a on si preto s týmito záležitosťami robil viac
starostí než väčšina jeho rovesníkov, čo však neznamenalo, že aj dôvody, na
ktoré si pomyslel počas ich predchádzajúcich stretnutí, neboli pravdivé
a rovnako dôležité.
No nemal v úmysle to dať
najavo, nie tentoraz, prial si, aby to mal už za sebou, aby to jednoducho
dokázal urobiť.
Preto
dodal: „Ja len... nebol by som rád, keby nás prichytili...“
„Toho
sa nemusíš obávať, poznám miesto, kde budeme mať pokoj...“ ubezpečoval ho Jun
Ki.
Odhodlane prikývol a nechal viesť
až k zadným sprchám, ktoré boli podľa
jeho priateľa, menej vyhľadávané kvôli dlhšej chodbe, ktorú bolo nutné prejsť, a on
len zhlboka dýchal a nechal sa viesť.
„Myslím, že tu môžeme ostať...“
povedal mu Jun Ki.
„Áno, vyzerá to tu dobre...“
súhlasil s ním Myoung-soo.
A pokúšal sa spomenúť si na
to, ako najlepšie prekonať strach a slová, nerozmýšľaj o tom a skrátka
to urob, ktoré často počul od svojho spolubývajúceho sa ako prvé predrali na
povrch. A rozhodol sa ich držať.
Jun Ki pustil jeho ruku a on
zložil svoju tašku na tenis, ktorú dostal len pred pár hodinami, na lavičku.
A obaja sa začali pomaly
vyzliekať.
Pomáhali jeden druhému a Myoung-soo
sa pomaly zbavoval toho nepríjemného napätia.
Zatiaľ len tak krúžili okolo seba a navzájom
sa provokovali.
Jun Ki nebol veľmi typ na
bozkávanie na pery, to mu hovoril už od začiatku a on sa ho nevypytoval na
dôvody.
A ani on to zatiaľ nepovažoval
za nevyhnutné.
„Idem prvý...“ vyhlásil odhodlane a tváril
sa, akoby podobné dobrodružstvá boli preňho úplnou samozrejmosťou.
Jun Ki prikývol.
A chcel sa k nemu pridať,
no potom, mu zazvonil mobil.
Myoung-soo však už do sprchy
vošiel, predpokladal, že aj tak príde za ním. Chcel aspoň nastaviť vodu na tú
správnu teplotu.
A podarilo sa mu to, čo musel
uznať, keď mal možnosť ju vyskúšať.
No opäť mierne znervóznel a dokonca
aj privrel oči, keď pocítil, že už nie je v sprche sám.
Primkol sa bližšie k svojej strane.
Bol otočený chrbtom a nemienil
to nateraz meniť.
Nechcel, aby na ňom vidieť, že sa
tá nervozita opäť vrátila.
Cítil svoje srdce, pulzoval tak
prudko, mohol by spočítať každý jeden úder.
A on sa rukami zaprel o stenu,
keď pocítil pevné objatie, ktoré mu pomohlo získať lepšiu stabilitu.
Tlmene zalapal po dychu, keď ho tie
ruky začali hladiť.
Cítil ich na svojom tele, no
nevyvolávalo to v ňom nepríjemné pocity, ale práve naopak, mal pocit,
akoby sa v ňom prebudilo niečo nové a dosiaľ len málo preskúmané.
Cítil jeho pery na svojom chrbte, a ruky
nežne putujúce po miestach, ktorých sa zvyčajne dotýkal len on sám.
Pomalé dráždenie, nežné láskanie a napokon
láskajúca ruka, ktorá pevne objala jeho penis.
A druhá, nežne prekonávajúca
jeho posledné zábrany.
Horúce bozky, ich nepredvídateľný
postup, spojený s vášnivými reakciami jeho vlastného tela.
Tisol sa bližšie k stene, keď
pocítil prst, blízko svojho vstupu, a on sám sa nechával ovládať druhým
telom, ku ktorému sa priam upínali všetky jeho túžby.
Bol dôkladne pripravovaný a postupne
cítil, ako sa otvára voči tejto novej možnosti.
Stonal.
„Prosím...“
Žiadal úpenlivo, keď si zvykol na
počiatočný tlak, ktorý pozvoľna ustupoval v prospech slasti.
Jeho milenec ho skúsene viedol,
nechal sa ním plne ovládať a dovolil mu, aby doňho pomaly prenikol.
Počiatočná bolesť, spojená s rozkošou,
ktorú mu poskytol, ho prinútila otvoriť oči, no nevidel pred sebou nič iné, len
lesklú stenu, mierne omývanú vodou, ktorá masírovala jeho roztúžené telo.
Zhlboka dýchal a zvykal si na
ten pocit.
Siahol dozadu a jednou rukou
ho primkol bližšie k sebe, priam ho sám podnecoval k prudším prírazom.
„Áno, prosím... ja... prosím...“
Zúfalo prosil o uvoľnenie,
ktoré potreboval, keď si ho začal brať tvrdšie a neľútostne držal pod
kontrolou jeho vlastnú rozkoš.
Bol v zajatí jeho rúk, jeho
neúprosných pohybov, ktoré cítil hlboko vo svojom vnútri, čiastočne ešte
poznamenanom bolesťou.
Tlmene vykríkol, keď pocítil ako
ním prešla tá pulzujúca spokojnosť a nasledoval svojho milenca.
Nohy sa mu takmer podlomili, celou
váhou sa oprel o stenu.
Spamätal sa, až keď bol pomaly
pustený z jeho zovretia.
Jeho milenec však opustil sprchu až
príliš skoro a nechal ho tam samého.
