fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
poznámka: za úvodný obrázok ďakujem Farah.
poznámka: za úvodný obrázok ďakujem Farah.
Pre Farah
poznámka: kapitola prešla mojou korektúrou.
Neznášala
voľné hodiny. Možno práve preto, že jej
opäť niečo chýbalo. A nemusela ani dlho hľadať, kým zistila, kam sa to
stratilo. Kniha o hlavolamoch pristála v rukách ďalšieho študenta.
Bledé
dievča, s okrúhlymi okuliarmi, v uniforme Bystrohlavu sa po nej
natiahlo, no nepodarilo sa mu ju zachytiť. Ozval sa smiech. Cítila ako jej
mysľou prešiel ten neodbytný pocit. Bezmocne hľadela na to, ako kniha putuje do
ďalších rúk.
Omrzí
ich to.
Už
čoskoro.
Len
nesmie nad sebou stratiť kontrolu.
Dvere na ostatných triedach sa
začínali otvárať.
To je
ono.
Nepochybovala
o tom, že preplnené chodby ich čoskoro odradia od ďalšieho predvádzania sa
pred Oliviou.
Bola tak
blízko. Videla ako ruka jedného z nich začína pomaly klesať. A potom
sa to stalo. Do niečoho vrazila a spadla na zem.
Dopadla
na kolená, rovno k nohám osoby, ktorá sa práve pokúšala prejsť
z opačnej strany.
Bolelo
to. Nedokázala hneď vstať.
Myrtla prešla pohľadom po
topánkach, očividne chlapčenských, až k habitu.
Fakt
skvelé.
To jej
úplne stačilo na to, aby mala chuť prepadnúť sa pod zem. Potom si všimla tú
ruku, bledé elegantné prsty. Na okamih zaváhala, ale potom ju prijala.
Postavila sa, vedená tou rukou
a konečne mala možnosť pozrieť sa na tú osobu.
Bol to
Tom Riddle.
Slizolinský
prefekt.
Očakávala
ďalší výsmech zo strany svojich spolužiakov, no všetci len mlčali.
Chodba sa začínala plniť ďalšími
ľuďmi.
„Ukážte
mi tú knihu...“ zaznel Riddlov hlas do toho napätého ticha.
Pomaly
pustil jej ruku. Matne vnímala to, ako mu jeden z jej spolužiakov knihu
odovzdal.
„Toto je
zrejme tvoje...“
Tom Riddle sa na ňu nepozrel,
keď jej tú knihu podával.
„Ďakujem,“
zamumlala, hlas sa jej vrátil, keď už opäť pevne stála na nohách.
Prikývol.
No za jeho zdanlivo nečitateľnou
tvárou, vnímala akýsi náznak skrytého odporu.
Tá bolesť sa aj proti jej vôli
vrátila. A hnev pohltil všetko.
Dav sa
pred ňou doslova rozostúpil a ona cítila jeho dotyk.
Opäť.
Nešetrne si ako prvá vymanila
ruku z jeho zovretia. Až potom na ňu pozrel.
Narovnala
sa a čelila jeho pohľadu a niečo v nej sa prebudilo, niečo ako
inštinkt, ktorý jej hovoril, že by bolo vhodné odtiaľto čo najskôr odísť, už aj
tak vzbudila dosť neželanej pozornosti.
Netrvalo
však dlho a jeho pohľad opäť spočinul na jej spolužiakoch, ktorí sa
chystali na rýchly ústup.
„Poďte
so mnou...“ vyzval ich spôsobom, ktorým im dal jasne najavo, že len tak ľahko
neuniknú z jeho dosahu.
Myrtla
sledovala ako si vzali svoje veci a nasledovali ho. Pevne zovrela
v rukách knihu hlavolamov a prešmykla sa okolo skupinky dievčat
postávajúcej neďaleko nej.
Bežala. Nikoho
si nevšímala.
Zastala,
až keď opustila hrad. Na tvári cítila studený vietor. Primkla si ruky
s knihou tesnejšie k telu. Niekto jej pomohol. Niekto to pre ňu
urobil.
A ona
zrazu cítila, akoby bola pre niekoho dôležitá. Aspoň počas tohto mrazivého popoludnia.