16. 3. 2015

Botticelliho anjel 6. kapitola 2/3







pár: pacient/doktor
Luca/Cezare Buonarroti
18. stor.
obsah: Cezare je mladý lekár, (nemanželský syn šľachtica, kt. mu zaplatil štúdiá), žije pokojným životom v jednej z dedín patriacich k otcovmu panstvu.Počas jednej cesty do mesta nájde na ceste, mladého chlapca v bezvedomí,  jeho meno je Luca (17) a už od narodenia sa po svete potĺka sám, pracuje u krčmárky v dedine, u ktorej má podľa jej slov dlh, Doktor sa potom, ako zistí v akých podmienkach žije rozhodne mladého muža ujať a pomôcť mu... Čím však sám seba uvrhne do veľkého pokušenia, lebo chlapcova prirodzená nevinnosť a jeho mladého telo v ňom prebúdzajú dlho potláčanú vášeň...
taliansky historický slash.
 Máme tu obrázok so starším Lucom, podarilo sa mi nájsť iného chlapca.



poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie


Pre ell.

***
Popoludňajšia jazda na koňoch, pre nich oboch znamenala značnú úľavu, keďže opustili to neznáme územie a strávili nejaký čas vonku, mimo tej uzavretej komunity, ktorá ich ešte tak celkom neprijala za svojich.
Cezare zamieril na svoje obľúbené miesto,  neďaleko hranice, ktorú on sám prekračoval len málokedy.
„Sem som chodieval dosť často...“ povedal svojmu mladému chránencovi, keď zosadli s koní a uchýlili sa pod jeden z tých vysokých stromov.
„Som rád, že ste ma sem vzali, Cezare...“ povedal mu Luca. Oprel si hlavu o jeho plece a nejaký čas tam len sedeli, kým sa ich kone popásali na čerstvej tráve.
„Vždy som veril tomu, že všetky starosti sú za tamtým kopcom...“ ukázal doktor na miesto, kde ležalo panstvo.
„A teraz je to tak, viac než kedykoľvek predtým...“  
Začínal o sebe pochybovať, keď prišiel otcov účtovník a všetky tie informácie sa naňho náhle zosypali.
„Mrzí ma, že máte starosti, Cezare... Rád by som vám pomohol, ak to bude v mojich silách...“
„Obávam sa, Luca, že to bude omnoho zložitejšie ako som si pôvodne myslel...“  odvážil sa pohladiť po vlasoch svojho výnimočného anjela.
„Ja ostanem pri vás, chcem, aby ste vedeli, že v tom nie ste sám...“ pošepol mu Luca oddane.
Predpokladal, že v najbližších dňoch bude potrebovať všetku podporu, ktorú mu bude jeho mladý milenec schopný poskytnúť.
Cezare zistil, hoci veľmi nerád, že jeho otec skutočne prežil ťažké časy vďaka pôžičke od toho nenávideného muža. A takisto aj dohoda, ktorú s ním uzavrel, tá ktorá sa týkala zasnúbenia, nebola len ústna, ale už aj potvrdené v dokumentoch, ktoré zrejme jeho otec podpísal ešte pred svojou smrťou. No zjavne nepovažoval za vhodné ho o tom informovať. A momentálne ani nedisponovali čiastkou, ktorá by dokázala tento dlho okamžite pokryť bez toho, aby sa oni sa neocitli v problémoch, ktoré by panstvu mohli pripraviť dosť ťažké chvíle. Okrem toho tu stále ešte bola tá záležitosť týkajúca sa jeho tajomstva a nepochyboval o tom, že ak sa bude snažiť z celej dohody vycúvať, ten muž nebude mať žiadny dôvod na to, aby ďalej mlčal. A obával sa, že to nie je všetko, čo by ho mohlo postretnúť s súvislosti s touto záležitosťou. Barón o nej mlčal.
A už to samo o sebe vzbudzovalo podozrenie.
Cezare nerozumel ani tomu, prečo trval na tom, aby sa postaral o sestru, keď jej budúcnosť už otec takýmto spôsobom zabezpečil. Nepochybne v tom bolo niečo viac než by sa pôvodne mohlo zdať.
No starý barón nezanechal žiadny vysvetľujúci súkromný list preňho, vedel len to, čo mu povedal účtovník, a to ani zďaleka nevypovedalo o tom, čo jeho otec vlastne zamýšľal s ním. A jediná osoba, ktorá by mu mohla celú situáciu objasniť, bola jeho drahá sestra. Po komornej mu však odkázala, že sa necíti dobre a nemal v úmysle sa násilím dobíjať do jej spálne. Aspoň nie, kým to nebude nevyhnutné. Mienil jej dať nejaký čas do večera na to, aby sa z tej náhlej nevoľnosti vyliečila. Dlhšie už čakať nemohol. Čím viac času strácal, tým bližšie bol ten muž k uskutočneniu svojich plánov. Preto jej dal jasne, čo sa od nej bude očakávať, ak sa rozhodne zotrvávať v tomto neprijateľnom postoji.
A jediné čo teraz potreboval, aby sa zbavil tieňa toho muža, bol Luca. Pomaly si pritiahol svojho chlapca k sebe. A pobozkal ho. Ochutnal tie lákavé pery, ktorým nemohol odolať. Bol nimi priťahovaný a nemienil viac čakať ani sa viac ničoho obávať. On mu dával novú silu. Keď bol s ním cítil novú nádej.
Dával mu ten pocit, ktorý potreboval, aby sa dokázal pohnúť a ďalej bojovať.
Postupne zabúdal na všetky starosti, keď Luca prijal pevné jeho objatie.
„Cezare...“ vzlykol chlapec spokojne, keď bol obklopený jeho blízkosťou.
Láskal ho. Zabúdal na všetko a na všetkých, keď ho mal vo svojom náručí. Vášnivo ho bozkával. Dával mu najavo, všetko čo nemohol povedať prostredníctvom slov.
To na čo ešte nemal právo. Cítil jeho ruky na svojom chrbte, vnímal to pevné zovretie, ktoré ho obklopilo, keď prenikol do tela svojho milenca.
„Cezare, prosím...“
Podriaďoval sa temným túžbam, spojil sa s ním. A cítil objatie rozkoše, tej neúprosnej sily, ktorá ho odmietala prepustiť zo svojich služieb.
No zároveň tu boli tie oči, ktoré sa naňho dívali s takou láskou, až nebolo možné urobiť nič iné, len spolu s ním neúprosne prijať všetko, čo so sebou prinášala.
Aj vrátane rizika, že by mohli byť niekým odhalení.
„Luca...“ šepkal jeho meno, neustále, vrylo sa do jeho mysle, ako neúprosná pripomienka toho, že svojho chlapca nedokáže pustiť z hlavy.