pár: pacient/doktor
Luca/Cezare Buonarroti
18. stor.
obsah: Cezare je mladý lekár, (nemanželský syn šľachtica, kt. mu zaplatil štúdiá), žije pokojným životom v jednej z dedín patriacich k otcovmu panstvu.Počas jednej cesty do mesta nájde na ceste, mladého chlapca v bezvedomí, jeho meno je Luca (17) a už od narodenia sa po svete potĺka sám, pracuje u krčmárky v dedine, u ktorej má podľa jej slov dlh, Doktor sa potom, ako zistí v akých podmienkach žije rozhodne mladého muža ujať a pomôcť mu... Čím však sám seba uvrhne do veľkého pokušenia, lebo chlapcova prirodzená nevinnosť a jeho mladého telo v ňom prebúdzajú dlho potláčanú vášeň...
Luca/Cezare Buonarroti
18. stor.
obsah: Cezare je mladý lekár, (nemanželský syn šľachtica, kt. mu zaplatil štúdiá), žije pokojným životom v jednej z dedín patriacich k otcovmu panstvu.Počas jednej cesty do mesta nájde na ceste, mladého chlapca v bezvedomí, jeho meno je Luca (17) a už od narodenia sa po svete potĺka sám, pracuje u krčmárky v dedine, u ktorej má podľa jej slov dlh, Doktor sa potom, ako zistí v akých podmienkach žije rozhodne mladého muža ujať a pomôcť mu... Čím však sám seba uvrhne do veľkého pokušenia, lebo chlapcova prirodzená nevinnosť a jeho mladého telo v ňom prebúdzajú dlho potláčanú vášeň...
taliansky historický slash.
Máme tu obrázok so starším Lucom, podarilo sa mi nájsť iného chlapca.
poznámka: po mojej korektúre, korektúra pred knižný vydaním...
Pre Lilith, ell.
Okamžite začal zisťovať bližšie
informácie týkajúce sa pobytu svojej netere.
Bolo už dosť neskoro, no urobil
všetko, čo mohol, aby čo najskôr zistil všetky podrobnosti. A požiadal svojho priateľa Antonia, aby
mu s tým pomohol, keďže vedel, že práve jeho citlivý prístup by mohol veci
uľahčiť.
A takisto si prial, aby
prostredníctvom svojich kontaktov pozisťoval nejaké informácie o ich
drahom priateľovi Alvisem.
O to
príjemnejší bol návrat k jeho mladému chránencovi. No zdržal sa
o niečo dlhšie, než mal v úmysle. Predpokladal, že Luca sa už odobral
do postele.
Svojho mladého milenca však
našiel spať na stole. S hlavou na pergamene a písmenami otlačenými na
čele.
„Mrzí ma
to, Luca...“ pošepol mu.
Opatrne ho vzal do náručia
a preniesol do postele.
Prial si, aby mohol ostať
s ním, no nebolo to možné, nebol si istý svojimi ľuďmi a nemienil
svojho chlapca vystaviť nebezpečenstvu odhalenia.
Pomaly
sa vrátil späť do svojej spálne. A pokúšal sa nemyslieť na nové výzvy,
ktoré naňho ako na baróna Grimaniho čakali.
Musel
uznať, že ocitnúť sa zrazu v živote, ktorý mal patriť jeho nevlastnému bratovi,
nebolo ani zďaleka také príjemné, ako si pôvodne myslel. A jeho myseľ mu
poskytla zmätené odpovede, v podobe nepokojných snov, z ktorých sa
nedokázal vymaniť.
Utekal.
Snažil
sa uniknúť.
No
boli tu tie ruky, ktoré ho nemilosrdne sťahovali ku dnu.
Bojoval
s neviditeľnými tieňmi a snažil sa uniknúť bolesti.
Poníženiu.
Už dávno na to nemyslel.
Myslel si, že je to preč.
No vrátilo sa to práve teraz,
keď by mal byť silný, keď by mal on byť tou osobou, ktorá všetko dokáže
vyriešiť.
„Cezare...“
Strhol sa, keď nad sebou začul
akýsi hlas.
Stiahol tú osobu pod seba,
uväznil v pevnom zovretí.
„To som
len ja, kričali ste...zo sna, tak som sa prišiel pozrieť...“ rýchlo vysvetľoval
Luca.
Pomaly ho pustil.
Kričal?
Čo
povedal?
Neprehovoril
snáď o tom, čo sa vtedy stalo.
Nikto
to nesmel vedieť.
Nikomu
nikdy nedovolí, aby sa o tom dozvedel.
„Povedal
som niečo konkrétne?“ opýtal sa mladý barón prísne.
Nebol rád, že ho videl
v takomto stave. Prial si, aby túto jeho stránku nikto nepoznal.
„Nie,
ničomu som nerozumel...“ pošepol mu jeho výnimočný chlapec.
„Vráť sa
do postele, Luca... bol to len sen... nič viac...“
„Áno,
ale...“
„Choď,
Luca...“ trval Cezare na svojom.
Jeho chránenec pomaly vstal a zamieril
k spojovacím dverám. Prešiel cez ne bez ďalších námietok.
No keď
doktor videl ako zosmutnel a sklonil hlavu, nedokázal to nechať len tak. Nechcel,
aby bol jeho chlapec smutný. Šiel za ním.
„Počkaj...“
požiadal ho, keď sa dostal až k nemu.
Luca sa k nemu pomaly
obrátil.
„Prepáčte, nechcel som vás
otravovať... ja len, chcel som sa ubezpečiť, že budete v poriadku...“
„Neotravuješ
ma, som rád, že si prišiel, no musíme si dávať pozor, nie je to tu rovnaké ako
v našom dome...“ pošepol mu doktor.
Luca
prikývol. A schúlil sa do jeho objatia. Zjavne nemal záujem ho dnes pustiť
späť do jeho izby aj napriek jeho námietkam a všetkým možným rizikám.
A aj on sa obával, že dnes
už túto obeť nedokáže podstúpiť. Nemôže sa opäť vzdať tej možnosti. Toho
sladkého a ničivého pokušenia.
Napokon
ostal pri ňom. Držal ho v náručí, cítil blízkosť jeho tela a ani len
nevedel, kedy presne, sa mu podarilo zaspať.
