Epilóg

pár: Harry Potter/Severus Snape
varovanie: po poslednom boji, Snape_s mastnými vlasmi_ skrátka typický Snape bez príkras... Snape_prežil útok hada, Snape_závislý od Harryho Pottera, Potter_ v depresii, Potter pod vplyvom výčitiek, Potter_ s prehnaným altruizmom, hurt/comfort, Potter_ s následkami po boji s Voldemortom... Snape_s následkami po uhrynutí Nagini...Snape_nedobrovoľne vďačný Potterovi..., všetko sa odohralo tak ako v knihách, až na to, že Snape nezomrel po uhryznutí hada, ale zachránili ho... :)  Harry Potter_auror, registrácia_smrťožrútov

obsah: 

Po poslednom boji s Temným pánom, smrťožrúti ktorí prežili, (a boli očistení od obvinení aspoň formálne) musia mať podľa nových zákonov prijatým ministrom mágie niekoho, kto sa za nich zaručí a bude na nich dohliadať. Harry Potter, ktorý už pozná pravdu o svojom profesorovi sa rozhodne zaručiť sa zaňho...

po mojej korektúre.

 Pre weras, Abequa, Mononoke a všetkých, ktorí sa úspešne dostali až sem.

Prešiel takmer rok od ich zviazania.

Bol to prvý rok, ktorý strávil po boku Pottera ako svojho partnera.

Rok plný nových výziev a silných podnetov.

Rok, počas ktorého pochopil, čo znamená mať dlhodobý vzťah a zariadiť si život s niekým iným.

Istý čas v dosť neromantickom zmysle, bol práve tento chlapec jediným dôvodom prečo žil a ďalej bojoval.

Ten chlapec, ktorý sa neskôr stal mužom a upieral naňho tie svoje zradné oči.  

Nebolo vôbec ťažké zvyknúť si na tento nový aspekt ich vzťahu.

Prijať ho, bolo napokon jednoduchšie než tie ostatné záležitosti, ktorým musel čeliť.

Mal pocit, akoby až teraz mohol objektívne spoznávať svojho partnera bez toho, aby bol konfrontovaný s predsudkami voči nemu.

Nebol už len jeho bývalým učiteľom, on sám sa od neho naučil viac než by pôvodne čakal a cítil, že má opäť nádej.

Pred ním sa otváral svet neobmedzených možností, ktoré dokázal vnímať hlavne vďaka nemu a jeho láske.

Pretože on to s ním nikdy nevzdal a dokázal ho prijať takého akým bol. 

Potter patril k nemu.

A on to prijal.

Nič viac nebolo možné dosiahnuť v rámci jeho možností.

Jednou rukou sa dotkol jazvy na krku a pozvoľne prešiel k tej najnovšej, ktorú získal len pred pár dňami, počas jedného prípadu, ktorý opäť rozvíril hladinu v čarodejníckom svete.

Jazva po kliatbe, ktorá sa ho dotkla, keď stál pred ním a chránil ho, opäť.

Písalo sa o tom aj hovorilo.

A Harry sa naňho kvôli tomu dokonca aj odvážil hnevať.

Prešiel po nej prstami a cítil tú mágiu, tú temnotu spojenú s ňou, bola do nej vrytá a neodmysliteľne spätá so svetom mágie, ktorý nikdy nebol len jednofarebný, tomuto sebaklamu však podliehali mnohí a on nemienil byť tým, kto ich bude presviedčať o opaku.

Sedel vo svojom obľúbenom kresle.

Bolo už dosť neskoro.

Deti spali.

Vonku snežilo.

Bolo pár dní pred Vianocami.

A v obývačke stál vysvietený stromček, so všetkým, čo k tomu patrilo.

Tak by to asi opísal on, keďže nemal v úmysle komentovať výzdobu a všetko ostatné spojené s týmito preňho pochybnými sviatkami.

A napriek tomu aj  on, Severus Snape, bude oslavovať Vianoce so svojou rodinou.

Keby mu pred rokom niekto čo i len naznačil, že ho čaká niečo podobné, odporučil by danej osobe akútne liečenie u svätého Munga s doživotným pobytom.

Súčasný stav definitívne prekonal jeho očakávania.

„Severus...“

Potter pristúpil k nemu.

Práve sa vrátil z jedného zo svojich nočných záťahov a prerušil jeho zvyčajné úvahy, ktorým sa práve dnes nedokázal vyhnúť.

Tie jeho oči mu priam žiarili a dalo by sa povedať, že to bolo presne to, čo vždy potreboval.

Nedokázal žiť bez toho tlaku, bez práce v teréne a on mu to nezazlieval, keďže preňho by bolo nepochybne ťažké, keby nesmel ovplyvňovať svet elixírov  svojím špecifickým spôsobom.

A opäť sa venoval aj výskumu, čo si predtým mohol len zriedkakedy dovoliť, no v práci sa mu darilo, podnik sa rozrástol a mal už aj pár zamestnancov, vďaka ktorým si mohol lepšie zorganizovať čas. A čakať naňho vždy, keď to bolo potrebné. Pretože sa potreboval ubezpečiť o tom, že sa v poriadku vrátil domov. Nič nebolo dôležitejšie.

„Meškáte, pán Potter...“ vyhradil si preňho jeden zo svojich mimoriadne prísnych výrazov.

„Mrzí ma to, pane, už sa to viac nestane... počas sviatkov, som celý len váš a aj neskôr... s tým musíte počítať...“ pošepol mu Harry odhodlane, sadol si mu na kolená a oprel sa o jeho hruď.

Netrvalo dlho a zaspal v jeho objatí.

Nepochybne pod vplyvom náročnosti svojho povolania.

No bol to opäť on.

A Severus Snape sa mienil postarať o to, aby to tak ostalo.

poznámka:  rozhodla som sa pre kratší epilóg, aby sa to opäť neskomplikovalo.... ďakujem všetkým, ktorý si vybrali na prečítanie túto poviedku a strávili čas s našimi hrdinami. A dúfam, že sa vám bude páčiť aj e-book, ktorý z tejto poviedky  ktorý sa pripra.. A takisto, že si snáď prečítate jednorázovku bonusovku, ktorá ešte pribudne, no bude z obdobia minulého a z pohľadu Harryho, keďže Dualmanciu mal Severus, tak aj Harry by chcel mať pre seba jednu jednorázovku. (ktorá zatiaľ ešte nemá názov, no niečo sa už nájde...)

Každopádne dúfam,že sa uvidíme snáď pri ďalších projektoch. 

zdraví vás Merope Merzmer.

DOWNLOAD POVIEDKY

+ vyrobila som nový Cover k OL.

Myslím, že je krajší ako ten predchádzajúci.