Horúčka 13. časť 3/4

 pár: LV/RW
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka... 
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka. 
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a dnes som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete... 

 po korektúre.

 Pre Nade

Večer som stál pred jeho dverami.

Nervozita mi takmer ani nedovolila dýchať, lebo som si uvedomoval za kým idem a aj to, čo sa mi môže stať...

Nie, nebál som sa, že mi ublíži takým spôsobom, lebo som vedel, že niečo také by neurobil.

Nie bez môjho súhlasu.

No zároveň som premýšľal aj nad Luciusom, nad tým, že sa mi už viac neozval, akoby som preňho vôbec neexistoval.

Vrátil sa späť k svojmu pánovi a rodine, tak ako sa to od neho očakávalo a ja som nemal možnosť s ním hovoriť o jeho zrade ani žiadať ho, aby za ňu zaplatil. Moja kolísajúca sa mágia mi to neumožňovala.

Nenávidel som tú bezmocnosť a chcel som niečo urobiť, niečo čo som práve teraz považoval za jedinú možnosť, ako prestať myslieť na čokoľvek iné než na moje poslanie.

„Tak vy ste predsa len prišli?“

Chladne skonštatoval Snape, keď som zaklopal a jeho dvere sa napokon otvorili.

Bez slova som vstúpil do miestnosti.

Nechal ma prejsť.

Cítil som na sebe jeho skúmavý pohľad.

Odkedy ma učil, teda skutočne učil a nebojoval proti mne, svojím spôsobom sme jeden druhému porozumeli.

„Áno, som tu...“

Pristúpil som k nemu.

Nemal som v úmysle ho provokovať, nechcel som, aby ma vyhodil, no nemohol som sa ubrániť tomu hnevu, ktorý vo mne živil aj on sám, už len tým, že mi položil tú otázku tak pohŕdavo, akoby ma snáď plánoval odradiť.

Ruky som mal voľne položené vedľa seba, bol som pripravený na všetko, dokonca aj na hrubosť z jeho strany.

No on sa odo mňa odvrátil.

„Hlúpy chlapec. Nič ste sa nenaučili! Stále padáte do rovnakých pascí!“

Kričal na mňa a ja som cítil temný pohyb jeho mysle a pulzovanie nášho spojenia, ktoré bolo jedinou stenou chrániacou všetko ostatné pred zrútením.

Odvážil som sa natiahnuť ruku a dotknúť sa ho aj napriek tomu, že ma od seba bude chcieť odohnať.

Chladne na mňa hľadel.

„Mali by ste ísť a zabudnúť na túto záležitosť... Aby ste neskôr neľutovali...“

„Nič nebudem ľutovať, pán profesor, už som vám povedal, aby ste to urobili...“ Tentoraz som zvýšil hlas ja naňho. A prekročil som hranicu.

„Vy sa ma bojíte, nechcete to urobiť zo strachu, že...“

Cítil som jeho zovretie aj to ako prudko ma odsotil.

Zalapal som po dychu a vrazil som do jednej z tých staromódnych skriniek.

A potom sa už len matne vnímal to ako pristúpil ku mne.

Sám som si stiahol nohavice a nechal som ich padnúť na zem. Oprel som sa na mieste, kde som dopadol a pocítil som jeho pevné zovretie.

„Ako chcete, Potter...“

Zamumlal kúzlo, ktoré prešlo mojím telom, cítil som hrejivý dotyk niečoho v mojom vnútri.

Pomaly sa to roztváralo a keď som zaregistroval jeho dotyky na svojom tele, citlivo na ne reagovalo.

Bozkávali sme sa prudko, akoby sme bojovali o nadvládu, ale napokon som ustúpil pod vplyvom jeho sily, ktorá nado mnou zvíťazila.

Pevne som ho objal kolenami a dovolil som mu, aby do mňa vstúpil.

Cítil som ako ma zatlačil viac k tej skrinke a zároveň začal prudšie prenikať do môjho tela.

Kúzlo bránilo tomu, aby mi ublížil, moje telo bolo uvoľnené a cítil som, ako sa zbavujem všetkého napätia ako nemôžem myslieť na nič iné len na to, aby pokračoval.

A keď pevne zovrel môj penis, súhlasne som zastonal a dovolil som mu, aby si so mnou urobil, čo sa mu len zachce.

Moja myseľ sa otvorila nášmu spojeniu a všetko ostatné potlačila do úzadia.

Keď bol vo mne, zabudol som na Luciusa, dokázal som sa ho len držať a podriaďovať sa tomu pocitu, ktorý vo mne rezonoval, keď sme boli spojení a zároveň rozdelení. Pretože to, čo nás rozdeľovalo, bolo stále silnejšie než to, čo nás spájalo.

***

Stretnutie s Ronom nedopadlo dobre.

Cítil som v jeho pohľade vplyv Voldemorta.

Rozčuľovalo ma to a kládol som si za vinu, že som niečo také dopustil. On sa dotkol môjho priateľa, na úrovni, ktorá ma desila a poburovala a vedel som, že on mu patrí, tak ako ja podlieham tomu, čo je medzi mnou a...

A keď sme sa vrátili na Rokfort nebolo to o nič ľahšie, díval som sa na Hermionine slzy, utešoval som ju a jediné čo mi dávalo silu prežiť všetok ten zmätok a zmieriť sa s tým, čo bolo kvôli mne vykonané, bol Snape a to, že ma ani na chvíľu nenechal na pokoji. Jeho lekcie stále pokračovali, moja mágia  sa každým dňom zlepšovala vďaka nemu, no ja som stále za ním chodieval a pohľadom som ho vyhľadával vždy, keď sa mi naskytla možnosť.

No zároveň som si nevedel predstaviť ani len pár dní bez toho, aby sme sa nestretli. Hneval som sa sám na seba, že sa naňho až tak veľmi spolieham, no nemohol som inak.

Cítil som, že Hermiona a Ron potrebujú byť sami, aby si veci medzi sebou vydiskutovali a ja som im nechcel prekážať.

Tak som sa radšej pripravoval na svoju úlohu a snažil som sa dostať pod kontrolu mágiu, ktorá bola v istých chvíľach stále ešte nepredvídateľná.

A potom sa to stalo, počas tej jednej noci sa všetko zmenilo...

 Zaspal som a keď som sa prebudil, sedel pri mne profesor Snape.

Čo bolo samo o sebe dosť podozrivé, lebo aj napriek tomu, čo sa medzi nami dialo, sme spolu mali stále zvyčajné nezhody.

„Pán profesor...“ hlesol som napokon, keď som sa konečne odvážil ho osloviť.

Tie čierne oči na mňa hľadeli akosi zvláštne a ja som si už pomaly začínal myslieť, že som snáď stihol urobiť niečo, čím som si vyslúžil takúto pozornosť, len si na to nespomínam.

„Ešte nevstávajte, Potter...“ upozornil môj milenec ma chladne.

Zavolal školskú sestru a nejaký čas spolu niečo v tichosti riešili, ale napokon sa vrátil späť ku mne.

„Neviem, či som vhodnou osobou, na to, aby som vám práve ja oznámil...“

„Si, Severus...“ odvážil som sa ho nazvať menom, lebo mi prekážalo to, že o niečom takom vôbec pochyboval.

Neboli sme typickým zamilovaným párom, ale medzi nami toho bolo dosť na to, aby mi oznamoval hoci aj nepríjemné správy. A bol som presvedčený o tom, že to od neho prijmem lepšie ako od samotného riaditeľa.

„Ako sa cítite, Potter?“ opýtal sa ma, namiesto priamej odpovede. A dokonca sa do mňa ani nepustil, kvôli tomu, že som ho nazval menom, to som sa už skutočne začínal báť...

„Dobre...“ hlesol som šokovane a stále som nerozumel tomu, prečo začína práve týmto, no rozhodol som sa vytrvať a dať mu priestor na to, aby mohol nerušene pokračovať.

No hneď ako som to vyslovil, som si uvedomil, že niečo je inak, cítil som zvláštnu únavu a prázdnotu, akoby mi niečo chýbalo...

„Temný pán spojil nanovo svoju dušu... Tá časť, ktorá žila v tebe, je preč...  Nepovažuje ťa viac za súpera, ktorého by sa bolo nutné obávať...“

Tá časť, ktorá žila vo mne?

To som si nikdy nepripúšťal, aj keď som tušil, že to v sebe mám, ešte skôr než som to dokázal pomenovať.

Moje schopnosti, moja podobnosť s ním, to všetko razom zmizlo a ja som nevedel, čo budem ďalej robiť.

S tej náhlej slobody sa mi takmer až zatočila hlava.

Bolo to príjemné, ale zároveň mätúce.

 „A čo bude s vojnou a s Ronom?“ opýtal som sa ho mierne rozochveným hlasom.

„Čaká nás vyjednávanie alebo boj bez výhody, ktorú sme mali, keď v teba veril.“

„Aký je?“ položil som ďalšiu otázku, ktorá ma chránila pred samým sebou.

„So spojenou dušou či bez nej, je to stále on... neznamená to, že sa zmenil... len to, že prijal to, čo tak dlho odmietal a my sme v ťažkej situácii... vrátane tvojho priateľa, pretože jeho pozornosť sa upiera naňho. Spojenie medzi nimi nie je možné úplne potlačiť...“

Prijal som to.

Spamätával som sa zo šoku, no zvládol som ten prvý moment, bez toho, aby čokoľvek vo mne bolo zlomené. Aspoň zatiaľ.

A pomaly ma obklopila akási zvláštna úľava.

„Kedy bude vyjednávanie?“ opýtal som sa.

„Dnes večer.“

„Budem tam.“

Povedal som bez váhania.

Je možné, že už nie som vyvolený, možno už ani on tomu neverí, ale ja sa nebudem držať bokom, akoby všetky tie roky nič neznamenali.

„Obávam sa, že to nebude možné. Podmienkou toho, že vyjednávanie vôbec začne je to, že sa tam budú nachádzať len osoby, ktoré boli oboma stranami schválené. Temný pán tvoju prítomnosť považuje za nevhodnú. A ja s ním v tomto bode súhlasím, pretože veľmi dobre vieme, akoby to dopadlo.“

Vrhol na mňa jeden z tých pohľadov, ktoré nebolo možné ignorovať.

A ja som presne vedel, čo mal na mysli.

Nepopieral som, že mi táto možnosť napadla ako prvá. 

„A čo ak ma zabije? Komu na tom záleží...“ ohradil som sa nahnevane.

„Mne a tvojim priateľom.“

„Aj tebe... teda vám...“

„Áno, aj mne Potter, zrejme to už nikdy viac nezopakujem, tak si to radšej dobre zapamätaj.“

Prikývol som.

Nebolo možné to ničím komentovať, tak som radšej mlčal, lebo som sa obával, že to vezme späť.

„A vy tam budete?“

„Áno, budem tam.“

„Tak potom je to v poriadku, spolieham sa na vás...“

Vyhlásil som ešte napol presvedčený o tom, že to nedokážem dodržať, a aj tak sa tam nejakým spôsobom objavím.

Nepochybne aj on sa už poznal dosť dobre na to, aby urobil potrebné opatrenia, ktoré mi vtom mali zabrániť.

No bol som mu vďačný za to, že mi povedal pravdu, nech bola akákoľvek, prial som si ju poznať.

poznámka: nabudúce nás čaká posledná časť, objaví sa po dlhšom čase aj Lucius a uzavrie sa aj snarry + Lucius línia. 

Následne sa ešte postupne dočítajú chýbajúce časti, ktoré neboli opravené a bude aj z tohto e-book.