pár: LV/RW
fandom:HP
autor: Darkway (moje bývalé ja, nie jediné) teraz : Merope Merzmer
upozornenie je to stará poviedka...
fakt je to jedna z mojich prvých poviedok, kt. som mala na inom blogu, a potom som prestala a opäť som si zmenila meno na Merope, aj keď tam som to neuviedla, ale stále je to moja poviedka.
poviedka bola dokončená, ale neprešla editáciou. Jednotlivé časti sú krátke, lebo vtedy som písala tak krátko.
Prečo ju sem dávam až dnes, lebo som na ňu zabudla a dnes som si ju opäť všimla, lebo si upratujem veci pred prechodom na nový komp. A uvedomila som si, že už nie je celá na nete...
po korektúre.
Lucius Malfoy prišiel spolu
so svojím pánom, ako jeden z jeho najvernejších.
Videl som ho vstúpiť aj na
územie Rokfortu, keďže si prial navštíviť svojho syna.
Nič sa medzi nami
nezmenilo.
Mlčky prešiel okolo mňa,
akoby som vôbec neexistoval, akoby to, čo sa medzi nami odohralo preňho nič
neznamenalo.
A ja som pochopil, že
vždy šlo o len plnenie JEHO príkazov, nebolo nutné, aby mi to povedal sám,
to ako sa na mňa díval, hovorilo za všetko.
Prehral som a cítil
som, sa slabý a nepatrný, akoby to všetko čo sa dosiaľ stalo, nemalo
v ich očiach vôbec žiadnu váhu. A mne bolo dopriate žiť, aby som mal
možnosť sa tým aj naďalej trápiť.
Vyjednávanie sa skončilo
a oni získali to, čo chceli, lebo Ron šiel s nimi. Povedali mi to,
počul som to od jeho rozrušených súrodencov a nedokázal som sa s tým
vyrovnať. Cítil som to ako svoje vlastné zlyhanie, že to bol opäť môj priateľ,
ktorý bol nútený podriadiť sa jeho podmienkam.
A ja som nedokázal
urobiť nič, len som prišiel do Snapovho kabinetu, zavolal si ma tam
a mlčky som čakal na to, čo ďalšie mi ešte oznámi.
Riaditeľ so mnou tiež pobudol
pár minút, no nijak zvlášť neprejavoval záujem o moje názory týkajúce sa
tejto záležitosti.
A to, že som naňho
kričal, zrejme takisto vôbec nemalo žiadnu váhu lebo, len povedal: „Severus,
postaraj sa o Harryho, kým sa nevrátim...“
A nechal nás tam
sedieť.
Dal som si hlavu do dlaní
a nebol som schopný jediného slova.
Snape ma nechal na pokoji,
len mi robil spoločnosť.
Po určitom čase som
pocítil, ako ku mne pristúpil a položil jednu ruku na moje plece.
Zdvihol som k nemu
zrak.
„Čo bude teraz so mnou?“ opýtal
som sa ho.
„To závisí hlavne od
vás...“
Dotkol som sa jeho ruky.
„Ja neviem, čo chcem...
vôbec to netuším, celý môj život smeroval k tomu, že to bude ja, kto...
ale on...“
Spomínal som si, čo sa
stalo, keď som vpadol do tej miestnosti. Ako na mňa Temný pán zareagoval.
Dal mi jasne najavo, že
nemá v úmysle so mnou strácať čas, už len tým, ako tvrdo som vrazil do
dverí, vďaka jeho zaklínadlu.
A stále som mal pred
očami aj to, ako ma Snape chránil.
Nebyť jeho zásahu, zrejme
by došlo aj na omnoho horšie kliatby.
Nech to bolo akokoľvek, on
ako prvý, prejavil záujem o to, aby ma odtiaľ dostal.
No nevedel som, či mu za to
dokážem byť vďačný.
„Verili ste tomu, že váš
život k tomu skutočne smeroval, ale nemusí to byť tak... Ostatní nevedeli
o horcruxoch, pre nich ste mohli ostať, stále tou istou osobou, ktorá za
to zodpovedá, keby na tom aj naďalej trval... Ale Temný pán je krutý, nepozná
zľutovanie a vie, že teraz nad vami získal väčšiu moc než kedykoľvek
predtým a vy sám mu ju dávate do rúk... Potter, vy sám sa mu vzdávate...“
Nechcel som to od počuť,
ani od neho, ani od nikoho iného, ale pochopil som, že nemá význam pred tým
zatvárať oči.
„Nevzdám sa a Ja... bol by
som rád, keby ste...“
Napriek všetkému to bol
práve on, kto tu so mnou ostal a nemienil ma pustiť späť do tej temnoty,
do ktorej som už raz upadol.
Nebolo nutné povedať mu
viac, vedel som, že to pochopil a zariadi sa podľa toho, aj keď pre mňa to
znamená, že ma nenechá na pokoji a nedovolí mi, aby som sám seba opustil.
***
Po niekoľkých mesiacoch...
Bežal som.
A všetko vo mne sa
sústredilo len na jedinú myšlienku, čo najskôr ho nájsť.
Zastal som, až keď som
našiel tie dvere, moje ruka siahla na kľučku, zaklopal som.
„Vstúpte!“ ozvalo sa
zvnútra.
A ja som vošiel.
Takmer ako zmyslov zbavený
som klesol do jeho kresla a neprekážalo mi ani to, že tam sedí on.
„Pán Potter...“ oslovil ma
prísne.
No ja som sa ho držal,
akoby na ničom inom ani len nezáležalo.
„Bál som sa, že ťa odtiaľ
vôbec nepustí...“ vyhlásil som rozrušene a nesnažil som sa zakrývať, že
som si oňho robil starosti.
Počas vyučovania a počas
jeho konzultačných hodín som bol Pán
Potter, ale vedel som, že preňho znamenám omnoho viac než to, čo
predstavuje moje priezvisko.
Cítil som jeho ruky na
svojich pleciach.
„Dýchaj, Harry...“
pripomenul mi činnosť, ktorú som zrejme začal zanedbávať, lebo vzápätí som sa
cítil omnoho lepšie, už len preto, že som tento jeho jednoduchý príkaz
poslúchol a zároveň som sa schúlil do jeho objatia.
Dovolil mi to, pretože
medzi nami už bola istá dôvera a dalo by sa povedať, že sme si k seba
svojským spôsobom dokázali porozumieť.
Možno preto som sa tak
veľmi bál, keď ho On k sebe
povolal, lebo som sa obával toho, že mi vezme jedinú osobu, vďaka ktorej som
dokázal ešte rozumne fungovať.
„Všetko je v rámci
možností v poriadku... a nevyzerá to tak, že by v dohľadnom čase
malo dôjsť k nejakej zmene... A pán Weasley sa mu dobre, hovoril som
s ním a vyzerá to tak, že si začína zvykať na svoje nové
povinnosti...“
Počúval som ho, no zároveň
som kontroloval, či nie je niekde zranený, lebo on vždy takéto veci tajil
a ja som si chcel byť istý, že je skutočne v poriadku. Nebránil sa
tomu, ďalej mi rozprával o svojej návšteve u Temného pána a ja
som sa upokojil, až keď som si bol istý, že návšteva u Temného pána ostala
bez následkov.
Pretože čím dlhšie som ho
poznal, tým viac som si uvedomoval to, čo mi pred tým unikalo, že práve on je
tou osobou, kvôli ktorej som ochotný začať odznova.
koniec
poznámka: máme tu teda záver aj tejto línie, rozhodla som sa ho urobiť takto, lebo sa mi to už píše dosť ťažko a nechcem poviedku nechať len tak ležať, lebo to je nebezpečné, potom zrejme ostávajú veci nedokončená, preto som rada, že sa mi podarilo ako-tak dostať do konca.
Ďakujem všetkým, ktorý sa dostali až sem.
Dúfam, že sa vám táto poviedka páčila.
A takisto aj to, že sa uvidíme pri niektorých ďalších z mojej tvorby, keďže sa mi koncom tejto poviedky uvoľnilo miesto na HP záležitosť. (keďže mám momentálne zo sveta HP len jednu het poviedku a keď táto pôjde preč, ostane mi miesto na slash, snáď.)
Snáď sa k tomu dostaneme, keďže plánujem jeden vskutku netradičný pár a jeden veľmi tradičný snarry.
