Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre Nade, ell.
Bol odvedený do
pomerne rozsiahleho sídla, ktoré v ňom už na prvý pohľad budilo dojem
serióznosti, no zároveň to bola jedna z tých stavieb, ktorá sa pokojne
mohla stať labyrintom, v ktorom by sa veľmi ľahko dokázal stratiť.
„Neželám si, aby
si chodil po dome svojvoľne, môžeš sa zdržiavať len na tomto poschodí...“ bolo
mu oznámené hneď od začiatku.
Prikývol, pretože
sa od neho nevyžadovala žiadna iná odpoveď.
„Dobre si
zapamätaj všetky moje pravidlá, lebo za ich porušenie, budeš potrestaný... Poslušnosť odmením podľa svojho uváženia, no
netolerujem urážky a nerešpektovanie pravidiel tohto domu,“ pripomenul mu nemilosrdne.
„Áno, pane...“
dodal obozretne, keďže tentoraz podľa toho, ako naňho hľadel spoznal, že je
nutné svoju odpoveď potvrdiť aj ústne.
No niečo sa v ňom
vzoprelo pri tých slovách, akoby sa náhle zobudil z tej letargie, do
ktorej opadol po odchode s agentúry.
Časť z neho akoby
kričala, čo tu robíš? Prečo dovolíš, aby niečo také s tebou urobil?
No bola tu tá
druhá, omnoho silnejšia sa tiež zapojila do jeho vnútorného boja.
A čo urobíš,
ak odtiaľto odídeš...
Budeš opäť na
ulici...
Hladný a bez prostriedkov...
Sám...
Tú možno okamžite
zavrhol.
Nehovoriac o tom,
čo by ho čakalo, keby porušil zmluvu a svojvoľne odišiel.
Niektorí chlapci, sa o to už pokúsili, stávalo sa to a kolovali
o tom hrozivé historky.
Peniaze, ktoré
doňho boli investované by musel vrátiť.
Prenasledovali by
ho, až kým by nevypustil dušu.
Toho si bol vedomý
už od začiatku, hoci mu to bolo naznačené len nepriamo, vedel si veľmi dobre
predstaviť, čo by nasledovalo.
Pán Neznámy ho
ďalej viedol chodbami.
Jednoznačne bolo
na ňom vidieť, že tu sa cíti omnoho istejšie ako v agentúre a takisto
aj to, že sa v ňom začínajú prebúdzať sklony, ktoré predtým potláčal,
zrejme vďaka prítomnosti cudzích osôb.
„A chcem, aby si
vedel, aj to, že ťa čaká označenie...“
Rain pocítil
pánovu ruku na svojom pleci.
Označenie.
Za to si musel
priplatiť o dvadsaťpercent naviac.
A on z toho
vôbec nemal radosť.
Aplikujú mu pod
kožu čip, ktorý bude zaznamenávať jeho polohu.
No nebolo v jeho
právomoci o tom rozhodovať.
Nechal sa ním
viesť po tých chodbách, ktoré preňho predstavovali čoraz komplikovanejšiu sieť.
Dom bol tichý,
prázdny a chladný.
Aspoň tak by ho
označil, keby sa ho niekto pýtal na jeho názor.
„Toto bude tvoja
izba...“ povedal mu pán domu stroho, jednou rukou otvoril zasúvacie dvere.
Rain pohľadom
prechádzal po izbe zariadenej v tmavých farbách.
A pohľadom sa
zastavil na veľkej posteli, vhodnej na šukanie.
Nepochyboval o tom,
že čoskoro bude mať možnosť si ju vyskúšať na vlastnej koži.
No jeho pohľad
zablúdil k ďalším dverám.
„Tieto vedú do
mojej spálne...“ povedal mu pán Chladne obozretný.
„A tie ďalšie do
miestnosti určenej na hry...“
Rain si vedel
veľmi dobre predstaviť, čo všetko sa tam nachádza.
Mal tú česť sa
toho dosť veľa naučiť, počas svojho výcviku a vedel veľmi dobre čo môže
očakávať.
No nemal možnosť
sa tam poriadne poobzerať, lebo netrvalo dlho a prišiel za nimi doktor z agentúry.
Táto služba nebola
vykonávaná priamo na mieste, ale zvyčajne až v pánovom dome.
Rain nespokojne
prešiel pohľadom po staršom mužovi, ktorý úslužne pozdravil jeho pána a začal
si pripravovať všetky veci.
„Sadni si...“
Prikázal mu jeho
pán.
Urobil to, aj keď
cítil ako mu strach pulzuje až kdesi v hrdle.
Nemal rád ihly,
ani nič podobné. Zrejme to ho odradilo od toho, aby na ulici prepadol drogám.
No bol zvyknutý
pokojne sedieť a reagovať na pánove príkazy, pretože dobre vedel, čo
zvyčajne nasledovalo, ako sa rozhodol neposlúchnuť.
„Bojíš sa?“
„Áno, pane...“
hlesol rozochvene.
„Prečo?“
„Nemám rád ihly...“
Pocítil pánovu
ruku na svojom tele.
„Ničoho sa
neobávaj, budem tu po celý čas s tebou... a dohliadnem na to, aby o teba
bolo dobre postarané...“ ubezpečoval ho hlasom, z ktorého zaznievalo
pochopenie.
Jeho cvičiteľ v agentúre
bol tvrdý a nekompromisný.
Nemal dovolené
poškodiť jeho telo, no rád využíval strach ako svoju zbraň.
Nepochyboval o tom,
že nový pán bude tiež oplývať podobným talentom.
Práve preto bol
príjemne prekvapený, keď pocítil ako mu jemne zobliekol tričko, pohľadom prešiel
po tých jeho ťažkých krížoch.
Začal sa s ním
maznať a láskať ho.
Odvádzal jeho
pozornosť od nepríjemného pichnutia, ktoré vzápätí nasledovalo.
A pevne ho
držal, keď to bolo potrebné.
Rain si ani presne
neuvedomil, kedy to celé skončilo, pretože bol plne zaujatý, pánovými skúsenými
dotykmi.
A tým ako ho
vzal do objatia.
