Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre Nade, Lilith, ell.
Pred dvomi rokmi...
„Kam ideš?“
„Nestaraj sa!“ chladne odsekol Rain.
Vstal z postele a začal sa
náhlivo obliekať.
Netrvalo dlho a bol pripravený na odchod.
„Rain, prosím...“
„Daj mi pokoj!“ odsotil ju.
Nemal náladu na to večné nariekanie.
Odkedy spolu začali chodiť, jej požiadavky
sa enormne zvýšili a posledné čo potreboval, bolo to, aby mu ešte aj teraz
rozkazovala.
Zabuchol za sebou dvere a pomaly kráčal
smerom k svojmu autu.
Mal by byť doma.
Mal by čeliť tomu, čo urobil a nie sa
skrývať u kamarátky, ktorá ho má zrejme radšej než si on sám zaslúži.
No postaviť sa tomu bolo ťažké, ťažšie než
si vôbec dokázal predstaviť.
Lebo tam bola jeho sestra a bol tam aj On.
Lebo tam bola jeho sestra a bol tam aj On.
A práve
preto bolo omnoho jednoduchšie utiecť.
***
Súčasnosť
„Prosím, pane...“
vzlykol Rain rozrušene.
Bol na štyroch na
pánovej posteli.
Nahý.
Pán z neho
nohavice strhol.
A aj jeho
prívesky skončili na zemi.
Dostal presne to
čo chcel a možno ešte viac než čakal.
Nebol veľmi
stotožnený s touto pozíciou, no musel si na ňu zvyknúť.
Jeho pán mu nedal
na výber.
Bol nútený ju
prijať, aj keď nechcel a bojoval so všetkých síl.
„Ostaneš, takto
presne takto...“ trval na svojom a v jeho hlase zaznel nemilosrdný
príkaz.
„Pane, prosím,
ja...“
Cítil jeho pevné
zovretie.
Na chvíľu bol
obrátený k nemu a mohol sa mu dívať do očí.
„Takto ťa chcem,
dnes ťa chcem presne takto a ty to pre mňa urobíš...“
Rain vedel, čo
znamená neposlúchnuť príkaz.
Poznal cenu za
takú trúfalosť a dnes ju nemienil zaplatiť.
„Áno, pane... ja
urobím to pre vás...“
Pocítil ako bol
pustený z jeho zovretia a sám pomaly zaujal pozíciu, po ktorej jeho
pán túžil.
Prijal to.
Odovzdal sa tomu
a neľutoval, že sa tak rozhodol.
Miloval tú rozkoš,
ktorú mu pán poskytol, no nenávidel to, že si túto pozíciu užíva viac, než by
bolo vhodné.
Najprv sa snažil
bojovať, no on vedel ako ho má držať, ako skrotiť ten oheň, ktorý mal
v sebe a podrobiť ho svojej vôli.
Rain cítil ako
všetko okolo neho zaplavili pocity spojené s ním, a ovládli ho úplne
celého.
Pánov hlas
rezonoval v jeho mysli ako niečo, čo nedokázal ignorovať.
Tvrdo prenikal do
jeho tela.
Rain sa zmietal
medzi zdrvujúcou rozkošou a bolesťou. Cítil jeho penis hlboko v sebe.
A zvykal si
na jeho veľkosť.
Najprv trochu
nepríjemnú.
Pevné zovretie
jeho rúk mu nedovolilo uniknúť.
Bol v jeho
zajatí, takmer sa nemohol hýbať, no zároveň bol až bolestne tvrdý.
Nenávidel sám
seba, vždy keď sa to stalo.
Vždy keď táto časť
jeho osobnosti nad ním prevládla.
Obzvlášť za to, že
rád miloval boj, no zároveň si tak veľmi užíval, keď bol úplne podrobený.
Prijal tú rozkoš,
ktorá ich spojila a užil si spoločnú rozkoš, aj napriek pocitom, ktoré ho
prenasledovali.
Dovolil pánovi,
aby ho objal.
Cítil ho pri sebe
a vnímal jeho blízkosť, ktorú momentálne považoval za príjemnú.
„Už viac neprídeš
do mojej spálne bez môjho dovolenia, toto je prvý a posledný raz čo ti to
tolerujem...“ povedal mu.
„Áno, pane, ako si
želáte...“ vyhlásil už zo zvyku a nijako zvlášť sa nad tým nezamýšľal.
