Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell, Nade.
Po návrate do izby
zamieril rovno do kúpeľne.
Vystavil svoje telo
prúdom teplej vody, ktoré mu v tenkých pramienkoch stekali po vypracovanom
tele.
Mal to za sebou, a tak
to bolo v poriadku.
Rain privrel oči.
Cítil ako to teplo
prechádza jeho telom.
No zároveň s ním
prichádzali aj otrasy, ktoré ho zložili na kolená.
Na chvíľu mal
pocit, akoby strácal pevnú pôdu pod nohami.
Necíti váhu
svojich krížov, no mal pocit, akoby ho niečo iné omnoho temnejšie sťahovalo k zemi.
Oprel sa o stenu
a nejaký čas len pokojne dýchal, kým všetok ten tlak neustúpil a on pomohol
pokračovať v umývaní svojho tela.
Pretože pán si
prial, aby sa upravil.
Umyl si aj vlasy.
Šampónom s vôňou,
ktorá mu nič nehovorila.
Bola nevýrazná.
Ani zďaleka nie
taká korenistá, ako tá, ktorú používal vtedy.
Dokončil
sprchovanie, pomaly a systematicky, bez hlbšieho premýšľania.
Urobil všetko, čo
bolo nevyhnutné na to, aby s ním bol jeho pán spokojný.
A potom sám
seba zabalil do mäkkého uteráka.
Vysušil si vlasy a upravil
sa tak, aby bol so svojím obrazom v zrkadle spokojný.
Na posteli naňho
čakali veci na prezlečenie.
Voľné nohavice a tričko,
ktoré mal dovolené nosiť v pánovej neprítomnosti.
A jeho kríže.
Obliekol sa a vrátil
ich na svoj krk.
A uprel pohľad
na jedlo, ktoré naňho čakalo pri stole.
Sadol si a jedol.
Pomaly, takmer zo
zvyku.
A dával si
dobrý pozor, na to, aby si nezašpinil svoje oblečenie.
Aj na diaľkové
ovládanie, ktoré našiel na posteli.
A takisto aj
inštrukcie týkajúce sa cvičenia, pretože mu bolo dovolené udržiavať sa v kondícii
podľa vlastného výberu.
A on sám mal
svoj vlastný spôsob ako to dosiahnuť.
Prístup do pánovej
telocvične si zrejme zaslúžil tiež.
No dnes to bol
jeho prvý deň a nemal dovolené nikam chodiť.
Tak vzal ovládač a poskúšal
jednotlivé tlačidlá.
Nejaký čas
sledoval televízor.
A neskôr ho nechal
bežať na pozadí, kým on len sedel na posteli a skúmal veci, ktoré mal k dispozícii.
No nič z toho
ho skutočne nezaujímalo.
Lebo si prial, aby
sa čo najskôr vrátil jeho pán.
Chcel s ním hovoriť.
Byť v jeho blízkosti
a získať od neho čo najviac výhod.
Zamestnankyňa, o ktorej
mu pán hovoril, prišla približne o tri hodiny, bola to taká diskrétna
osoba, že takmer ani nepostrehol, jej príchod.
Bola to žena v strednom
veku, celkom obyčajná, oblečená v čiernom, čo bolo zrejme niečo ako
tunajšia rovnošata.
Všimol si ju, až
keď sa mu oficiálne predstavila.
„Som Kim Tea Hee,
mám na starosti tento dom, ak by ste odo mňa niečo potrebovali, použite toto
zariadenie... konkrétne červené tlačidlo vás prepojí hneď s kuchyňou...“
ukázala na stenu.
A on si až
teraz všimol, že je tam niečo podobné telefónu.
„Rain...“ hlesol
bez záujmu.
A obrátil sa
na druhý bok, čím jej dal najavo, že nič nepotrebuje.
A ona potichu
opustila miestnosť.
Nechcel sa s ňou
zhovárať, aspoň nie teraz.
Potreboval čas na
to, aby sa vyrovnal so svojimi vlastnými pocitmi.
Minulosť
Stál tam, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.
A Rain mal chuť s ním šukať až do
bezvedomia.
„Bála sa o teba, no ja som jej
povedal, že budeš u priateľky... tak sa aspoň trochu upokojila, no mohol
si jej aspoň zavolať...“
Obrátil sa mu chrbtom.
Čo však ešte viac umocňovalo túžbu dotknúť
sa ho.
Tú prekliatu túžbu, ktorej musel za každú
cenu vzdorovať.
„Nemusím sa vám spovedať... Nikomu z vás...“
Prešiel do svojej izby, bez toho, aby sa
vôbec obzrel.