Vtedy som mala ten pocit 2. kapitola 1/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 

poznámka: po mojej korektúre

 Pre Farah.

„Skamenel...“

To bol pomerne presný popis toho, čo sa stalo tomu chlapcovi, ktorého dnes ráno objavili. Hovorilo sa o tom na celej škole, dalo by sa povedať, že to vyvolalo pomerne veľký rozruch. Dnes dokonca vďaka tomu nemali  dopoludňajšie vyučovanie, ale  poobede, im boli povolené všetky ostatné aktivity,  vrátane popoludňajšieho vyučovania, akoby sa vôbec nič nebolo stalo.

Aj Slugyho klub mal zelenú. No dnes to nebolo také ako zvyčajne, keďže hlavnou témou večierka bola táto nepríjemná udalosť. Preto prebiehal v tak trochu tichšej atmosfére než obyčajne a zúčastnili sa na nej všetci členovia klubu, dokonca aj tí elitní zo Slizolinu. Tom však odišiel pomerne skoro.

Slizolinčania však aj naďalej zotrvávali v tom svojom kruhu a dalo by sa povedať, že aj ich zamestnávala hlavne táto téma.

Myrtla sa snažila byť čo najnenápadnejšia a do ničoho sa nemiešať. Úplne jej stačilo to, že Tom sa opäť musel postarať o to, aby sa bezpečne dostala do svojej fakultnej miestnosti. Mala pocit, že sa rovno prepadne pod zem, keď jej pripomenul, aby si nabudúce dávala lepší pozor. Zahanbila sa, že kvôli nej meškal so svojimi povinnosťami, keďže sa musel postarať o jej bezpečnosť, kvôli tomu riaditeľovmu nariadeniu. Nechcela nikomu pridávať ďalšie starosti, preto len počúvala rozhovory medzi členmi klubu a odpovedala len, ak bola niekým oslovená. Každý uvažoval nad tým, kto sa odvážil urobiť niečo také na pôde školy a aký bol dôvod tohto konania. Rozhodne to nebol len neškodný žart aj keď svojím spôsobom, to zatiaľ nebolo až také nebezpečné. Podľa riaditeľa nebol dôvod na obavy, odvar z mandragory by mal Terryho dostať z toho stavu. Hoci jeho príprava zaberie dosť času a niekoľko mesiacov bude zrejme mimo, čo neocenili jeho rodičia a už vôbec nie jeho sestra.

Rozhovory na túto tému boli priam nekonečné a jedna teória bola horšia než tá druhá.

Myrtla zatiaľ nevynášala žiadne súdy, pokiaľ sa to stalo len raz, nemusí to nič znamenať, vzorec sa objaví, až keď sa to stane viackrát, no zatiaľ to považovala za pomerne zaujímavú záležitosť aj čo sa týkalo prevedenia. To, čo si o tom myslela si však zatiaľ nechávala len a len pre seba, aspoň kým to nebude nevyhnutné. Aby tomuto pokušeniu predišla, radšej sa na istý čas vzdialila od svojej skupiny.

Presunula sa  viac dozadu, opustila hlavnú sálu a prešla k tej menšej, ktorá tvorila akúsi predsieň, až k jednému zo svojich hlavolamov, ktoré vyrobila špeciálne pre Slughorna, podľa jednoduchšieho zadania, ktoré pre ňu predtým získal. Profesor pre ňu zohnal aj tú vzácnu knihu o magických hlavolamoch, po ktorej už veľmi dlho túžila.

Tešila sa na to, ako si vyskúša prepojenie týchto dvoch záležitostí, ktoré považovala za mimoriadne zaujímavé. Na Rokforte sa tento predmet neučil, no bolo to odvetvie mágie, o ktoré mala veľký záujem. A Myrtla cítila, že práve do tejto oblasti by sa rada orientovala aj v budúcnosti. Keďže vyššie kurzy týkajúce sa tejto problematiky už existovali, bolo to niečo,  s čím bude nepochybne počítať pri voľbe povolania na budúci rok. Práve teraz to však pre ňu bola skôr nevinná zábava, ako nejaká seriózna záležitosť.

Rukou siahla na drobné kúzlo, ktoré na ňu zareagovalo silným pulzovaním. Po krátkej kontrole funkčnosti svojho hlavolamu sa chcela vrátiť späť, no uvedomila si, že niekto zrejme stojí pri druhom hlavolame. Bol omnoho väčší a predstavoval akúsi živú fontánu s výrazným hadím vzorom. V jej vnútri sa však ukrývali mnohé záhady, ktoré čakali na objavenie.  

„Nudí ťa to ako stále hovoria o tých útokoch? Preto si odišla z hlavnej miestnosti?“

Otočila sa tak, aby si tú osobu mohla lepšie obzrieť.

Bol to Tom. Stál pri fontáne a natiahol ruku, akoby sa chcel jedného z tých hadov dotknúť, ale napokon to neurobil. Namiesto toho pristúpil bližšie k nej.

„Nie, to nie... “ hlesla rozrušene.

Neočakávala, že jej položí takúto otázku. Vlastne od neho neočakávala nič iné len to, že ju bude opäť karhať kvôli tomu, že sa opäť stratila z dohľadu ostatných.

„Ja si myslím, že je to istým spôsobom fascinujúce.“

„Fascinujúce? To si skutočne myslíš?“ zopakoval to slovo takmer neveriacky.

„Áno, samozrejme, osoba ktorá to dokázala, musí disponovať vskutku jedinečnými schopnosťami...“ vyslovila nahlas to, čo sa neodvážila povedať  v hlavnej miestnosti.

„Nech je to ktokoľvek, zrejme o ňom alebo o nej budeme ešte počuť...“ dodala ešte, aby uviedla veci na pravú mieru. Nevedela prečo pred ním zabudla na zábrany, ktoré mala pred svojimi ostatnými spolužiakmi. No možno to bolo preto, že to bol skrátka Tom. A to úplne stačilo na to, aby aj bežné dievča ako ona, dokonca dievča, ktoré dokáže premýšľať, vyslovilo niečo, čo sa dalo chápať ako prejav sympatií k útočníkovi.

„Prepáč, ja... nemala som to hovoriť, to ja len tak...“  Myrtla si priala , aby to mohla vziať späť.

„Odpovedz!“ vyzýval ju panovačne.

„Áno, presne tak...“ vyhlásila napokon.

Nehýbala sa. Nebola schopná urobiť ani krok.

„To či si urobila naposledy, sa už nesmie opakovať!“  prikázal jej Tom a ona prikývla. Bola by schopná poslúchnuť ho vo všetkom, čo by od nej mohol požadovať.

„Niekto by si to mohol zle vysvetľovať, a to predsa nechceme?“

„Nie, to nie...“ hlesla Myrtla napokon.

Naklonil sa bližšie k nej. A ona pocítila jeho pery na svojich.

predchádzajúca kapitola   nasledujúca časť