Vtedy som mala ten pocit 2. kapitola 2/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 

 Pre Farah.

poznámka: po mojej korektúre.

V jej mysli sa jeho dotyk spájal s chladnou rezervovanosťou.  S neprístupnosťou. No nebola o tom až natoľko presvedčená, keď mala možnosť spoznať ten pocit. Zdalo sa jej, akoby cítila to, čo cítil on, akoby medzi nimi nebola žiadna hranica, ktorá by ich oddeľovala. Jednoducho mohla zavrieť oči a nechať sa ním viesť. Dôverovať mu tak, ako nikomu inému.

Pomaly ho objala okolo krku. Dovolila si oprieť sa oňho. Cítila jeho ruky na svojom chrbte, držal ju pevne a neúprosne, nemohla by uniknúť, ani keby sa o to snažila.

A ešte nejaký čas sa oňho opierala, pretože sa nedokázala ani len pohnúť, keď ju ten pocit náhle opustil, stále ešte cítila to teplo a nebola schopná ničoho. Dokonca ani posunúť tú knihu, ktorá ju tlačila do boku, kvôli tomu pevnému zovretiu. Nemohla urobiť nič, všetko zastalo, všetko sa utíšilo.

A ona si začínala myslieť, že práve takto vyzerá šťastie, že je to taký pocit, keď nič nemôže zapôsobiť silnejšie ako blízkosť osoby, na ktorej nám záleží. No zároveň sa jej obávame, lebo ona jediná v nás môže zabiť všetko, čo predstavujeme.

Jeho hlas len pomaly prenikol bližšie k nej. A ona cítila, že kúzlo skončilo, skôr než bola ochotná to pripustiť.

„Ak ma ešte raz objímeš, alebo urobíš niečo podobné, ja sa ťa dotknem tiež a nie vždy to bude také príjemné ako teraz... Je ti to jasné?“ v jeho slovách zaznievalo niečo ako hrozba.

„Áno...“ prinútila sa odpovedať.

Napäté ticho nad nimi na dlhšiu dobu prevzalo vládu.

Rozmýšľala o tom ako má chápať tento druh záujmu z jeho strany.

A potom zrazu  začula akési kroky.

„Tom, si tu niekde?“  zaznel nejaký hlas.

Bol to Nott.

Jeden z chlapcov z Tomovej partie.

Zo svojej pozície ho mala možnosť vidieť, aj keď on vďaka kúzlu hlavolamov nevidel ju. Hlavolam s haďou fontánou bol tak uspôsobený, bol určený pre dvoch, no jedného vždy chránil pred zrakmi ostatných.

Napriek tejto vymoženosti cítila ako ju od seba Tom nešetrne odsunul.

„Áno, tu som...“ odpovedal Nottovi a zároveň naznačil Myrtle, aby sa nehýbala.

Odstúpil od nej a prešiel viac dopredu, ďalej od jej hlavolamov.

Myrtla ho poslúchla.

„Čo chceš, Nott?“ oslovil svojho spolužiaka pomerne priateľským tónom hlasu, ak sa to dalo tak nazvať.

„Poslal ma Slughorn, aby som sa pozrel, kam sa podelo to dievča... tá... neviem ani ako sa volá... Nepochopím prečo si robí starosti... Je to predsa len špinavá humusáčka... No schválne, nevidel si ju náhodou?“ poznamenal zlomyseľne.

Myrtla nevidela ako sa Tom zatváril, ale počula ako povedal:

 „Netuším kde je a vôbec ma to nezaujíma... A dávaj si dobrý pozor na to, koho so mnou spájaš...“ sykol nahnevane.

Pocítila bodnutie dobre známej bolesti.

Nechce, aby ho spájal s ňou.

Prečo by to vôbec mal chcieť?

On je predsa Tom Riddle.

Chlapec predurčený na veľké veci.

A kto je ona?

Nikto.

Len dievča z muklovskej rodiny.

Neočakávala, že niečo povie na jej obranu, ale aj tak ju to mrzelo. Nemohla tomu zabrániť. Bola to jedna z tých vecí, nad ktorou nemala úplnú kontrolu.

Mýlila sa, keď si myslela, že je iný, bol rovnakí ako ostatní. A ona si to zapamätá. Už sa k nemu viac nepriblíži ani sa naňho nepozrie. No už teraz tušila, že bude ľahšie si to zaumieniť, ako to aj dodržať.

Počkala kým Nott a Tom opustili miestnosť s hlavolamami a na večierok sa už nevrátila.

Neskôr mienila Slughornovi napísať odkaz, že jej nebolo dobre, aby sa na ňu ešte aj on náhodou nenahneval.  Práve teraz však túžila odtiaľ čo najskôr odísť  a snažila sa nemyslieť na to, že práve dostala svoj prvý bozk a práve od neho... práve od osoby, od ktorej by to najmenej čakala...

Náhlivo prebehla chodbami, v ktorých sa cítila pomerne isto a zastala, až keď vstúpila do klubovne.

Našla niečo, čo v nej prebudilo hnev, silnejší než ten, ktorý práve teraz pociťovala k Tomovi a jemu podobným.

Molly kľačala na zemi. Okolo nej boli rozhádzané veci.

Olivia, tá si zrejme musela nájsť niekoho iného, kto jej padol za obeť. Nebolo ťažké spoznať jej rukopis.

„Pomôžem ti...“ ponúkla sa.

„Nie, netreba...“  Jej spolubývajúca sa napokon postavila a všetko pozbierala sama.

Potom spoločne zamierili do spální štvrtého ročníka.

predchádzajúca časť     nasledujúca časť