13. 3. 2015

Vtedy som mala ten pocit 2. kapitola 3/3








fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
 

 Pre Farah.


poznámka: po mojej korektúre.




herbológie sa vrátila s dopichanými prstami, no zároveň s blaženým úsmevom.
Plánovala to takmer dva týždne. Ale stálo to za tú námahu. Po dlhom čase cítila, že sa jej skutočne niečo podarilo. Ten pocit bol priam oslobodzujúci. A tento svoj malý úspech si vychutnala až do poslednej chvíle. Dnešné popoludnie bolo preto omnoho krajšie, ako tie predchádzajúce.
Na Toma takmer ani len nepomyslela. Stále v nej doznievala tá krutá radosť, ktorú v nej vyvolala spravodlivá odplata. A pritom jej to napadlo práve počas zdanlivo nevinného čítania listov od sesternice. Spomínala v ňom kúzelníka, ktorý nedávno navštívili so školou a ukazoval im istú veľmi zvláštnu rastlinu.  Boli vtom balíku, ktorý dostala spolu s tými novými šatami od matky.  
Tých pár viet ju inšpirovalo k tomuto kúsku, ktorý bol takpovediac čiastočne ilúziou, keďže musela odviesť pozornosť od seba a všetko urobiť tak, aby to vyšlo podľa jej predstáv, čo si žiadalo veľa plánovania, a takisto aj odhadnutie toho správneho okamihu. No rozhodne to stálo za tú trochu nepohodlia a nervov. Jeden z tých kaktusov v skleníku číslo štyri vybuchol Olivii rovno do tváre.
Musela sa usmievať, keď si vybavila tú jej šokovanú tvár. A ten jej krik. Bolo to nezabudnuteľné.
Samozrejme nebolo to nebezpečné, len to smrdelo a naskočilo jej pár vyrážok.  No aj tak to už teraz patrilo k najlepším udalostiam tohto roka.
Keďže sa z nej zrazu smiala celá trieda a Myrtla veľmi dobre vedela, aký je to pocit.
Aj Olivii to musel niekto pripomenúť, a  pretože to zrejme inak nešlo, pobyt v nemocničnom krídle jej zrejme pomôže pochopiť isté súvislosti.
Sadla si vonku na lavičku, dnes bolo počasie vskutku veľmi príjemné. Takmer ako stvorené na to, aby si len tak posedela na slnku.
„Teda, to bolo niečo... Videla si ako sa zatvárila?“ dobehla ju Molly a sadla si vedľa nej na lavičku.
„Také veci sa stávajú, to vieš, sú také dni...“ vyhlásila Myrtla neurčito a snažila sa tváriť, akoby to ani náhodou nebola jej práca.
„A čo Slughorn a ten váš nový projekt?...“
Počas tých dvoch týždňov bola opäť s ňou, keďže Olivia sa snažila ju vytlačiť,  nemala tak celkom na výber. A Myrtla to prijala, aj keď vedela, že to nebude mať dlhé trvanie, ale aspoň na chvíľu chcela mať späť svoju kamarátku. Bolo to príjemné a bolo pre ňu omnoho ľahšie nemyslieť na isté veci, ktoré by mali byť pre ňu zakázané. Okrem toho pobyt Olivie v nemocničnom krídle by im mohol predĺžiť pokojný život.
„Slughorn je zlatý, ako vždy...“ prehodila Myrtla bezstarostne.
Pohodlne sa oprela a vybrala tú jeho knihu, ktorú už mala rozčítanú a aj muklovské hlavolamy.
Prišla na pár kombinácií, ktoré sa mu budú iste páčiť. No práve teraz mala skôr v úmysle, ukázať jej niečo iné. A nebola si istá do ktorej knihy to dala, tak radšej vybrala obe. V tej Slughornovej napokon našla elegantnú čiernu obálku.  Nachádzali sa v nej pozvánky na ďalšiu párty, kam si mohli členovia klubu vziať ďalšiu osobu.  Myrtla ani len neuvažovala nad tým, že by na večierok prepašovala nejakého chlapca. No vziať si kamarátku, to by zvládnuť mohla.
„Dostala som aj druhú pozvánku, ak by si chcela, môžeš ísť aj ty...“  dostala zo seba takmer jedným dychom.
„Rada pôjdem...“ ochotne súhlasila jej kamarátka, ktorá také veci doslova zbožňovala. Tak jej jednu pozvánku podala. Molly si prezerala tú lesklú kartičku, vyzerala fakt dobre. Aj Myrtle sa páčila a bola ochotná podeliť sa o to privilégium aj s ňou.
 „No varujem ťa, bude sa tam aj tancovať, Slughorn zohnal nejakú kapelu, takže to bude zrejme zaujímavejšie než zvyčajne...“
Spomenula si, ako sa tvárili Slizolinčania, keď im vedúci fakulty naznačil, čo od nich bude očakávať.
Nevyhli sa tomu ani chlapci z ostatných fakúlt. Preto im nejaký čas dával kázanie o tom, ako sa má správny čarodejník správať v spoločnosti. Čo tiež stálo za to. Nuž chlapci z toho vždy robia veľkú vedu.
Ale zo skúsenosti vedela, že dievčatá sa zabavia aj samé. Naposledy, keď bola podobná akcia, dievčatá si spolu zatancovali v kruhu. Bolo to celkom fajn.
„Ideme, o chvíľu začína veštenie...“ povedala Molly, keď si vložila pozvánku do tašky.
„Ja chodím na aritmanciu,“ pripomenula jej Myrtla.
„Aha, prepáč, zabudla som... ale vlastne...“
 Molly zmĺkla, keď uvidela Toma Riddla.
Prešiel okolo miesta, kde sedeli. Myrtla sa radšej tvárila, že niečo potrebuje nájsť vo svojej taške.
Nedíval sa na ňu ani ona naňho, ale aj tak cítila akési zvláštne napätie. Nemohla sa tomu ubrániť.
A ledva zachytila to, čo povedala Molly: „Čo myslíš, komu dá Tom druhú pozvánku?“
Nebolo ťažké na to odpovedať.
„To on zvyčajne nerobí, ak bude musieť prísť, zrejme bude len súčasťou svojej partie...“