fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
Pre Farah.
poznámka: po mojej korektúre.
Z herbológie sa vrátila s dopichanými prstami, no zároveň
s blaženým úsmevom.
Plánovala to takmer dva týždne.
Ale stálo to za tú námahu. Po dlhom čase cítila, že sa jej skutočne niečo
podarilo. Ten pocit bol priam oslobodzujúci. A tento svoj malý úspech si
vychutnala až do poslednej chvíle. Dnešné popoludnie bolo preto omnoho krajšie,
ako tie predchádzajúce.
Na Toma takmer ani len
nepomyslela. Stále v nej doznievala tá krutá radosť, ktorú v nej
vyvolala spravodlivá odplata. A pritom
jej to napadlo práve počas zdanlivo nevinného čítania listov od sesternice. Spomínala
v ňom kúzelníka, ktorý nedávno navštívili so školou a ukazoval im
istú veľmi zvláštnu rastlinu. Boli vtom
balíku, ktorý dostala spolu s tými novými šatami od matky.
Tých pár viet ju inšpirovalo
k tomuto kúsku, ktorý bol takpovediac čiastočne ilúziou, keďže musela
odviesť pozornosť od seba a všetko urobiť tak, aby to vyšlo podľa jej
predstáv, čo si žiadalo veľa plánovania, a takisto aj odhadnutie toho
správneho okamihu. No rozhodne to stálo za tú trochu nepohodlia a nervov.
Jeden z tých kaktusov v skleníku číslo štyri vybuchol Olivii rovno do
tváre.
Musela sa usmievať, keď si
vybavila tú jej šokovanú tvár. A ten jej krik. Bolo to nezabudnuteľné.
Samozrejme nebolo to nebezpečné,
len to smrdelo a naskočilo jej pár vyrážok. No aj tak to už teraz patrilo k najlepším
udalostiam tohto roka.
Keďže sa z nej zrazu smiala
celá trieda a Myrtla veľmi dobre vedela, aký je to pocit.
Aj Olivii to musel niekto
pripomenúť, a pretože to zrejme inak nešlo, pobyt v nemocničnom
krídle jej zrejme pomôže pochopiť isté súvislosti.
Sadla si vonku na lavičku, dnes
bolo počasie vskutku veľmi príjemné. Takmer ako stvorené na to, aby si len tak
posedela na slnku.
„Teda, to bolo niečo... Videla
si ako sa zatvárila?“ dobehla ju Molly a sadla si vedľa nej na lavičku.
„Také veci sa stávajú, to vieš,
sú také dni...“ vyhlásila Myrtla neurčito a snažila sa tváriť, akoby to
ani náhodou nebola jej práca.
„A čo Slughorn a ten váš
nový projekt?...“
Počas tých dvoch týždňov bola
opäť s ňou, keďže Olivia sa snažila ju vytlačiť, nemala tak celkom na výber. A Myrtla to
prijala, aj keď vedela, že to nebude mať dlhé trvanie, ale aspoň na chvíľu
chcela mať späť svoju kamarátku. Bolo to príjemné a bolo pre ňu omnoho
ľahšie nemyslieť na isté veci, ktoré by mali byť pre ňu zakázané. Okrem toho
pobyt Olivie v nemocničnom krídle by im mohol predĺžiť pokojný život.
„Slughorn je zlatý, ako vždy...“
prehodila Myrtla bezstarostne.
Pohodlne sa oprela
a vybrala tú jeho knihu, ktorú už mala rozčítanú a aj muklovské
hlavolamy.
Prišla na pár kombinácií, ktoré
sa mu budú iste páčiť. No práve teraz mala skôr v úmysle, ukázať jej niečo
iné. A nebola si istá do ktorej knihy to dala, tak radšej vybrala obe. V tej
Slughornovej napokon našla elegantnú čiernu obálku. Nachádzali sa v nej pozvánky na ďalšiu párty,
kam si mohli členovia klubu vziať ďalšiu osobu. Myrtla ani len neuvažovala nad tým, že by na
večierok prepašovala nejakého chlapca. No vziať si kamarátku, to by zvládnuť
mohla.
„Dostala som aj druhú pozvánku,
ak by si chcela, môžeš ísť aj ty...“ dostala zo seba takmer jedným dychom.
„Rada pôjdem...“ ochotne
súhlasila jej kamarátka, ktorá také veci doslova zbožňovala. Tak jej jednu
pozvánku podala. Molly si prezerala tú lesklú kartičku, vyzerala fakt dobre. Aj Myrtle
sa páčila a bola ochotná podeliť sa o to privilégium aj s ňou.
„No varujem ťa, bude sa tam aj tancovať,
Slughorn zohnal nejakú kapelu, takže to bude zrejme zaujímavejšie než
zvyčajne...“
Spomenula si, ako sa tvárili Slizolinčania, keď im vedúci fakulty
naznačil, čo od nich bude očakávať.
Nevyhli sa tomu ani chlapci z ostatných
fakúlt. Preto im nejaký čas dával kázanie o tom, ako sa má správny čarodejník
správať v spoločnosti. Čo tiež stálo za to. Nuž chlapci z toho vždy
robia veľkú vedu.
Ale zo skúsenosti vedela, že
dievčatá sa zabavia aj samé. Naposledy, keď bola podobná akcia, dievčatá si
spolu zatancovali v kruhu. Bolo to celkom fajn.
„Ideme, o chvíľu začína
veštenie...“ povedala Molly, keď si vložila pozvánku do tašky.
„Ja chodím na aritmanciu,“
pripomenula jej Myrtla.
„Aha, prepáč, zabudla som... ale
vlastne...“
Molly zmĺkla, keď uvidela Toma Riddla.
Prešiel okolo miesta, kde
sedeli. Myrtla sa radšej tvárila, že niečo potrebuje nájsť vo svojej taške.
Nedíval sa na ňu ani ona naňho,
ale aj tak cítila akési zvláštne napätie. Nemohla sa tomu ubrániť.
A ledva zachytila to, čo
povedala Molly: „Čo myslíš, komu dá Tom druhú pozvánku?“
Nebolo ťažké na to odpovedať.
„To on zvyčajne nerobí, ak bude
musieť prísť, zrejme bude len súčasťou svojej partie...“