17. 3. 2015

Vtedy som mala ten pocit 3. kapitola 2/3


fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
 
poznámka: po mojej korektúre

 Pre Farah. 
 

***



„Slečna...?“ na chvíľu to vyzeralo, akoby ju takmer nedokázal zaradiť.

No tentoraz to nebolo preto, že by bola neviditeľná.

Usmiala sa.

„Myrtla, pán profesor, dobrý večer...“

„Vskutku, vyzerá to tak, že bude zaujímavý večer...“

 „Zaujímate sa o dary smrti?“ opýtal sa, zrejme pod vplyvom jej dosť výrazného náhrdelníka.

„Áno, pane, je to môj obľúbený príbeh...“

Profesor Slughorn vyzeral tiež tak trochu nesvoj.

Obzvlášť preto, že táto akcia bola väčšia než to, čo zvyčajne plánoval.

Všimla si, ako si naprával svoj slávnostný habit, a tak trochu neisto hľadal v dave nejaké oporné body.

Začínala ho podozrievať, že to bola skôr Dippetova iniciatíva, aj keď to priamo takto nevyjadril, tušila, že za tým bude riaditeľova snaha spojiť príjemné s užitočným. Aj ona sa neisto poobzerala po veľkej sieni.

Niežeby niekoho hľadala, no bolo dobré mať o všetkom prehľad, vystrieť sa a nezabúdať na dýchanie, pretože bolo dôležité nestratiť rozvahu. Bol to predsa jej prvý ples a ona dúfala, že dnes nebude musieť bojovať ani sama so sebou, ani s nimi.

„A vy ste...“ napokon pozrel na Molly, ktorá stála pri nej.

Bola to práve ona, vďaka ktorá jej pomohla so šatami a výsledným efektom.

Molly sa takýmito vecami zaoberala a Myrtla musela uznať, že je to cesta, ktorou by sa mala uberať, keďže sama seba pri pohľade do zrkadla nespoznávala.  Nevedela, čo presne urobila, lebo to v podstate nechala všetko na ňu, a dalo by sa povedať, že jej zverila do rúk aj svoje šaty, ktoré vyzerali dosť obyčajne, no Molly nepochybne z nich dokázala dostať, čo najlepšie a objavila ich skryté možnosti, ako to ona stihla nazvať.

„Molly Cooperová, Bystrohlav...“ predstavila sa mu a on len neisto prikývol.

„Dobrý večer, pán profesor...“ zaznel ďalší pozdrav z opačnej strany.

Myrtla sa za tým hlasom neobzrela a nebolo to ani potrebné.

Stál tam.

Tak blízko pri nej.

Medzi nimi však stále bola tá neviditeľná hranica, ktorej by sa mohla aj dotknúť, ak by sa o to pokúsila. Ale stále tu bolo aj to kúzlo. Cítila to, aj napriek tomu, že si to nepriala.

„...Tom...“ počula ako ho Slughorn oslovil.

Stále sa naňho odmietala pozrieť.

Srdce ju však zrádzalo. Cítila sa odhalená a bezbranná.

„Toto je vaša partnerka?“ opýtal sa Slughorn.

„Kamarátka...“ povedal Tom tónom, ktorým dával najavo, že nestojí o žiadne ďalšie otázky podobného druhu.

Bola to Greengrassová, dievča z čistokrvnej rodiny, dokonalá mladá aristokratka.

Tvárila sa, akoby jej to tam celé patrilo.

„Samozrejme, ako inak...“ Slughorn mu venoval pohľad, ktorým dával najavo, že o jeho odpovedi bude premýšľať.

„Bude však ochotná sa o mňa aj podeliť, ak by to bolo nevyhnutné...“ 

Po týchto slovách jej úsmev mierne povädol.

Slughorn to zrejme pochopil ako provokáciu a rozhodol sa na to reagovať dosť svojským spôsobom.

Myrtla neskôr tvrdila, že mu preskočilo z tej jeho trémy.

„Vtom prípade by ste sa mohli postarať aj o vaše spolužiačky, ako prefekt a člen môjho klubu by ste mali ísť príkladom ostatným chlapcom...“

To ostatné Myrtla už nepočula. Zachytila len svoje meno a potom aj Mollyne.

Slughorn im v podstate vybavil tanec s Tomom.

Bola to záležitosť medzi nimi, Myrtla mala pocit, akoby ho tým za niečo trestal.

Nastalo napäté ticho.

„Samozrejme, pán profesor...“ povedal slizolinský prefekt.

Nie, to hádam nemyslí vážne... To predsa...

Pomyslela si rozrušene.

„Ale pán profesor,“ začala neisto.

 „Ničoho sa neobávajte, Myrtla, ste v dobrých rukách...“ povedal jej to s miernym náznakom pobavenia v hlase Slughorn.

Pocítila túžbu uniknúť z toho kruhu.

Čo sa jej čiastočne aj splnilo. Lebo na začiatku ďalšej piesne už bola na parkete.

Tom rozhodne išiel príkladom. Nechala sa viesť, no zároveň v jeho pohľade cítila isté nebezpečenstvo.

„Mrzí ma to,“ hlesla nesmelo.

A zároveň sa jej zdalo, akoby každý jej krok bol sledovaný.

„Je to len tanec...“ povedal to tak pokojne, akoby na tom ani len nezáležalo.

No opäť sa to stalo. Ten pocit. Ten neúprosný pocit ju ovládol.

„Nebojíš sa, čo povedia tvoji priatelia?“ nevedela, kde zobrala tú odvahu, bol to impulz, ktorý v sebe našla, jeden z tých zriedkavých momentov, keď si dovolila byť silná.

Dotkla sa ho, hoci nechtiac, ale urobila to.

Lebo pri tanci sa museli jeden druhého dotknúť.

A obávala sa odplaty.

„Budú sa s tým musieť vyrovnať, nepochybne aj ich Slughorn pošle do služby...“

Teraz si už bola istá, že s ním mali nejaký nevybavený účet.

To sa však neodvážila komentovať.

Bola to len ich záležitosť.

„Rozumiem...“

Pieseň pomaly končila.

A on ju pustil. Akoby sa vôbec nič nebolo stalo, tancoval zas ďalšie kolo s Molly.

A ona Slughornovi rozprávala o svojom novom hlavolame inšpirovanom darmi smrti.



poznámka: chytenia sa dočkáme až neskôr, keďže je to miesto dosť verejné :D. To by Tom asi nezvládol.