fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
poznámka: po mojej korektúre
Pre Farah.
***
„Slečna...?“ na chvíľu to
vyzeralo, akoby ju takmer nedokázal zaradiť.
No tentoraz to nebolo preto, že
by bola neviditeľná.
Usmiala sa.
„Myrtla, pán profesor, dobrý
večer...“
„Vskutku, vyzerá to tak, že bude
zaujímavý večer...“
„Zaujímate sa o dary smrti?“ opýtal sa,
zrejme pod vplyvom jej dosť výrazného náhrdelníka.
„Áno, pane, je to môj obľúbený
príbeh...“
Profesor Slughorn vyzeral tiež
tak trochu nesvoj.
Obzvlášť preto, že táto akcia
bola väčšia než to, čo zvyčajne plánoval.
Všimla si, ako si naprával svoj
slávnostný habit, a tak trochu neisto hľadal v dave nejaké oporné
body.
Začínala ho podozrievať, že to
bola skôr Dippetova iniciatíva, aj keď to priamo takto nevyjadril, tušila, že
za tým bude riaditeľova snaha spojiť príjemné s užitočným. Aj ona sa
neisto poobzerala po veľkej sieni.
Niežeby niekoho hľadala, no bolo
dobré mať o všetkom prehľad, vystrieť sa a nezabúdať na dýchanie, pretože
bolo dôležité nestratiť rozvahu. Bol to predsa jej prvý ples a ona dúfala,
že dnes nebude musieť bojovať ani sama so sebou, ani s nimi.
„A vy ste...“ napokon pozrel na
Molly, ktorá stála pri nej.
Bola to práve ona, vďaka ktorá
jej pomohla so šatami a výsledným efektom.
Molly sa takýmito vecami
zaoberala a Myrtla musela uznať, že je to cesta, ktorou by sa mala uberať,
keďže sama seba pri pohľade do zrkadla nespoznávala. Nevedela, čo presne urobila, lebo to
v podstate nechala všetko na ňu, a dalo by sa povedať, že jej zverila
do rúk aj svoje šaty, ktoré vyzerali dosť obyčajne, no Molly nepochybne
z nich dokázala dostať, čo najlepšie a objavila ich skryté možnosti,
ako to ona stihla nazvať.
„Molly Cooperová, Bystrohlav...“
predstavila sa mu a on len neisto prikývol.
„Dobrý večer, pán profesor...“
zaznel ďalší pozdrav z opačnej strany.
Myrtla sa za tým hlasom
neobzrela a nebolo to ani potrebné.
Stál tam.
Tak blízko pri nej.
Medzi nimi však stále bola tá
neviditeľná hranica, ktorej by sa mohla aj dotknúť, ak by sa o to
pokúsila. Ale stále tu bolo aj to kúzlo. Cítila to, aj napriek tomu, že si to
nepriala.
„...Tom...“ počula ako ho
Slughorn oslovil.
Stále sa naňho odmietala
pozrieť.
Srdce ju však zrádzalo. Cítila
sa odhalená a bezbranná.
„Toto je vaša partnerka?“ opýtal
sa Slughorn.
„Kamarátka...“ povedal Tom
tónom, ktorým dával najavo, že nestojí o žiadne ďalšie otázky podobného
druhu.
Bola to Greengrassová, dievča z čistokrvnej rodiny, dokonalá mladá
aristokratka.
Tvárila
sa, akoby jej to tam celé patrilo.
„Samozrejme,
ako inak...“ Slughorn mu venoval pohľad, ktorým dával najavo, že o jeho
odpovedi bude premýšľať.
„Bude
však ochotná sa o mňa aj podeliť, ak by to bolo nevyhnutné...“
Po
týchto slovách jej úsmev mierne povädol.
Slughorn
to zrejme pochopil ako provokáciu a rozhodol sa na to reagovať dosť
svojským spôsobom.
Myrtla
neskôr tvrdila, že mu preskočilo z tej jeho trémy.
„Vtom
prípade by ste sa mohli postarať aj o vaše spolužiačky, ako prefekt
a člen môjho klubu by ste mali ísť príkladom ostatným chlapcom...“
To
ostatné Myrtla už nepočula. Zachytila len svoje meno a potom aj Mollyne.
Slughorn
im v podstate vybavil tanec s Tomom.
Bola
to záležitosť medzi nimi, Myrtla mala pocit, akoby ho tým za niečo trestal.
Nastalo
napäté ticho.
„Samozrejme,
pán profesor...“ povedal slizolinský prefekt.
Nie, to hádam nemyslí vážne... To predsa...
Pomyslela si rozrušene.
„Ale
pán profesor,“ začala neisto.
„Ničoho sa neobávajte, Myrtla, ste
v dobrých rukách...“ povedal jej to s miernym náznakom pobavenia
v hlase Slughorn.
Pocítila
túžbu uniknúť z toho kruhu.
Čo sa
jej čiastočne aj splnilo. Lebo na začiatku ďalšej piesne už bola na parkete.
Tom
rozhodne išiel príkladom. Nechala sa viesť, no zároveň v jeho pohľade
cítila isté nebezpečenstvo.
„Mrzí
ma to,“ hlesla nesmelo.
A zároveň
sa jej zdalo, akoby každý jej krok bol sledovaný.
„Je to
len tanec...“ povedal to tak pokojne, akoby na tom ani len nezáležalo.
No
opäť sa to stalo. Ten pocit. Ten neúprosný pocit ju ovládol.
„Nebojíš
sa, čo povedia tvoji priatelia?“ nevedela, kde zobrala tú odvahu, bol to
impulz, ktorý v sebe našla, jeden z tých zriedkavých momentov, keď si
dovolila byť silná.
Dotkla
sa ho, hoci nechtiac, ale urobila to.
Lebo
pri tanci sa museli jeden druhého dotknúť.
A obávala
sa odplaty.
„Budú
sa s tým musieť vyrovnať, nepochybne aj ich Slughorn pošle do služby...“
Teraz
si už bola istá, že s ním mali nejaký nevybavený účet.
To sa
však neodvážila komentovať.
Bola
to len ich záležitosť.
„Rozumiem...“
Pieseň
pomaly končila.
A on
ju pustil. Akoby sa vôbec nič nebolo stalo, tancoval zas ďalšie kolo
s Molly.
A ona
Slughornovi rozprávala o svojom novom hlavolame inšpirovanom darmi smrti.
poznámka: chytenia sa dočkáme až neskôr, keďže je to miesto dosť verejné :D. To by Tom asi nezvládol.