fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
Pre Farah.
poznámka: po mojej korektúre
„Typické
pre osoby s nejasným pôvodom...“ odsekla Greengrassová jedovato a šla
tancovať s jedným z jeho spolužiakov.
Myrtla
videla ako tie slová rozvírili hladinu, chlapci si šli plniť svoje povinnosti
tanečníkov, možno aj skôr než to bolo nevyhnutné. Snažila sa nedívať na Toma a netešiť
sa až tak veľmi z jeho menšej roztržky s partnerkou.
Po JEHO
návrate však už zo seba nedokázala dostať ani jedno jediné slovo.
Nebolo
možné prekonať ten nepokoj, ktorý v nej vyvolal. Niežeby si ju ktovieako
všímal, vrátil sa k svojej partnerke, ktorá napokon ukončila tanec ešte
skôr než dohrala tá ďalšia skladba a niečo jej pošepol. Spôsob, ktorým to
urobil, bol možno až príliš dôverný. Dostal sa k nej až dosť blízko,
Myrtla sa na to nedokázala dívať.
Naposledy
bol tak blízko pri nej, keď ju... Prešlo ňou náhle bodnutie bolesti.
Nie. Nechcela
na to myslieť. Nemala v úmysle sa tým viac zaoberať.
Prešlo
ňou náhle bodnutie bolesti. Nerozumela tomu, prečo to musí byť takto. Prečo
napriek tomu, že to nechce, má to na ňu dosah a odpoveď, ktorú nechcela počuť,
k nej pomaly a pozvoľna prichádzala. Spolu s beznádejou.
Už len
pri letmom pohľade na nich pochopila, že Greengrassová
zabudla na tú záležitosť s tancom. A Myrtla musela uznať, že spolu
vyzerajú veľmi dobre, čo ju podráždilo ešte omnoho viac. Nemala v úmysle byť
súčasťou ich zmierenia počas celého večera.
„Príjemnú zábavu...“ povedala napokon
profesorovi, schmatla Molly a spoločne prešli na opačný koniec miestnosti.
Nejaký
čas tancovali aj v spoločnom kruhu s ostatnými dievčatami.
Odkedy
sa na parkete objavil Tom, boli chlapci omnoho ochotnejší než predtým.
No už
to nebolo ono. Nemala pocit, že by sa dostávala do tej správnej nálady.
No
snažila sa to nedávať najavo, a istý čas sa jej skutočne podarilo užívať
si večer, no len to tej doby, kým sa Molly nezačala viac baviť s jedným
chlapcom, ktorý bol bez partnerky. Myrtla opäť ostala sama.
Pomaly
opustila veľkú sieň. Zamierila k jednej zo skratiek, netrvalo dlho a cítila
ako sa jej ramien dotkol nočný vzduch.
Nasledovalo
jej obľúbené kúzlo na zohriatie, ktoré odstránilo aj túto poslednú prekážku.
Pomaly
vykročila ďalej od lákavých svetiel. Nejaký čas tam len tak stála.
Necítila
zimu, ale ani to isté teplo, spojené s jeho dotykom. Teraz to však bolo
iné.
Omnoho
ťažšie. Zrušila kúzlo a ponorila sa do toho neúprosného chladu, ktorý
rozochvel jej telo.
Vedela,
že musí byť silná. Ak pred nimi ukáže slabosť, nikdy viac ju nenechajú na
pokoji. Dala sama sebe pár minút na to, aby sa mohla trochu spamätať.
Nesmie
pozorovať Toma. Klame sama seba, ak si myslí, že on by mohol byť tým, kto
nebude hľadieť na tie záležitosti, ktoré rozdeľovali študentov z Rokfortu.
Prekvapili
ju jej vlastné slzy, ktoré jej nedovolili vrátiť sa späť do miestnosti.
Ten
prudký výbuch pre ňu tak typický sa skončil tým, že zamumlala heslo do kúpeľne
prefektov. Nedávno ju vymámila od jedného zo školských duchov, počas bežnej
konverzácie a považovala to za jeden zo svojich úspechov.
Bolo
to miesto, kde by ju o takomto čase nemal nikto rušiť.
Cestou
videla len Zloducha, ale ten našťastie nadával na to, že nebol vpustený do
Veľkej siene.
Pustila
do umývadla vodu a nejaký čas sledovala v zrkadle svoju vlastnú tvár.
Sama
sebe prikázala okamžite prestať. No dosť
dlho aj tak rozrušene hľadela na svoj odraz, no snažila sa zhlboka dýchať tak,
ako ju to učili, keď mala takéto výbuchy emócii predtým. Šlo to ťažšie než
zvyčajne, ale napokon sa jej to podarilo.
Pomaly
sa upokojovala.
Bola
rada, že jej Molly napokon dala ten odolnejší mejkap, keďže to nevyzeralo tak,
že by nastala nejaká výraznejšie zmena spojená s jej výzorom. Aspoň za to
bola vďačná.
No potom to začula. Ten zvuk spojený
s príchodom ďalšej osoby.
Pocítila
na pleci dotyk cudzej ruky. Zdvihla zrak smerom k zrkadlu.
Neodvážila
sa hneď obrátiť.
„Opäť
sa schovávaš na miestach, kde nemáš čo robiť?“ zaznel pri jej uchu Tomov hlas.
„Ako
si vedel, že som tu?“
„Sledujem
ťa...“
Mala
pocit, akoby sa v jeho očiach mihol náznak červenej.
„To
vážne...“ vyjachtala rozrušene.
Z nejakého
dôvodu sa jej táto predstava veľmi nepozdávala a už vôbec nie tón, akým to
povedal. Niečo v nej takmer bilo na poplach.
Musela
sama sebe pripomenúť, že to bol zrejme len odraz svetla v zrkadle a nič
viac, lebo keď sa naňho pozrela ešte raz, už to nevidela.
Stiahol
ruku z jej pleca.
„Nie,
samozrejme, že nie, ale keď chcem, viem si veci veľmi rýchlo zistiť...“
Predpokladala,
že Zloduch sa mu o tom
z nejakého dôvodu zmienil, čo bolo pozoruhodné, keďže študentov
rešpektoval len málokedy.
„Tak
teraz to už vieš, a čo s tým urobíš?“
Ešte
sa celkom nezbavila všetkých emócií, ktoré na ňu doliehali viac než kedykoľvek
predtým.
„Dávaj
si pozor, na svoj tón, to, že sme v poslednom čase na seba častejšie
narazili, neznamená, že si môžeš dovoliť sa so mnou takto rozprávať...“
„Prepáč,
nechcela som, aby to tak vyznelo...“ hlesla už omnoho zmierlivejším hlasom,
lebo nechcela, aby sa na ňu nahneval.
„A ja
viem, že tu nemám byť, ale potrebovala som skrátka odtiaľ na chvíľu vypadnúť...
nič viac, ja už pôjdem, ak dovolíš...“
Chcela
prejsť, okolo neho, skutočne to mala v úmysle.
No
nedokázala sa ani len pohnúť, keď splnil svoju predchádzajúcu hrozbu
a opäť sa jej dotkol.