Vtedy som mala ten pocit 1. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

Pre Farah.

***

Ráno ich už tradične čakala dvojhodinovka elixírov. A všetko prebiehalo tak ako zvyčajne, bola to klasická hodina s Bifľomorom a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo diať niečo mimoriadne. 

No jedno miesto ostalo prázdne. Nejaký Bifľomorčan neprišiel na hodinu, jeho sestru Edith, ktorá chodila k nim do Bystrohlavu,  to značne znepokojilo.

„Kde je Terry?“  pýtala sa jeho spolubývajúcich.

„Nevieme, možno zabudol heslo a nestihol sa vrátiť, občas sa mu to stáva...“  upokojoval ju jeden z nich.

Po príchode profesora Slughorna však všetci stíchli a vrátili sa na svoje miesta.

„Dobré ráno, dnes budeme pripravovať...  jeden z elixírov, ktoré ja osobne považujem za mimoriadne dôležitý, hlavne pre vaše ďalšie štúdium v tomto odbore...“  mávol prútikom a na tabuli sa objavili pokyny, no nemal možnosť ani len začať hodinu, lebo dvere sa otvorili. Aj on si zrejme všimol prázdne miesto, ktoré bolo zvyčajne obsadené.

„Pán Atkinson nepríde?“ nasadil jeden zo svojich prísnejších výrazov.

„Nič o ňom nevieme...“ povedal Peter.

„Ráno nebol ani na izbe...“ pridal sa k nemu ďalší z jeho spolubývajúcich.

„Tak, keď sa objaví, odkážte mu, aby za mnou prišiel...“  nejaký čas si ich prísne premeriaval pohľadom, lebo tá trojica zvykla dosť často vyvádzať. A boli na škole pomerne známi tým, že stále robia nejaké problémy.

Myrtla sa však sústredila hlavne na poznámky, ktoré sa vzápätí objavili na tabuli.

„Ako som povedal, ide o zmes...“ pokračoval  profesor elixírov ďalej vo svojom výklade.

Starostlivo si poznačila, všetko čo im nadiktoval na úvod.

Slughorn bol  jej obľúbený učiteľ, práca pod jeho vedením bola príjemná, a dnes sa dokonca vyhli aj tej mrzutosti spojenej so zadeľovaním do dvojíc. Čo bolo zvyčajne pre ňu takmer vždy nepríjemným zážitkom, keďže sa k nej len málokedy chcel niekto pridať. Dnes našťastie pracovali na elixíre, ktorý pokojne zvládali robiť aj samostatne. A ona chcela dnes získať ďalšiu pochvalu.

Dosť dlho usilovne pracovala na tom, aby Slughorna zaujala a dostala sa do jeho klubu.

Nebolo to vôbec jednoduché, aspoň nie na začiatku, ale napokon sa jej to podarilo, práve vtedy, keď to prestala brať až priveľmi vážne, napokon tá pozvánka prišla a ona sa postupne dokázala začleniť aspoň do tohto netradičného školského spoločenstva.

Prelom nastal, keď mu povedala o svojich hlavolamoch, aj o tých, ktoré sa ma vyrobila a zatiaľ ich ešte nikomu okrem neho neukázala.

Často spolu viedli podnetné rozhovory a dalo by sa povedať, že spolu vychádzali veľmi dobre, aj napriek tomu, že bol vedúcim Slizolinu a ona pochádzala z muklovskej rodiny.

No dnes nemala možnosť dokončiť svoju prácu.

Ozval sa kúzlom znásobený riaditeľov hlas.

„...VŠETCI ŠTUDENTI SA VRÁTIA DO SVOJICH KLUBOVNÍ V SPRIEVODE SVOJICH PREFEKTOV...UČITELIA SA ZHROMAŽDIA NA DRUHOM POSCHODÍ PRI SOCHE... “

Po tomto vyhlásení, nastala mierna panika, zvyšok hlásenia už ani nebolo počuť, keďže im neboli objasnené dôvody tohto rozhodnutia, a dalo by sa povedať, že sa všetci až priveľmi rýchlo snažili opustiť triedu.

„Len pokojne... upokojte sa a netlačte sa!“ snažil sa ich utíšiť Slughorn. A s jeho pomocou sa im triedu napokon podarilo opustiť. Vonku to však nebolo až také jednoduché. Všetci si šepkali a prekrikovali sa, dokonca na jednej časti chodby nastala taká panika, až takmer nebolo možné dostať sa na druhú stranu.

Myrtla za nimi zaostala, kvôli skupinke, ktorá sa dosť divoko predierala davom.

„Počkajte predsa...“ snažila sa spomedzi nich dostať, no nevyzeralo to, že by ju vtom hluku a chaose niekto počul. Dav ju ťahal opačným smerom. Čím ju bez jej pričinenia oddelili od spolužiakov a ona sa márne snažila opäť predrať k nim.

„Pustite ma...“ pokúšala sa spomedzi nich dostať, no nevyzeralo to, že by jej niekto venoval pozornosť.

Bola len odstrkávaná stále ďalej a ďalej, potkla sa a zakolísala.

Už to takmer vzdala, keď napokon pocítila, ako si ju niekto dostal preč z dosahu utekajúcich ľudí.

Ocitla sa za jedným zo stĺpov s hadím motívom. V objatí osoby, ktorá ju týmto dosť netradičným spôsobom dostala z dosahu toho davu.No bola pustená tak rýchlo, že ani len nestačila poďakovať.

„STOJTE!“ zaznel jeho chladný hlas, znásobený mágiou. Spojený s magickou vlnou, ktorú nebolo možné ignorovať. A zabralo to, pretože všetci sa náhle prestali tlačiť, a keď sa Myrtla si uvedomila, že stojí pri Tomovi Riddlovi a že to bol práve on, ktorý ju už po druhý krát dostal z nepríjemnej situácie.

„Postupujte pomaly a pokojne a všetci, ktorý tu nemáte čo robiť, choďte hore a netlačte s týmto smerom... Zbytočne blokujete chodbu...“

„Čo sa stalo? Prečo prerušili vyučovanie... Je pravda, že...“

„Riaditeľ vám zrejme všetko objasní sám... Postupujte podľa pokynov...  Vy pokračujte touto cestou... a pridajte sa k svojmu prefektovi...“  odbil ich neľútostne.

Myrtla tam ostala stáť, práve preto, že okolo nej opäť nastal pohyb a ona sa bála pohnúť, aby ju opäť nestiahli zo sebou. Tak len stála pri ňom, pretože s ním sa už istým spôsobom začínala cítiť bezpečne.

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola