25. 3. 2015

Vtedy som mala ten pocit 4. kapitola 3/3







fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET

 Pre Farah.

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.




„Keď myslíš,“ nazrela opäť do knihy a predstierala, že pokračuje v písaní úloh.
Nechcela, aby si Molly všimla, ako to na ňu zapôsobilo. Posledné čo potrebovala bolo, aby si ju začala doberať kvôli tomu, že patrí do Tomovho fanklubu.
Každopádne, niečo cudzie pribudlo do jej vrecka. Všimla si to, až omnoho neskôr, keď sa snažila nájsť jednu zo svojich obľúbených gumičiek a zistila pritom, že má vo vrecku, niečo čo tam predtým nebolo.
Pomaly sa už chystali odísť z knižnice, Molly práve vrátila pár kníh, ktoré potrebovala na domácu úlohu. Chvíľu váhala či si má tú vec pozrieť, alebo radšej počkať. No napokon zvíťazila zvedavosť. A keď to opatrne vybrala, bola to stránka, ktorá vyzerala, akoby bola odtrhnutá z nejakého zápisníka. Aspoň veľkosť by tomu zodpovedala. Bola čistá. A bez akéhokoľvek iného označenia. No nevedela ako presne sa tam dostala, keďže to bol úplne iný papier, aký Myrtla zvyčajne používala. Bolo to zaujímavé. No mala o tom istú predstavu, aj keď možno to bolo len jej prianie a nič viac, preto sa pokúšala na to nemyslieť.
No bolo to silnejšie ako ona. Takmer ako jedna z tých šifier, ktoré na začiatku takmer nič neznamenajú, no neskôr sa ukáže, že za nevinným povrchom sa skrýva poklad. No mohol to byť aj nejaký začarovaný kúsok pergamenu, ktorý jej niekto dal do vrecka, aby si z nej vystrelil. Nebolo by to prvý raz, čo sa o to pokúšal o podobné kúsky, a hlavne teraz, keď sa diali všetky tie veci týkajúce sa kamenných ľudí. Preto dosť váhala, či ho nemá radšej vyhodiť. No mala príliš rada záhady na to, aby sa ho len tak ľahko zbavila. Skúsila zaklínadlo na odhaľovanie podobného nebezpečenstva a podľa svetla, ktoré prešlo papierom, celkom pokojne a nezanechalo žiadne stopy, to vyzeralo tak, že by mal byť v poriadku. A keďže ani pri priamom dotyku sa nevyskytli problémy, rozhodla sa opatrne kvapnúť atrament na časť stánky, ktorú si vybrala. Čo by v podstate nemalo spôsobiť nič zlé. No aj tak sa jej ruka mierne chvela, keď sa o to pokúšala a čiastočne bojovala s tým, že by to robiť nemala, no napokon tá kvapka predsa len dopadla na papier, videla ako ju vpil do seba, zmizla a papier bol opäť čistý. Bolo to vskutku fascinujúce.
No nemala čas sa nad tým veľmi zamýšľať, lebo Molly sa vrátila k nej.
„Máš všetko?“
„Ani nie, chýba mi gumička... som si istá, že som ju mala...“
„Pozrela si sa všade?“
„Áno, asi je už definitívne preč...“
„Možno ju ešte nájdeš, na Rokforte si nikdy nemôžeš byť ničím istá...“  odvetila Molly a ona si priala, aby šla napred, lebo si chcela istú vec overiť.
„Ja ešte sa po nej poobzerám, ak sa ponáhľaš, choď pokojne dopredu...“
„Si si tým istá?“
Molly sa zatvárila dosť vážne a nejaký čas to vyzeralo tak, že ostane s ňou, no podľa toho, čo jej povedala Myrtla vyrozumela, že má ešte stretnutie s tým chlapcom z oslavy, ktorý sa volal George a Myrtla si to veľmi dobre zapamätala, keďže Molly o ňom rozprávala tak často, ako to len bolo možné.
„Áno, jasné, hneď ťa dobehnem, aj tak je tu ešte kopa ľudí, nemusíš sa báť...“ ubezpečovala ju.
Jej dočasná kamarátka napokon odišla.
Myrtla sa po jej odchode ubezpečila o tom, že jej nikto nevenuje pozornosť.
Sadla si za stôl.
Od rozrušenia sa jej rozbúchalo srdce, keď sa rozhodla skúsiť niečo napísať.
Ahoj, Tom. Predpokladám, no môžem sa aj mýliť, že si to bol ty, kto mi nechal vo vrecku ten tajuplný nepopísaný pergamen.
Veta, ktorú napísala,  pomerne rýchlo zmizla a na jej mieste sa objavila odpoveď:
       Ahoj, Myrtla. Áno, rozhodol sa umoznit ti, aby sme sa mohli pozhovarat takymto spôsobom, kedykolvek budeme chciet a neboli obmedzení bezpecnostnymi opatreniami.  To, ze som ti ponúkol pomoc som myslel vázne, keby si cokolvek potrebovala, pokojne mi daj vediet tymto spôsobom.
Bolo to vskutku mimoriadne kúzlo. To musela uznať. Momentálne ani nevedela, ako presne postupoval pri jeho vytváraní.
A aj iné aspekty stáli za zváženie. Chce sa s ňou zhovárať. Ponúkol jej pomoc. Ale stále tu bolo niečo, čo nemohla tak celkom uchopiť ani popísať.
Odpoveď k nej prišla, akoby z miest, na ktoré nedokázala dosiahnuť, akoby mimovoľne plynula a ona to už nemohla zastaviť.

Prepáč, ale bude lepšie, ak sa teraz nebudeme kontaktovať ani takýmto spôsobom. Nechám ti tento pergamen na stole, kde som predtým sedela, ak by si mal záujem si ho vziať späť.
Ďakujem ti za tvoju ponuku, ale myslím, že takto to bude najlepšie.
Bolo ťažké to dopísať až do konca, no zvládla to aj napriek tomu, že sa jej ruka začínala mierne chvieť. Ani len nepočkala na odpoveď. Utiekla z knižnice tak rýchlo, ako to len bolo možné. Viac pred sebou  a svojimi pocitmi voči nemu než pred ním.