Vtedy som mala ten pocit 6. kapitola 1/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

Pre Farah.

po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.

Dívala sa na tú stranu zo zápisníka. Prstom prešla po papieri. Napohľad vyzerala obyčajne, no ona už vedela, čo všetko sa v nej skrýva.

Spomínala na to príjemné popoludnie, ktoré strávila s Tomom. Len sa tak spolu zhovárali a bavili, nič vážne, nič príliš vyhrotené. Po dlhom čase jej bolo dobre, no stále kdesi hlboko v nej znel akýsi varovný hlas. Nepochybne spojený s prechádzajúcimi skúsenosťami.

Odložila pergamen. Nemala by sa na Toma viazať. A hlavne nie teraz. K týmto myšlienkam ju inšpiroval tichý plač, prichádzajúci z najbližšej postele. Bola to Molly.

Myrtla nevedela celkom presne o čo ide, no tušila, že náhly pokles jej nálady nepochybne súvisí s tým chlapcom z plesu. Myrtla o tom už vedela svoje, nebolo nutné jej vôbec nič hovoriť.

Molly zrejme ani nestála o to, aby práve ona do toho strkala nos, pre ňu to však bolo dostatočné varovanie.

         Takéto veci sa nestávajú im, ale dievčatám ako sme my...

Pomyslela si.

A možno práve preto prekonala svoju hrdosť, zhasla prútik, aby náhodou niekoho neprebudila príliš ostrým svetlom a pomaly odhrnula záclonu.

„Si v poriadku?“

Ticho. Už to takmer chcela vzdať, keď začula šuchot.

„Nie...“  ozvalo sa z druhej strany.

Myrtla sa posadila.

„Rozišiel sa so mnou...“ zaznelo o niečo tichšie, než predchádzajúca odpoveď.

„To ma veľmi mrzí...“

Nebola si istá, čo presne by mala povedať v takejto chvíli, chcela sa o to aspoň pokúsiť.

„To nemusí, je to idiot...“ zamumlala Molly ospravedlňujúco. „Nemala by som kvôli nemu plakať, ja viem, že nie, ale...“

„Možno áno, napokon to zo seba dostaneš a bude ti lepšie...“ skonštatovala Myrtla, keďže už pár krát mala možnosť si to vyskúšať na vlastnej koži, naposledy kvôli Tomovi a Molly bola zrejme v štádiu, keď jej to pomohlo dosť výrazne, lebo napokon sa dokázala upokojiť.

Dokonca prešla na jej posteľ, tak ako vtedy, keď spolu občas viedli podnetné nočné debaty.

„Ja chcela by som sa ťa spýtať... dnes som vlastne... videla teba a Toma... vy ste si ma nevšimli, ale viem, že ste sa odniekiaľ vrátili spolu...“

Myrtla cítila, ako jej srdce vynechalo pár úderov.

„Kam ste to spolu šli?“ zaujímala sa Molly možno až príliš dychtivo.

„Nikam. On ma nachytal pri túlaní sa po chodbách, to vieš, je prefekt, snaží sa...“ opakovala Myrtla svoju zvyčajnú výhovorku a cítila sa tak trochu previnilo, že to tentoraz zapiera ona, no priznať to, by spôsobilo len neprítomnosti. Nemohla si byť istá tým, či by to Molly v príhodnej chvíli nepoužila proti nej.

„Nuž nevyzeralo to tak, aspoň nie z môjho pohľadu...“

„A ako to vyzeralo?“ opýtala sa takmer útočne, čo vzápätí aj oľutovala, lebo Molly sa na istý čas odmlčala a ona ju potrebovala zbaviť týchto podozrení.

„Neviem, akosi inak...“

„To sa ti len zdalo, hovoril mi, že sa nemám túlať po chodbách, a tak... nič viac za tým nebolo, to mi môžeš veriť... Snáď si nemyslíš, že niekto zo Slizolinu... by...  to je predsa smiešne... neurobil by to ani niekto z nižšieho ročníka a už vôbec nie on...“

„Máš pravdu, to asi nie... ale v poslednom čase máte na seba šťastie, keby som nevedela o koho ide, myslela by som si, že to robí naschvál,  že za tebou chodí, a tak...“ podelila sa s ňou Molly o svoje domnienky.

Myrtla dúfala, že sa vzdá podobných nápadov. Obzvlášť preto, že si nemyslela, že by sa to Tomovi ktovieako páčilo.

„Ty máš dnes vskutku dobrú fantáziu, radšej mi povedz ten príbeh o prevozníkovi, sľúbila si mi, že mi to raz porozprávaš...“

Molly opäť nejaký čas mlčala.

„Prepáč, ja len...“

„Neospravedlňuj sa, len rozprávaj...“ skočila jej do reči.

Molly napokon začala: „Boli raz dvaja zaľúbenci, B a M, obaja bývali pri rieke a B musela vždy prejsť začarovaný most, keď chcela Marca vidieť... Rieka pohlcovala mágiu, každý kto sa k nej priblížil, bol na istý čas zbavený čarodejníckych schopností a bola akousi hranicou, medzi svetom kúzel a tým obyčajným... No niekto z rodiny B most zničil, keď zistil, že sa stretáva s M, ktorý bol podľa nich pre ich dcéru nevhodný... No B sa nevzdala a chcela sa za každú cenu dostať k svojej láske, bez ktorej nedokázala žiť, preto poprosila prievozníka, aby ju previezol na druhú stranu rieky... On súhlasil pod podmienkou, že B sa s ním za odmenu vyspí... B sa napokon rozhodla, že to urobí, prešla jedna noc, ktorú spolu strávili a prievozník ju na druhý deň previezol cez rieku, stretla sa s M, ale keď sa jej spýtal, čo musela urobiť na to, aby sa k nemu dostala, keďže si aj on všimol, že čarovný most bol zničený, ale keď mu prezradila čoho sa dopustila M sa s ňou samozrejme rozišiel a ona ostala na druhej strane sama bez možnosti návratu k svojej rodine, ktorá ju po jej odchode zavrhla... Trápila sa sama a opustená v neznámych krajoch... “

„Predpokladám, že M bol muklovského pôvodu a B pochádzala z čarodejníckej rodiny...“

„Áno,  nanešťastie je to tak, je o to obľúbený príbeh v čarodejníckych rodinách, nedávno som mala možnosť si ho vypočuť od jednej prváčky...“

Molly zbierala príbehy. Hlavne tie, ktoré v sebe niesli isté posolstvo a zaoberala sa ich odkódovaním. Najčastejším zdrojom informácií pre ňu boli prváci, ktorí sa ešte tak celkom nestotožnili s tunajším poriadkom.

„Z akej fakulty?“ opýtala sa.

„Zo Slizolinu...“ priznala Molly napokon.

„Tak vidíš, a to bola len prváčka, tí starší by ti to určite takto pekne neporozprávali...“ podpichla ju Myrtla mierne.

Molly prikývla.

„Tak dobrý noc a ďakujem...“ vyhlásila už omnoho pokojnejším hlasom, keď sa vrátila na svoje miesto.

„Dobrú noc.“

predchádzajúca kapitola       nasledujúca časť