Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell, Nade.
„Rozhodol
som sa, že si ťa nechám, bez ohľadu na to, že sme porušili všetky podmienky
dohody, nevrátim ťa späť do agentúry...“ povedal mu manažér Tae-woong.
Rain pocítil
značnú úľavu, keď mal možnosť počuť tie slová priamo z úst svojho pána.
„Ďakujem vám, pán
môj...“ obrátil sa na posteli tak, aby
mal možnosť hľadieť mu do očí, pretože dnes to bolo preňho dovolené vzhľadom na
charakter rozhovoru, ktorý spolu viedli.
„Nebudeme
o tom viac hovoriť, túto vec považujem za uzavretú... pretože som si istý,
že som našiel to čo som hľadal...“
Rain nepochyboval
o tom, že on takisto získal viac než len to, v čo pôvodne dúfal.
Nepochybne práve
preto vstal a pohral sa s pánovou kravatou, pričom si ho pritiahol
k sebe tak, aby od neho dostal bozk.
Tae-woong prijal
túto hru zdanlivo pokojne, no napokon ho od seba prudšie odsotil, nepochybne
preto, že skutočne potreboval dostať do práce, čo bolo viac-menej dosť zložité,
keďže Rainovi by bol najradšej, keby pán ostal ešte nejaký čas pri ňom.
„Znamená to, že mi
už dáte aj obojok...“ opýtal sa takmer s túžbou v hlase.
„Nie, ten dostaneš
až neskôr, ešte sme tak ďaleko nedospeli...“ krotil jeho nadšenie Tae-woong.
Rain sa oprel
o lakeť.
„Už teraz sa na to
veľmi teším...“ pošepol mu provokatívne.
A venoval mu
jeden z tých pohľadov, ktorý jeho pána prinútil opustiť miestnosť,
nepochybne preto, že inak by sa skutočne nikam nedostal, lebo Rain vedel tak na
ľudí pôsobiť, hlavne keď mal na to chuť.
Po pánovom odchode
na nejaký čas ešte klesol do prikrývok, ich hry boli náročné a vyžiadali
si veľa času, okrem toho mal ešte do raňajok dosť času a popoludní ho
čakal tréning.
Bolo nutné, aby
svoje telo udržiaval v dobrej kondícii.
Teraz mal však
priestor hlavne na to, aby si dobre oddýchol a pustil z hlavy tú
záležitosť so svojím švagrom.
Vedel, že sa len
tak ľahko nevzdá a ešte sa vráti a chcel byť na to pripravený,
pretože naposledy na to nemal možnosť.
Predpokladal, že
pred jeho pánom sa bude hrať na šarmantného princa a nemal v úmysle
mu to dovoliť.
Musel pozbierať
v sebe silu, aby mu o ňom povedal všetko, čo by jeho pán mal vedieť,
skôr než ho vpustí do svojho života.
Niekedy si myslel,
že už vtedy, keď prvý raz výrazne zasiahol do jeho života, urobil chybu, že si
dovolil ho podceňovať.
Minulosť
Jeho staršia sestra sa vrátila
domov z jedným z tých jej chlapcov.
Nevšímal si ich.
Boli jeden ako druhí.
Príťažlivý.
Taký ten šarmantný princ.
Takmer ako z tých romantických
príbehov.
Sestra uprednostňovala hlavne
mladších chlapcov, už si na to stihol zvyknúť.
A neprikladal tomu žiaden
hlbší význam.
Ani teraz sa nemienil zaťažovať
ďalším z nich.
„Jung Ji-Hoon... toto je môj manžel...“
Rain zdvihol zrak od rozpozeraného
zápasu na plazmovej obrazovke.
To ho odrovnalo.
Musel to pripustiť.
Jung Soo Jung, jeho staršia sestra, mu práve predstavila
svojho manžela.
A šok sa zrejme odrazil aj na
jeho tvári, pretože ona naňho hľadela o niečo vľúdnejšie než zvyčajne.
„To nás ani neprivítaš?“
„Soo Jung?“ oslovil ju neisto.
„Len sa ničoho neobávaj, odteraz tu
bude s nami a uvidíš, že všetko sa dá do poriadku...“
To hovorila vždy, keď sa ho snažila
presvedčiť o svojej pravde, iritovalo ho to, lebo zvyčajne to znamenalo,
že sa všetko ešte viac skomplikuje.
Vstal zo svojho miesta
a zamieril k nej.
To predsa nemohla myslieť vážne.
Tento človek sa nemôže dostať do
ich domu a rodiny.
Nepatrí sem.
„Čo to má znamenať? Kedy ste
vlastne... a ako...“
„Všetko sa dozvieš, ale najprv
chcem, aby ste sa zoznámili...“ hľadela na toho mladého muža, akoby bol centrom
jej sveta.
„Tak vitajte u nás a gratulujem...“
povedal im, pretože vtedy si ešte neuvedomoval, s kým má tú česť.
Nebol ani zďaleka takí, ako tí ostatní,
odhadol ho nesprávne a neskôr za to veľmi tvrdo zaplatil.
