Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
poznámka: 18+, sex-scéna
Pre ell, Nade.
„Poď
do mojej izby, Rain!“
Prikázal
mu Tae-woong.
Objavil
sa vo dverách približne hodinu potom, ako mu poslal ten milostný odkaz.
A dalo
by sa povedať, že sa skutočne prekonal, hlavne čo sa týkalo umeleckého
prevedenia.
Rain
okamžite vstal.
Márne
maskoval výraz plný triumfu a spokojnosti.
Pretože
mu nenapísal nič iné len to, ako veľmi ho práve teraz potrebuje.
A svojím
spôsobom mu naznačil isté veci, ktoré ... by ho mohli prípadne aj znepokojiť.
No
snažil to sa priveľmi nedávať najavo, obzvlášť preto, že pán manažér sa tváril
dosť prísne a jeho hlas neznel veľmi radostne.
Rain
by však prijal radšej aj trest, ako toto ticho, ktoré jeho samého uvádzalo do
pokušenia.
Pán
sedel na posteli.
Oblečený
len v čiernom župane.
Rain
sa pohľadom zastavil na určitom mieste.
„Už
si sa stihol do mňa zamilovať?“ premeral si ho pán dosť pochybovačne.
„Áno,
aj tak sa to dá povedať...“ usmial sa naňho.
Pretože
sa mu jeho podráždená reakcia páčila, vynahradilo mu to všetko čakanie, ktoré
doteraz podstúpil.
„Nezahrávaj
sa so mnou, to by si mohol veľmi oľutovať...“ pokračoval jeho pán takmer
výhražne, no jemu to neprekážalo.
Bol
šťastný, že ho k sebe zavolal.
Jeho
vyznanie hoci za daných okolností trochu prehnané naňho zrejme urobilo dojem.
Svojím
spôsobom to mohol za určitý typ lásky považovať a musel uznať, že už dávno
na nikoho nemyslel tak, ako na svojho pána.
Dokonca
ani sestriným švagrom nebol až do takej miery posadnutý.
„To
by som si nikdy nedovolil, môj pane...“ vyhlásil čo najpokornejším hlasom.
No
nevyhol sa jemnému pobaveniu, ktoré z neho zaznievalo.
„Musím pripustiť, že ani ty mi nie si
ľahostajný...“ poznamenal jeho pán tak potichu, že to ledva bolo počuť.
A on
pocítil spokojnosť, ktorú nič nemohlo nahradiť.
Pán
pripustil tú možnosť, že by ho mohol milovať. A to preňho znamenalo viac
než obojok.
Bol
nervózny.
Ťažko
ovládateľný, ale prial si, aby jeho pánovi na ňom záležalo.
To
ho v jeho očiach pozdvihlo na úroveň, ktorú on sám považoval za najvyššiu
možnú.
Dokázal
by preto urobiť maximum, ak by vedel, že má šancu.
A práve
teraz získal jedno z tých zriedkavých požehnaní, ktoré si práve on napriek
všetkému dokázal plne vychutnať.
„No
viac o tom nebudeme hovoriť, len som chcel, aby si to vedel...“
Rain
prikývol.
Cenil
si dôveru, ktorú doňho jeho pán vložil a bol pripravený si získať si ho
len a len pre seba.
A mienil
na tom začať pracovať už teraz.
„Dovolíte
mi potešiť vás?“
A celkom
spontánne si kľakol k jeho nohám.
Pretože
mu bolo jasné, že pán nezotrváva v tejto pozícii len tak pre nič za nič.
Nehýbal
sa.
Čakal
na pánov súhlas a bol pripravený prijať aj odmietnutie.
Na
nejaký čas celý jeho svet tvorilo pánove slovo a bolo preňho zákonom, jeho
hrdosť tým trpela, no zároveň prežíval ten zvláštny takmer extatický pocit
spojený s tou skrytou časťou jeho ja, ktorá si priala byť takýmto spôsobom
udržiavaná pri živote.
„Prikazujem
ti to!“ zaznelo zhora.
Rain
pomaly položil ruky na posteľ.
Dotkol
sa ho.
Pohrával
sa s pásikom na jeho župane.
Cítil
ako sa pán prudko nadýchol, keď ho nenápadne a v tom pravom okamihu
pohladil cez oblečenie.
Raz.
Dvakrát.
Neúprosné
hladenie vystriedalo jedno prudšie a pomerne príjemné stisnutie.
A neodpustil
si ešte jednu menšiu provokáciu.
„Milujem
vás, pane, začnite si na to zvykať...“ povedal to hlasom, ktorému nebolo možné
odolať.
Pocítil
mužove ruky na svojich pleciach.
A bol
presvedčený, že ho za tie slová prinúti zaplatiť, tešil sa na to.
Nejaký
čas bol držaný bez možnosti pohnúť sa, takmer hrubo nadvihnutý a bozkávaný.
Bozky,
ktoré by mohli byť pre iného trestom jeho samého, takmer dostali na pokraj
svojich síl.
Sťažka
dýchal, keď opäť poklesol na kolená.
A jeho
mierne chvejúce sa ruky, pomaly rozopli teraz už nepotrebný pásik, rozhalil
župan.
Skúsene
ho vzal do úst a jemne a takmer s láskou ho začal sať.
Pocítil
pánovu ruku vo svojich vlasoch, a bolesť spojená s tým, ako veľmi ho potreboval, v ňom roznietila jeho
bojovnosť.
