Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woongvarovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell.
Cítil
sa pri ňom uvoľnene a spokojne.
Po
krátkom no výdatnom spánku, ocenil jedlo, ktoré si obaja spoločne vychutnali
v takmer blaženom tichu.
Cítil
sa pri ňom uvoľnene a spokojne.
Opadol
z neho stres a to pôvodné nepohodlie sa zmenilo na snahu, podriadiť
sa pánovmu režimu.
A oddychovať.
Nič
viac než dopriať si možnosť vypnúť a na všetko zabudnúť.
Nebolo
nutné hovoriť.
Rain
však svojho pána pozoroval.
Učil
sa čítať reč jeho tela a vystihnúť vhodný okamih na to, čo sa mu chystal
povedať.
Výmena
úloh však skončila a on vedel, že bude musieť postupovať obozretne.
„Môžem
vám položiť otázku?“ opýtal sa ho večer, keď si spolu dali výdatnú večeru a obaja
trávili čas v obývačke pri hraní mahjongu, ku ktorému si pustili pomerne
príjemnú a nevtieravú hudbu.
Starší
muž pomaly prikývol.
„Chcel
by som s vami hovoriť Young-hwa/ovi... ak dovolíte... “
Pozorne
sledoval reakciu svojho milenca.
A popritom
pokračoval vo svojej hre.
Tae-woong
však v tomto prípade zachoval absolútne neutrálny výraz tváre
a napokon len pomaly vyhlásil.
„Ak
je to nutné, tak môžeme o ňom hovoriť...“
Rain
nervózne siahol na svoj krk, aby sa dotkol spodného kríža, no uvedomil si, že
ho nemá, až teraz.
No
neznepokojovalo ho to až tak veľmi ako sa obával, hlavne preto, že jeho pán si
ho pritiahol k sebe a mohol sa pokojne opierať oňho.
Aj
on to za istých okolností potreboval, nebol už taký silný ako kedysi a omnoho
viac závisel od ostatných než kedykoľvek predtým.
„Chcem
len, aby ste si naňho dávali pozor, je schopný... urobiť hocičo, aby si
zachránil krk... obetuje aj osoby, s ktorými si dobre rozumie, len preto,
aby dostal svoje...“
„A
ty si myslíš, že mňa by mohol ohroziť?“
„Nie,
som si istý, len chcem, aby ste vedeli, čo sa skrýva za tou jeho nevinnou
tvárou, nezvyknem klebetiť, ale to, že za vami prišiel neznamená nič dobré...
ak to povie sestre, ona... neviem ako sa k tomu postaví... a nerád by
som vám narobil problémy...“
„Tvojej
sestry sa obávať nemusíš, bola za mnou jej predĺžená ruka a už sme o všetkom
hovorili...“
„Myslíte
pána Midorimu?“
„Áno,
presne tak...“
Rain
opustil jeho objatie a pomaly sa obrátil k nemu.
„Pán
Midorima nie je len predĺžená ruka...“
Ich
podnik bol stále jedným z tých silných a priebojných spoločností.
Vďaka sestriným poradcom, hlavne jednému z nich, ktorý takpovediac riadil
celú sieť, bolo jeho predchádzajúce rodinné impérium vo veľmi dobrom stave a dalo
by sa povedať, že stále patrila k určujúcim hráčom na trhu.
Pán
Midorima bol osobou, na ktorú sa jeho sestra najväčšmi spoliehala.
Bol
to Japonec, dosť výrazný typ, ktorý bol generálnym riaditeľom všetkých
sestriných firiem, samozrejme vrátane v tých, ktoré mali pobočky aj v Japonsku.
Sestra
schopnosti na riadenie nemala, tá by akurát tak minula celý majetok na tie
svoje kabelky a podobné záležitosti.
Nemala
ani poňatia o tom, ako obchod funguje, no rada bola jeho ozdobou a predstierala,
že všetko riadi.
Hrať
sa na železnú lady bolo v náplni jej práce.
Pán
Midorima, ktorý bol skôr zákulisný hráč jej to rád dovolil a nepochybne preto,
ich spolupráca tak dobre fungovala aj naďalej.
Bol
pomerne mladý a dalo by sa povedať, že mal aj iné úmysly, nielen tie,
ktoré dával najavo a Rain už teraz vedel, že Young-hwa/ova prítomnosť v ich
živote mu neprišla veľmi vhod.
Predtým
jeho plán považoval za dosť špinavú hru, ale vzhľadom na to, čo mal možnosť
vidieť, by to preňho bolo výhodnejšie aj za cenu istých osobných obetí.
Raina
dlho mrzelo, že bol príliš hrdý a nesnažil sa s ním viac zblížiť,
teraz bol už s tým zmierený, no predtým často ľutoval, že neposlúchol svoj
inštinkt a neohol chrbát v tej správnej chvíli.
Teraz
už pre toho muža nebol zaujímavý, aspoň on sa za takého nepovažoval, no poučil sa z toho, bola to jedna z tých
tvrdších lekcií.
„Celú
vec považuj za vyriešenú, nie som z tých, ktorý sa nechajú vydierať
chlapcami ako Young-hwa...“ povedal mu spôsobom, ktorý sa dal označiť ako
mimoriadne znepokojivý.
Niečo
v jeho pohľade bolo zrazu podobné ako ten výraz chladného predátora, ktorý
dokázal svojho času nasadiť aj pán Midorima.
„Som
rád, že ste sa dohodli...“ vyhlásil zdanlivo chladne a snažil sa nemyslieť
na tú nebezpečnú hru, ktorej sa takmer aj on stal súčasťou.
Minulosť
Začali sa stretávať.
Spávali spolu dosť
často a on pomaly prestával rozumieť sebe samému.
Bolo to ako
šialenstvo, z ktorého sa nedokázal vyliečiť.
Stávalo sa to všade,
dokonca občas aj vo firme, šiel tam zámerne kontrolovať Young-hwa, ktorému
sestra vytvorila vhodné pracovné miesto.
Aj keď firme sa
zvyčajne vyhýbal, už len preto, že sa nechcel dostať do kontaktu s pánom Midorimom.
No práve dnes, keď do
kancelárie opäť prišiel provokovať svojho milenca, nenašiel ho tam a generálny
riaditeľ, mal konečne možnosť sa s ním po dlhom čase pozhovárať.
Svojím spôsobom to
bol atraktívny muž, nepochybne pod vplyvom toho, že jeho matka bola kedysi
modelkou aj on mal v sebe istý pôvab no v jeho prípade sa skôr spájal
s drsným chladom a dosť krutým bazírovaním na detailoch.
„Dobrý deň, pán
Midorima... prepáčte, ale ponáhľam sa...“ snažil sa rýchlo na niečo vyhovoriť.
„Sadni si, Rain, dlho
si tu nebol, pozhovárame sa...“ vyhlásil tým svojím autoritatívnym hlasom.
Delil ich od seba len
stôl, no necítil sa bezpečne.
Obával sa toho, čo by
sa mohlo stať, keby sa opäť rozčúlil a...
„Nebudem s vami hovoriť,
vy nie ste nikto...dobre si zapamätajte, čo vám poviem, toto je moja firma a vy
ste len môj zástupca, nemáte právo ma
zdržiavať proti mojej vôli...“ vyhlásil Rain ostro a snažil sa nedotknúť
krížov, aby neukázal slabosť.
Naposledy to medzi
nimi skončilo tým, že rozbil tie sklené dvere a museli ho ošetrovať, lebo
pritom zabudol na svoju vlastnú bezpečnosť pri takýchto úkonoch.
Hrozne ho to vtedy
urazilo, že by sa mal stať zradcom a intrigovať proti vlastnej sestre,
priečilo sa to s jeho cťou.
No bola to práve ona,
kto využil prvú príležitosť na to, ukázať mu kde je jeho miesto. No vtedy to
ešte nevedel, myslel si, že bude vždy stáť pri ňom.
Teraz stála v kruhu
jeho nepriateľov a on už ju viac nepoznal.
