na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika
obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...
Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.
poznámka: poviedka bude vychádzať raz do týždňa ako Otcovská láska. Pôvodne malo byť niečo iné, no momentálne mám inšpiráciu na toto.
varovanie: po korektúre, nevyrovnaný psychický stav hlavnej postavy, silne traumatizovaný Harry
Pre Abequa, bacil, weras.
Prebudil
sa.
Celým
jeho telom zalomcovalo prudké trhnutie.
Uvedomil
si, že musel zaspať v kresle, inak by zrejme nepociťoval také intenzívne
nepohodlie a nemal by tvár zatlačenú do stola.
To
však nepovažoval za nič mimoriadne.
Dosť
často zaspával na rôznych miestach a niekedy si ani len nepamätal kde
presne.
Omnoho
viac ho zaujímali tie sivé oči, ktoré sa naňho dívali. Tak náhle sa vynorili
z tmy, až sa strhol.
„Čo tu ty robíš?“
Sledoval
menšieho čierneho kocúra, ktorý sa lenivo tmolil okolo jeho nôh.
Siahol
po prútiku a skontroloval ho, kocúr zaprskal, keď sa ho dotklo kúzlo, no
inak sa nič výnimočné nestalo.
Dokonca
to vyzeralo tak, akoby bol na podobné záblesky zvyknutý, lebo sa len lenivo
uvelebil pri jeho nohách a nevenoval tomu dostatočnú pozornosť.
Tmavovlasý
muž sa ho vôbec nesnažil odohnať, nehýbal sa, len ho nejaký čas ostražito
pozoroval.
Mysľou
mu prebleskol aj ten list, a to čo Snape, teda vlastne profesor Snape, napísal o kocúrovi.
Nebolo
veľmi pravdepodobné, že by tu ešte bol, no nemohol to ani vylúčiť, vzhľadom na
to, že šlo o byt čarodejníka, mohol počítať s istými zvláštnosťami.
Kocúr
v byte nebol ani zďaleka tou najhoršou vecou, na ktorú by mohol natrafiť.
A obzvlášť
tento pôsobil úplne normálne.
Nevyzeral
ani vyhladovane, a dalo by sa povedať, že mu skôr chýbal ľudský kontakt,
aspoň tak by sa to dalo nazvať.
Harry
nemal v úmysle mu ho poskytnúť, aspoň nie v najbližšej dobe.
Jednou
nohou kocúra odsunul a pomaly vstal.
Zamieril
do kuchyne, aby si svoju hypotézu overil. Pretože, ak sem tento kocúr patril,
malo by sa tu nachádzať niečo, čo by mu to potvrdilo.
A pod
nohami mu takmer pukli akési dve misky, ktoré sa priamo pred jeho očami
naplnili.
Záhada
bola teda vyriešená, niekto si dal tú námahu a nastavil tie kúzla, tak aby
kocúr neumrel od hladu.
Nepochybne
mali niekde svoj zdroj, lebo vyčarovať jedlo z ničoho nebolo možné, no
dali sa urobiť isté úpravy, ktoré čarovanie z ničoho pripomínali.
Zrejme
to puknutie stihol zaregistrovať aj on,
lebo netrvalo dlho a bol pri tých miskách.
Harry
pokračoval ďalej do menšej kuchyne.
Stále
si tam pripadal iba ako hosť, čo mu dokonale vyhovovalo. Nič tu nebolo také ako
predpokladal, a aj to počiatočné prekvapenie, bolo napokon príjemné.
Snažil
sa nemyslieť na to, že svojho času v tomto byte istý čas slúžil aj
Červochvost.
S krutým
zadosťučinením však prišiel k záveru, že sa mu tu zrejme až tak dobre
nedarilo.
Snape
vedel, čo urobil a nepochybne sa k nemu správal presne tak, ako si
zaslúžil.
Potom
si už naňho vôbec ani len nespomenul.
Zapol
staré muklovské rádio, ktoré mu ako prvé padlo do oka.
Znela
z neho pomerne tlmená hudba, občas prerušovaná slabým praskaním, keď sa
odvážil urobiť krok ďalej, čím zrejme rušil signál.
Prešiel
pohľadom po kuchynskom dreze, obyčajnom staršom, no dobre udržiavanom. Aj po
nábytku, dosť starodávnom, ak by to mal tak nazvať, no všetko tam bolo dobre
usporiadané a zjavne udržiavané pod vplyvom istých magických doplnení.
A pomaly
pokračoval ďalej.
Otvoril
okno.
Ignoroval
chladničku, ktorá aj tak zrejme musela byť prázdna.
On
sám nebol hladný.
Nepociťoval
hlad už tak dlho, že takmer zabudol aké to je.
Predpokladal,
že neskôr si bude musieť niečo objednať, no práve teraz myslel skôr na to, kedy
mu už konečne doručia tie dokumenty. Bol by najradšej, keby mal list
vlastníctva už pri sebe.
Spomenul
si aj na to, že on sám zanechal v schránke list.
Možno
by si ho mal vziať späť, bolo to bláznovstvo dávať ho tam, zahanbil sa za to,
že vôbec niečo také urobil a chcel sa poňho radšej vrátiť.
Nechcel
opäť hľadieť do zrkadla z Erisedu, nebol si až taký istý, či by aj
tentoraz odolal takej lákavej hrozbe.
Vypol
rádio a pomaly zamieril späť, cestou, ktorou prišiel.
Kráčal
takmer ako vo sne.
Otupený
po spánku, ktorý nebol preňho úplným oddychom.
Bez
elixírov mal nočné mory spojené s akýmisi výpadkami, ktoré nikto presne
nevedel definovať.
Prešiel
až k dverám, nejaký čas hľadal kľúče, opäť sa chvel, pretože sa necítil
bezpečne, keď mal opustiť ochranné kúzla, napokon nazrel cez priezor, chodba
bola prázdna, pomaly ich teda otvoril.
Obklopený
tichom otvoril schránku, omnoho šikovnejšie, než počas predchádzajúceho dňa.
Vzal
list a pomaly zamieril späť dovnútra, prekonal pritom silné napätie, ktoré
sa pozvoľna zmocňovalo jeho tela a takmer cítil ako niečo v ňom
kričí, aby nevychádzal von, aby neopúšťal bezpečie domu. Ignoroval to
a snažil sa vrátiť čo najpomalšie, nebol pripravený poraziť svoj strach,
ale ani sa mu úplne podriadiť.
Bol
so sebou spokojný, keď prekročil prah bytu, a kúzla okolo neho rezonovali
pomalšie, než predtým.
Nechal
obálku v predsieni, pohodenú len tak na stole a chystal sa vrátiť
späť do pracovne, no začul nespokojne húkanie a praskot.
Sovia
pošta, ho vskutku prekvapila, obzvlášť preto, že prišla s akýmsi časopisom
o elixíroch a Denným Prorokom.
Aké
príhodné, že všetko to poslali na Snapovo meno, akoby mal človek ešte aj po
smrti zodpovedať za svoje predplatné.
Harry
sove zaplatil za obe položky a nechal ju odletieť, nezrušil ani to
predplatné, možno by ho mohol odoberať ďalej. Už len preto, lebo Snapovi by sa
to určite tak páčilo.
CHLAPEC-KTORÝ-ZMIZOL?
Predstieral
úprimný záujem pri čítaní toho titulku, odložil noviny, jeho vlastná fotografia
ho vôbec nefascinovala.
Časopis
si tiež len zbežne prelistoval, mal skôr odborný charakter, no pokiaľ to bolo
to, čo Snape rád čítal, nemienil by ho len tak vyhodiť. Možno by niekde mohol
mať aj ďalšie so svojimi vlastnými poznámkami. Usúdil napokon.
Neskôr
by sa mohol po nich pozrieť, ale určite nie hneď.
Pomaly
opustil izbu, sadol si k jednej zo stien a nejaký čas len hľadel do
prázdna.
Prútik
si posúval z jednej ruky do druhej.
Mysľou
mu prebleskovali znepokojené otázky spojené s bolesťou.
Kocúr,
akoby snáď vycítil to napätie, ktorému čelil.
Jeho
takmer melodické pradenie, bolo jediným nerušivým zvukom nespôsobujúcim bolesť.
No
nepriblížil sa k nemu, akoby rešpektoval tú hranicu, ktorú si on sám
stanovil.
Snažil
sa myslieť na niečo neškodné, na niečo, čo by ho zbavilo strachu z toho,
čo by mohlo prísť zvonka, sova ho rozrušila viac než očakával.
Preto
si predstavoval, ako ide von do tej schránky ako berie obálku a nikto ho pritom neruší.
Upokojilo
to.
Začal
opäť dýchať pokojnejšie.
A možno
by sa mu aj uľavilo, keby pokračoval v tej včerajšej hre.
Motivovalo
ho to aspoň k tomu, aby sa vrátil do predsiene.
Ruky
sa mu opäť chveli, keď zovrel tú obálku otočil.
Pre nového nájomníka
A po
jej otvorení, našiel ďalší list.
Vážený nájomník,
Vaše výhovorky sú vskutku dojemné, no
zrejme zabúdate na jednu podstatnú vec, ktorú Vám rád pripomeniem, ako je podľa
Vás možné, že neexistujúci kocúr sa práve vyvaľuje v mojom obľúbenom
kresle, vydáva zo seba tie zvyky, ktorú považuje za upokojujúce a narážam
naňho všade, kam sa pohnem?
Nie je nutné zapierať, zmieril som sa
s tým, že tá vec ostane v mojom byte, no pokiaľ tá vec narobí, škody
budete to Vy, majiteľ neexistujúceho kocúra, ktorý mi za ne zaplatí.
Beriem na vedomie ˇVaše sľuby
a očakávam, že si budete stáť za svojím slovom.
Ak má Vaša priateľka skutočne tak veľmi
rada mačky, mohli by ste ju zoznámiť s tým tvorom a obom nám tým
ušetriť ďalšie debaty na túto tému.
S pozdravom
Prof. Severus Snape
Skontroloval
dátumy.
Vyzeralo
to tak, akoby bol list napísaný dnes.
To
však nebolo možné.
Prečítal
ten to niekoľkokrát, a pokiaľ to bol skutočne žart, nevedel si predstaviť
nič krutejšie.
Žiadne
iné vysvetlenie však nenachádzal.
Bol tam, keď Severus Snape...
Nebolo možné niečo také zvládnuť...
Videl predsa...
Nebolo
nutné o tom ani len premýšľať.
Obzvlášť
preto, že pri viacerých príležitostiach mu mysľou prebleskla tá možnosť, že
mohol Voldemorta zastaviť.
Možno, keby sa ozval skôr, možno keby
nešlo práve o Snapa...
Bol
to len nekonečný kruh ďalších výčitiek.
No
práve kvôli nej sa podieľal na istej veci, ktorú chcel dokončiť ešte tento rok,
no potreboval istý čas na to, aby dokázal opäť čeliť čarodejníckemu svetu.
Lebo
jediné čo preňho mohol teraz urobiť, bolo očistiť jeho meno v procese, na
ktorý už bola podaná žiadosť. Jeho zástupca na všetkom pomaly pracoval, už len
zostávalo zozbierať všetky potrebné dôkazy a jeho svedectvo bolo tiež
veľmi dôležité, práve preto nejaký čas v tej nemocnici vydržal.
No
neprinieslo to želaný efekt a využil možnosť prepustenia na vlastnú
žiadosť, hlavne po vojne, keď bolo veľa pacientov a nemocnica bola dosť
preplnená, mu bola ponúknutá táto možnosť.
Urobil
to a myslel pritom hlavne na toho muža, ktorý už teraz nikomu okrem neho
nechýbal.
Prial
si, aby jeho meno bolo očistené.
Jedine
to ho motivovalo k tomu, aby sa pokúsi s tým bojovať.
Všetko
ostatné sa zrútilo, vrátane jeho vzťahu s Ginny.
***
Pred pár týždňami...
„Nechaj ma!“
Odstrčil jej ruku, keď sa ho snažila dotknúť.
„Musíš s tým prestať, Harry...“
Sklonila sa k nemu, ale on sa od
nej odsunul.
„Radšej ma nechaj, bude lepšie, ak ma
necháš...“ opakoval jej to neustále dookola.
„Pozri, ja viem, že ťa to veľmi mrzí,
ale bol to len Snape, on... si to tak vybral a nemohol si predsa urobiť
nič iné než...“
„Odkiaľ to ty vieš! Odkiaľ vieš, čo
som mohol...“
„Ty si ho nevidel, Harry, nevidel si
ako sa k nám ostatným správal! Zabudni na ten proces, veď nedokážeš hovoriť
ani so mnou... myslíš, že ich dokážeš presvedčiť...“
Vstal.
Urobila pár krokov k nemu, akoby
ho chcela objať.
No jeho telo to akosi vyhodnotilo
nesprávne, odsotil ju a ona spadla.
Uvedomil si to, až keď bola na zemi
a dívala sa naňho s vytreštenými očami.
„Harry, ty...“
„Bude
lepšie, keď sa vrátiš domov, ja tu už aj tak dlho neostanem... ten súd
bude, tak či tak... Očistenie mena, Merlinov rád prvého stupňa, aspoň toľko
preňho môžem urobiť...“
Pokrútila hlavou.
„Nie si v poriadku, mal by si im
dovoliť, aby ťa...“
„Zavreli do nemocnice... do
uzavretého oddelenia!“ opäť na ňu kričal.
A pristupoval bližšie.
„Nie, tak som to nemyslela, ja len...
si akýsi zvláštny... odvtedy ako...“
Chvel sa.
Cítil ako sa celé jeho telo
nekontrolovateľne trasie.
„Zvláštny, ja... prečo ja? Prečo nie
ty, keď odmietaš uznať, že on... toľko toho urobil a nikto... ani pohreb,
ani nič... Nikto z vás vôbec nič... akoby bol zrazu sám... akoby na ničom
z toho nezáležalo, ja som blázon a on ostal sám a vy všetci
stojíte proti mne...“
„Dobre, Harry, ja ti rozumiem, záleží
ti na tom, tak to urobíme spolu... len sa prosím ťa, upokoj... Pomôžem ti vo
všetkom, ale najprv sa musíš z toho dostať... najprv sa musíš upokojiť...“
Vstala a opäť sa k nemu
priblížila, no on jej pohyby považoval za ohrozenie a takmer na ňu
zaútočil.
Nemohol sa upokojiť.
Ledva sa ovládol.
Nemohol jej dovoliť, aby sa k nemu
dostala tak blízko.
Stiahol sa späť do svojej izby,
zamkol a nejaký čas len sedel pri dverách, kým ona neprestávala naliehať.
Potom otvorili dvere a odviedli
ho do nemocnice, aj proti jeho vôli. Možno to skutočne potreboval, no nedokázal
jej odpustiť, že práve ona ich k nemu priviedla.
Nemohol na to zabudnúť.
***
„Mohlo
by to znamenať, že... ale ten dátum...
možno...“ uvažoval nad tým listom.
Obracal
ho z jednej strany na druhú, skúmal.
Potreboval
si overiť jeho pravosť, porovnať ho s iným dokumentom, aby si mohol byť
istý, že...
Nepoznal
kúzla, ktoré by mu to umožnilo, no vedel o istých miestach, kde by mu
mohli pomôcť, ak by priniesol vzorku rukopisu.
Keby
mal sovu zariadil by to aj bez toho, no sovu nevlastnil a nemal ani len
v úmysle si nejakú zabezpečiť.
Dnes
na to nebol pripravený, no možno zajtra.
No
len čo to vyslovil, začal o tom pochybovať.
A potom
si zrazu všimol niečo, čo predtým akosi prehliadol.
PS: keďže pochybujem o tom, že
našu zmluvu v tom Vašom ukážkovom neporiadku vôbec dokážete nájsť, bude
pre vás pripravená v mojej pracovni v prvej zásuvke zľava. (heslo pre
magické otvorenie je tentoraz asfodel)
S tlčúcim
srdcom otvoril tú zásuvku a tá zmluva bola tam.
Dotkol
sa jej, videl ju.
A boli
v nej aj Snapove ručne napísané dodatky.
Zaplavil
ho pocit silnej eufórie.
Prezrel
si ich a všetko podrobne prečítal.
Patrili
jemu aj to heslo fungovalo.
Nech
to už bolo akokoľvek, prial si tomu veriť a možno práve preto sa odhodlal
napísať ďalšiu odpoveď.
Pán profesor,
Ďakujem
vám
za váš
list.
Prišiel práve v tom správnom
okamihu.
A máte pravdu, ten kocúr zrejme
existuje, bál som sa to pred Vami priznať a zrejme mám problém to priznať aj
pred sebou...
No odpovedám Vám hlavne preto, aby som
Vás ešte raz ubezpečil o svojich
dobrých úmysloch a zároveň požiadal o pomoc v istej pre mňa veľmi
dôležitej veci.
Potrebujem sa niečo dozvedieť negatívnej dualmancii a jej
vplyvu na ľudskú myseľ, lebo ja sám trpím následkami
takéhoto útoku a zrejme práve preto sa nedokážem sústrediť na plnenie
Vašej dohody ani na iné celkom bežné činnosti.
S úctou Váš nájomník
