Rodinné tajomstvo 11. kapitola 2/3

 názov:  Rodinné tajomstvo
pár: Kim Myoung-soo/Jung Kyoung-ho
varovanie: dráma, temné, drsnejšia vec, nedobrovoľný sex, zneužitie moci
obsah: Myoung-soo začína žiť v novej pestúnskej rodine, pomerne dobre situovanej, otec rodiny má dobrú prácu, jeho manželka je doma a stará sa o malú dcérku, starší syn študuje na univerzite, a aj Myoung-soo sa hneď na začiatku dostáva do dobrej školy a oproti tomu v akých podmienkach žil predtým, to vyzerá tak, že sa jeho situácia veľmi zlepší...
No čoskoro zistí, že jeho prvý dojem nebol práve najlepší... Zisťuje, že všetko ani zďaleka nie je tak ako sa zdá...
Pán domu oňho postupom času začne javiť záujem, ktorý mu nie je  nepríjemný a keď za ním jednej noci príde do jeho izby Myoung-soo s hrôzou zisťuje aká je jeho skutočná úloha v tejto rodine...

 môj dnešný stav: stále ešte žalúdková kríza, ale mám niečo v zásobe, tak to pridávam. 

Jedla som, ale cítim také to ehm... bolesť v žalúdku kvôli tomu včerajšiemu vynechaniu... čiže ešte to škrípe, ale je mi lepšie než včera, "bolesť" si ešte užijem, čiže platí ten oznam, čo som dala, že keby niečo, tak no veď viete...

 Pre Lilith, ell.

Počas najbližších dní sa však Min zdržiaval prevažne doma.

Dalo by sa povedať, že sa tváril, že je chorý.

Nepochybne sa tak trochu ukrýval pred zodpovednosťou, s ktorou sa ešte stále tak úplne nenaučil žiť.

Dôvodom bola nepochybne búrlivá reakcia so strany rodičov jeho priateľky. Minove ubezpečenia o tom, že sa o dieťa postará sa nestrelo s veľkým pochopením.

A bolo len otázkou času, kedy dôjde k poriadnemu výbuchu.

Nebolo to nič pekné, keď ich navštívili a v obývačke sa strhla dosť veľká hádka, Myoung-soo bol rád, že mohol ostať vo svojej izbe a nemusel byť súčasťou toho nepríjemného výstupu, ktorý sa nezaobišiel bez sĺz a kriku.

Jeho samého zamestnávali skôr záležitosti týkajúce sa pána Junga.

Čím dlhšie Byunovu návštevu odkladal, tým viac slablo jeho odhodlanie.

A silnel v ňom strach spojený s obavou, že od toho muža sa aj tak žiadneho pochopenia nedočká.

Preto sa rozhodol ich stretnutie ešte viac oddialiť a počkať, kým sa situácia v dome trochu viac neupokojí.

Pán Jung momentálne nemal práve najlepšiu náladu a nechcel ho zbytočne dráždiť.

Obzvlášť preto, že od istého času mal podozrenie, že je ním sledovaní.

Pretože vždy, keď sa v poslednom čase nešiel hneď domov rovno zo školy a priblížil sa k istým oblastiam, ktoré by mohli smerovať k jeho prípadnej návšteve k pánu Byunovi, zazvonil mu telefón a pán Jung ho požiadal, aby sa vrátil domov, prípadne mu oznámil, že poňho príde, ešte skôr, než sa vôbec stihol dostať na príslušné miesto.

Nemusel byť génius, aby pochopil, že to nie je náhodné.

Pán Jung naňho dával pozor.

Nevedel presne ako, lebo nikdy si nevšimol, že by ho niekto príliš dlho niekde pozoroval, no bol si istý tým, že jeho pohyb je od istého času monitorovaný.

Čo poriadne narušilo jeho pôvodné plány, vybaviť všetko diskrétne a bez čo najmenšieho zásahu pána Junga.

Samozrejme, stále mal ešte pochybnosti o sebe, o ňom a o tom všetkom, a dosiaľ sa ešte nevedel čo vlastne cíti a čo by si prial.

Pán Jung mu plietol hlavu rečami o láske, no nebol presvedčený o tom, že jeho pocity sú preňho prvoradé.

Považoval to len za ďalší pokus o manipuláciu z jeho strany.

A čiastočne to bola aj príčina toho, prečo sa v tomto dome už viac nemohol cítiť tak dobre ako predtým.

S tým však nemohol nič urobiť, no bola tu istá osoba, ktorá by mu možno mohla odpovedať na otázku týkajúcu sa sledovania.

Kim Woo Bin.

Jeden z jeho spolubývajúcich z domova.

Chlapec, s ktorým sa on sám veľmi nekamarátil.

Pretože to bol skôr taký tichý typ, večne sediaci v počítačovej učebni.

Študoval za technika a takpovediac si spolu nemali čo povedať.

No bol osobou, ktorá vybavovala všetky technické záležitosti, zvyčajne za istú vopred stanovenú odmenu.

Nevolal mu, lebo vedel, že on na mobil nikdy nereaguje.

Pripojil sa radšej na počítač, na svoj facebook a našiel ho niekde medzi tzv. priateľmi.

Popísal mu situáciu pomerne výstižne.

Mám pre teba to žlté tričko, už som ho našiel...

Žlté tričko znamenalo, že je niekým zrejme sledovaný pomocou technológie.

Použil kódovú reč, na ktorej jeho spolubývajúci pri objednávkach vyslovene trval.

Prines ho do školy, ja si to už zariadim tak, aby sme sa stretli.

Nejaký čas bolo na druhej strane takmer ukážkové ticho a potom prišla zrazu odpoveď.

A možno by si mi na oplátku mohol požičať niečo z tých nových vecí, ktoré si pre zmenu dostal ty?

Zamyslel sa.

Dostal pár nových vecí.

Aj oblečenie, no to dosť často striedal.

No v podstate ho to až tak veľmi nezaujímalo, ale teraz keď sa nad tým musel zamyslieť, tak každý deň so sebou nosil hlavne mobil a školské potreby v ruksaku.

Mal v úmysle vziať pre istotu aj notebook, pod zámienkou, že ho bude potrebovať na istú hodinu do školy, ak by sa ho niekto na to pýtal.

Áno, prinesiem to a ty si budeš môcť vybrať... snáď mi to žlté tričko odpustíš...

To je v poriadku, len mi už chýbalo, veď vieš, že mi ho darovala moja priateľka.

Jasné, dobre ti rozumiem.

Rozlúčil sa s ním, zavrel ich konverzáciu a snažil sa nemyslieť na to, čo sa zrejme dozvie, pretože si potreboval dobre rozmyslieť, ktoré veci od nich presne dostal a ktoré z nich ešte nosieva pravidelne so sebou.

Potreboval sa stoj čo stoj obmedziť jeho moc nad ním.

Aj keby si napokon vybral jeho a to čo mu ponúkal, nemal v úmysle prijať všetky pravidlá jeho hry. 

predchádzajúca časť  nasledujúca časť