fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
Pre Farah.
poznámky: po mojej korektúre, úprava pred knižným vydaním
Zastavil
svet a vtiahol ju do toho svojho. Aspoň tak jej to pripadalo, keď sa
o pár sekúnd neskôr spamätávala z toho, ako sa náhle všetko zrazu
zmenilo.
Zrazu stála uprostred akejsi
tmavej miestnosti.
„Tom, čo
sa stalo?“
„Rozmýšľal
som o tej našej poslednej hre a myslím, že vzhľadom na to, že sa mi
snažíš práve teraz bezúspešne klamať, mohli by sme skúsiš vyšší level...“
„Tom,
ale ako... kde to sme...“
Zažalo sa svetlo.
„Všetko
ti vysvetlím... čoskoro...“ povedal to Riddle podobným spôsobom ako vtedy, keď
boli obaja nahnevaní.
„Ale
najprv... Poobzeraj sa okolo seba a pokús sa to zistiť sama...“ vyzval ju
a ona si uvedomila, že stojí na úzkom kľukatom chodníku, tvarom pripomínajúcom
hada a okolo nej sa pohybujú a hmýria všemožné obrazy. Na niektorých
bola ona, na iných zas mladšia verzia Toma sediaca na akomsi pochmúrnom mieste.
Počula šum hlasov, ktoré akoby striehli niekde tam vonku, za akousi
neviditeľnou bariérou.
Cítila
svoje telo, vedela, že stále leží na
posteli, no
zároveň v tomto svete pociťovala takmer bezhraničnú ľahkosť. A tieto
dva extrémy v jej mysli vyvolávali značný zmätok.
Dospela
k pochopeniu. Aj toto bola hra na pravdu a lož, no odohrávala sa
inde, nie v nemocničnom krídle, ale... Pomaly pristúpila k jednému
z obrazov. Bola to jej detská spomienka na to, ako spadla počas jednej hry
s deťmi a prvý raz sa v nej prejavila mágia. Recitovali jej
riekanku, ktorá sa jej nepáčila. Cítila sa tým ponížená. A vybuchla.
Presnejšie povedané mágia, ktorá ju obklopila ako ochranný obal explodovala
a odhodila deti na bok, tak prudko, že sa niektoré z nich aj zľahka
poranili. A ona nevedela, čo sa to vlastne stalo, bola z toho zmätená
a vystrašená. Potom jej povedali, že je čarodejnica. Jediná z rodiny.
Pamätala si aké s tým vtedy boli problémy. Veľa papierovačiek
a vysvetľovania.
Museli tým
deťom aj upraviť pamäť, lebo to bol veľmi silný prejav mágie a jej rodičia
sa prvý raz dozvedeli o existencii čarodejníckeho sveta, keďže dostali
výnimku ako osoby, ktoré majú doma dieťa s čarodejníckym nadaním. Zmierili
sa s tým, a podporovali ju, aj keď to na začiatku pre nich nebolo
ľahké to všetko pochopiť, skutočne sa veľmi snažili.
„To sú
spomienky...“
„Správne....“
potvrdil jej to.
„Sme
teda v mojej hlave?“ tá myšlienka ju znepokojovala.
To, že sa tak rýchlo dostal do
jej osobného priestoru, nebolo možné brať na ľahkú váhu.
„Zjednodušene
povedané, sme na rozmedzí našich myslí, vytvoril som medzi nimi niečo ako
most... prestupnú miestnosť, je to len veľmi jednoduchá projekcia...“ vysvetlil
jej to podrobnejšie.
Bola tým
fascinovaná, ale zároveň mala strach. Taký ten príjemnejší druh strachu, ktorý
pociťovala, keď sa priblížila k niečomu nebezpečnému no zároveň
podnetnému.
„Ale
prečo si tak ďaleko...“
Bol od nej dosť vzdialený,
takmer až na opačnom konci, počula ho dobre, akoby stál priamo pri nej. No bol
to vymyslený svet, narýchlo poskladaný, preto si nemohla byť istá
vzdialenosťami.
„Pretože
ti chcem dať na výber, môžeš sa dostať ku mne... alebo smerovať hneď
k východu... stačí si len vybrať...“
Myrtla
uvidela, ako sa na opačnej strane objavili dvere. Bez hadieho vzoru. Len také
jednoduché s obyčajnou kľučkou. Chvíľu tam len stála. Medzi tými dvomi
jasnými bodmi a spomienkami. Vedela, že by mala odtiaľ ujsť, že by mala
postupovať smerom k dverám, no nemohla. Chcela ísť k nemu. Napriek
všetkému verila tomu, že on to spojenie zruší bez toho, aby jej ublížil.
Poslúchla
srdce a ignorovala paniku, ktorá zaplavila jej myseľ pri predstave, že je
mu vydaná na milosť aj nemilosť.
Prijala
výzvu a už nebolo možné cúvnuť.