Vtedy som mala ten pocit 7. kapitola 2/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

Pre Farah.

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.

„Takže si si vybrala túto cestu?“

„Áno, Tom...“

Pokračovala.

Ten tlak v hlave, spoznávala ho. To zrejme patrilo k týmto záležitostiam.

„Nielen teba zaujímajú predmety, ktoré sa na Rokforte nevyučujú...“  dodal napokon.

A ona práve tento považovala za jeden z tých, ktoré by zrejme vyvolali istú mieru znepokojenia u miestnej spoločnosti.

Prechádzala tou hrou spolu s ním. Približovala sa. No vedela, že on mal už od začiatku prevahu. Diktoval tempo a bol to práve Tom, kto za ten krátky čas získal toho viac než ona.

Povedala mu o svojich citoch, pretože nemohla zapierať, keď sa jej na to opýtal priamo. Mal možnosť to vidieť, najprv to poprela, no spomienky spojené s pocitmi ju prezradili. On ich len skúmal.

Nemalo zmysel klamať. Nie na tomto mieste, kde všetko až príliš rýchlo vyplávalo na povrch. Bola prezradená. Opäť úplne odhalená. A obávala sa toho, že sa dočká pohŕdania. Kvôli svojej láske k nemu. Inej než tie, ktoré sa spájali s obyčajným zbožňovaním. Pôvodne si myslela, že ide len o to, ale potom ako spoznala aj jeho menej príjemnú stránku a mala možnosť nejaký čas čeliť odlúčeniu, pochopila, že sa to tentoraz stalo. Prvý raz bola do niekoho skutočne zamilovaná. Obzvlášť preto očakávala tvrdé slová z jeho strany. No nestalo sa tak, svojím spôsobom to rešpektoval. Jeho taktné mlčanie tomu aspoň nasvedčovalo.

No ona sa ho nespýtala, čo cíti k nej. Nebola pripravená na odpoveď. Obávala sa toho, že ani na tomto mieste by tá pravda nebola príjemnou skúsenosťou.

Skúsila to preto z inej strany.

„Máš ju rád?“

Myslela tým osobu, o ktorej sa hovorilo ako o jeho priateľke.

„Nie.“

Postúpil ďalej bez zaplatenia spomienkou.

Bol na rade on.

         Zaplatila. Spomienkou na jednu nepríjemnú nehodu. Na pád z bicykla, počas rodinného pikniku. Až potom mohla pokračovať.

„Ale stále sa spolu stretávate.“

„Áno, pretože jej postavenie pre mňa znamená istú výhodu...“

Bolo jej jasné, o čo ide. Spoločenské výhody a aj to, že bola pekná a obľúbená takisto zavážilo. S ňou sa mohol pokojne verejne ukázať.Bola to jedna z tých menej príjemných právd, no znesiteľná vo svojej podstate.

Prešli pár ďalších menej závažných otázok.

A ona už bola blízko neho.

„Tomu rozumiem, ale neviem či chcem ďalej pokračovať v stretnutiach s tebou, zrejme chápeš čo to spôsobí mne...“

„Chceš ma opäť odmietnuť?“

„Som k tomu veľmi blízko...“ priznala Myrtla, lebo vedela, že aj tak by bola prezradená.

Nebolo to pre ňu jednoduché, lebo už vedela, čo to znamená, ale rovnako poznala aj tú bolesť spojenú s tým, že on aj tak napokon pôjde za ňou.

Omrzí ho zahrávať sa s Myrtlou, zrejme už veľmi skoro a ona bude ľutovať, že to nezarazila skôr, toho sa najviac obávala. No čím dlhšie bola s ním, tým ťažšie bolo poslať ho preč a čeliť následkom.

„Ale neurobíš to...“ znelo to takmer ako príkaz, ktorému by sa mala podriadiť.

„Tebe na tom záleží?“

Neodpovedal. Opäť si vyhradil právo, nepokračovať v hre a keďže to bol jeho svet, nemala na výber a musela to akceptovať.

Nepochybne to urobil so slušnosti, aby nemusel povedať nie.  A Myrtla to považovala za veľmi vhodné gesto vzhľadom na to, čo bolo zvyčajne považované za rozhovor, ktorý by mal prečistiť vzduch.

No vzdialenosť medzi nimi sa opäť zväčšila.  A vyzeralo to takmer akoby mala začať odznova.

Jeho hnev sa zmierňoval, nechal sa pohltiť tou hrou, čiastočne sa jej uľavilo to, že to vedel a postavil sa voči tomu pomerne dospelo.

Delili sa prevažne o neškodné spomienky. Mala možnosť ho vidieť v tom sirotinci, no zväčša šlo len o časti výletov a zážitky spojené s prvým čarovaním. 

Po jednej odpovedi sa však jeho hnev náhle vrátil.

V spomienke na ples, ku ktorej sa po jednej z jeho otázok vrátili, sa objavila Greengrassová a náhle odniekiaľ prišli tie slová. O jeho pôvode. Opäť sa v jeho pohľade mihol záblesk akéhosi červeného svetla. Celý jeho vymyslený svet sa chvel, nadobúdal trhliny spôsobené hnevom.

Tom prerušil hru.

 „Budem musieť odísť, zastavím sa možno zajtra...“ povedal jej napokon.

Odišiel až príliš rýchlo a ona tušila prečo. Nepovedali mu to, zrejme aby zabránili tomu najhoršiemu a teraz sa to dozvedel od nej.

Nemala to v úmysle.

Dala mu toho príliš veľa zo seba a nevedela, čo s tým urobí.

To, že sa jej nevysmial v sieni pravdy ešte nič neznamenalo. Pokojne to mohol použiť pri nej neskôr. A ona s tým nič nemohla urobiť. Vôbec po prvý raz si uvedomila, akú má moc nad ňou. No práve teraz nechcela byť ani v koži Greengrassovej.

predchádzajúca časť  nasledujúca časť