Vtedy som mala ten pocit 7. kapitola 3/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

Pre Farah.

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie.

***

Dni plynuli. Pomaly sa blížil začiatok vianočných prázdnin.

Dni a noci strávené v nemocničnom krídle, boli už len spomienkami patriacimi k minulosti.

Niektoré z nich boli dokonca aj príjemné. Vďaka nemu to prešlo tak rýchlo, nestihla sa ani len začať nudiť. Navštevoval ju dosť často. Bol milý, chápavý. Rozptýlil všetky jej obavy. Cítila sa s ním dobre a nič neriešila.

Stretávali sa. Doteraz boli tajne spolu, vždy keď sa im na to naskytla príležitosť.

Nežiadala viac. Niečo také by si nedovolila. Čakala len na to, kedy to omrzí jeho, ona by sa s ním bola ochotná stretávať, až kým bude na Rokforte, no neverila, že bude mať také šťastie.

Greengrassová už za svoje slová zaplatila.

Všetci o tom hovorili, no nikto sa neodvážil povedať jej nič bližšie a ona sa priveľmi nevypytovala, dokonca ani Molly jej nepovedala, čo sa jej vtedy stalo, každý len mlčal, akoby sa snáď obávali, že každé hlasnejšie slovo ich môže priviesť do nešťastia.

Bola to tvrdá a nemilosrdná lekcia, teda aspoň to si všetci mysleli, lebo ona veľmi nerozprávala, dalo by sa povedať, že sa držala v ústraní a Tom o ňu momentálne vôbec nejavil záujem. Niežeby to znamenalo akúkoľvek podstatnú zmenu v jej živote. Dalo by sa povedať, že všetko plynulo s istou pravidelnosťou, tak ako zvyčajne.

A tie útoky, zrazu ustali. No Dumbledore zjavne nebol spokojný a o niečom veľmi dlho diskutoval s riaditeľom. A preto bolo rozhodnuté, že počas vianočných prázdnin nikto nesmie ostať na Rokforte. Hovorilo sa o tom, že bude všetko prehľadané. Dokonca aj tajné miestnosti. Nikomu však nevysvetlili prečo.

Myrtla na to bola rozhodne zvedavá, no práve teraz jej myseľ zamestnávalo niečo iné. Sedela za stolom a chystala sa urobiť niečo, čo možno oľutuje, no mala v úmysle to aspoň skúsiť.

Tom, ja chcela by som ťa pozvať k nám na Vianoce, teda, ak už náhodou nemáš iný program... len ako kamaráta, samozrejme...

Zhlboka sa nadýchla a pohľadom hypnotizovala pergamen. Potrebovala odpoveď čo najskôr, aby o tom prípadne mohla napísať rodičom. Oni samozrejme nevedeli o tých  útokoch, radšej ich o tom neinformovala, aby sa zbytočne nebáli a aj tak to bola hlavne záležitosť Rokfortu.

Odpoveď neprichádzala. Začínala sa obávať, že ho tým urazila. Niekedy bolo ťažké to odhadnúť. A možno jej ani neodpovie, aj to sa občas stávalo.

Odložila pergamen a šla na hodinu. Opäť sa k svojim spolužiakom pridala takmer v poslednej chvíli. Dumbledore chýbal. To bolo vskutku zvláštne, lebo to nemal vo zvyku.

No voľná hodina jej prišla vhod. Mohla sa aspoň pozrieť, či sa neobjavila odpoveď. Opäť tam nič nebolo. Tak si strčila pergamen späť do vrecka a usúdila, že bude zbytočné na to teraz čakať.

Nejaký čas sedela v spoločenskej miestnosti a pokračovala vo vytváraní hlavolamu, začala na ňom pracovať po prečítaní tej knihy, ktorú naposledy dostala od Slughorna.

Dúfala, že po prázdninách obnoví činnosť jej obľúbeného klubu.

Tie stretnutia jej veľmi chýbali. Rada by sa zapojila aj do toho projektu, na ktorom by mohla pracovať s Tomom, ak by to bolo ešte aktuálne.

Tvorba magických hlavolamov však bola pre ňu výzvou. Bola to pomalá a precízna práca, no bezpochyby to bolo nutné dokončiť ešte skôr, než odíde domov, potom sa už zrejme k tomu nedostane. Potrebovala to aj preto, aby stále nemyslela na ten pergamen, napokon bolo dosť ťažké kontrolovať to, čo tam napíše. A nebola to ani zďaleka taká nevinná vec, za akú by mohla byť považovaná. Práve tým sa utešovala, obzvlášť teraz, keď očakávala pomerne nepríjemnú odpoveď, ktorá dosiaľ ešte neprišla.

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola