25. 4. 2015

Vtedy som mala ten pocit 9. kapitola 1/3







fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET

poznámka: po mojej korektúre, príprava na knižné vydanie, poviedka prejde ešte jednou korektúrou tak snáď to bude lepšie... :D ale ešte to nemám prehodené tu, urobím to potom naraz... som rada, že mám teda trošku pomoc... další pár očí sa zíde vždy... :D





„Tom Marvolo Riddle...“
Povedal jej rodičom svoje celé meno.
Predstavovanie zvládol lepšie než predpokladali, dalo by sa povedať, že bol šarmantný a okúzľujúci ako tá pomerne príjemná časť jeho osobnosti.
Pekný chlapec, ktorý prišiel s ňou vzbudzoval pozornosť, to sa nedalo poprieť.
Jej otca, staršieho lekára, si získal takmer okamžite, na mame však bolo vidieť, že ho rada podrobí dôkladnejšiemu skúmaniu.
Myrtla sa snažila ignorovať to počiatočné napätie, pohľadom prechádzala po dome. Bol priam nabitý tou energiou, ktorá v nej vyvolávala podozrenie, že ich teta bola čarodejnica, prípadne niečo podobné, keďže sa jej zdalo, akoby tento dom spoznal dotyk mágie. Snažila sa radšej myslieť na to, a priveľmi nedávať najavo, ako jej záleží na tom, aby s jej rodičmi dobre vychádzal.
„Veľmi ma teší, že vás spoznávam, pán a pani Warrenovci...“ jeho slová zodpovedali tomu, čo by mal v takejto chvíli povedať...
Po výmene všetkých zdvorilostí, mali možnosť ísť na chvíľu hore, zbaviť sa svojej batožiny, prezliecť sa a pripraviť sa na rodinnú večeru, ktorej sa nebolo možné vyhnúť.
Myrtla dlho stála pred zrkadlom a skutočne nevedela, čo by si mala obliecť, no napokon zvážila možnosti, ktoré jej predostrela Molly.
Nič nepokazila tým, že nazrela do poznámok, ktoré si v súvislosti s týmito záležitosťami urobila, aj keď ani Molly samozrejme nevedela, kto bude u nich na návšteve, spomenula jej len to, že príde  dôležitý hosť a ona si želá urobiť dobrý dojem. A Molly sa do toho okamžite vžila.
Jej rady pokiaľ šlo o módu, boli neoceniteľné, nech bol ich vzťah akýkoľvek, Myrtla bola spokojná s tou kombináciou, ktorú jej poradila.
***
Toma stretla pri hlavnom schodisku. Nenaplánovali si to tak, jednoducho k tomu došlo. Nejaký čas naňho hľadela, akoby snáď ani nemohla uveriť tomu, že skutočne budú spolu oslavovať sviatky. A nech to bolo akokoľvek ťažké, bola rada, že je tu s ňou.
 „Pripravená?“ opýtal sa jej hlasom, s ktorého zaznievalo mierne pobavenie.
Nepochybne mal z nejakého dôvodu dobrú náladu a nebol ani trochu nervózny, čo ju len utvrdilo vtom, že preňho to nič neznamená.
A prečo by aj malo?
Je predsa len na návšteve u svojej kamarátky a jej rodiny. Pocítila trpkosť, s ktorou predtým, akoby ani len nepočítala.
 „Ani nie...“ hlesla napokon.
Jediný dotyk jeho ruky, tú trpkosť zmazal a zmenil na pulzovanie šťastia. Bol priam elektrizujúci.
„Ničoho sa neobávaj,...“ povedal jej Tom tým neodolateľným spôsobom, ktorý už veľmi dobre poznala. No zároveň vedela, že sa za tým skrýva ešte omnoho viac, jej inštinkt od nej neúprosne žiadal, aby sa nespoliehala na to, že ju bude takto držať, vždy, keď to bude potrebovať. No aspoň po schodisku zišla s tým pocitom, že má jeho podporu, no hneď po poslednom schode sa ich ruky rozdelili. Každopádne, nebolo to vhodné a asi ťažko by niečo také rodičom vysvetlila aj v lepšom prípade by to skrátka vyzeralo, akoby to s ňou myslel vážne.
Nemala v úmysle im pliesť hlavy tým, že by z neho urobila niečo viac než svojho dobrého priateľa. Nechcela, aby boli neskôr sklamaní...
Pri stole na nich čakali ich miesta a bola tu aj služobná, ktorá podávala na stôl jedlo, jej rodičia si teraz žili pomerne dobre a mali aj pár ďalších zamestnancov.
Teta k nim bola štedrá, o tom nemohlo byť pochýb, no Myrtla mala omnoho radšej to tajomné ticho, ktoré tu bolo predtým. Ďalšie páry zvedavých očí v dome ju z pochopiteľných dôvodov znervózňovali.
Večera prebehla v pomerne pokojnom duchu, jedlo bolo veľmi dobré, no zvládla toho menej, než očakávala.
Potom spolu sedeli vo veľkej obývačke, kde už čoskoro pribudne stromček a vianočná výzdoba a Myrtla nebude mať čas byť nervózna, lebo tieto záležitosti závisia výlučne od nej.
„Takže Tom, ty už budúci rok budeš školu končiť?“ opýtala sa jej mama.
„Áno, budúci rok, nastúpim do posledného ročníka...“
„Máš už nejaké plány, čomu sa budeš venovať po škole?“
„Mami, to som ti predsa hovorila, ja...“ zľakla sa Myrtla, kam bude tá otázka smerovať, no Tom zjavne nepodliehal panike tak rýchlo ako ona.
„Rokfort je môj domov, nikde som sa necítil lepšie, než tam... Ak to bude možné, rád by som sa tam opäť vrátil ako učiteľ. Čo sa týka toho ostatného, ešte som sa nerozhodol, no predpokladám, že si nájdem nejakú vhodná prácu a bývanie, pokiaľ by mi táto možnosť nevyšla...“
Jej mama len prikývla a tvárila sa trochu smutne, akoby snáď očakávala od neho inú odpoveď.
Myrtla sa zamračila. Na tom sa predsa nedohodli. Chcela to zaraziť, no Tom jej dal pohľadom najavo, aby to nerobila. Tak to nechala naňho a dovolila mu s nimi hovoriť ďalej.