1. 5. 2015

Hračka 6. kapitola 3/3

pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".



Pre ell, Nade. 


Mladý riaditeľ si prisadol k ich stolu.
Nepochybne posilnený aj jeho nedobrovoľným súhlasom.
Na pódiu začala nová šou, svetlá sa stlmili, no páni sa skôr venovali predvádzaniu sa so svojimi maznáčikmi.
Niektoré hračky pre svojich pánov tancovali na stole, iné sedeli pri ich nohách a plnili príkazy a boli tu aj tie, na ktoré nebolo dovolené ani len hľadieť.
Nemal možnosť ich pozornejšie sledovať.
Nachádzal medzi nimi dvoma silnými a autoritatívnymi mužmi. 
Nebezpečne blízko pri nich.
 „Veľká škoda, že si takýmto dobrým chlapcom, nebol aj predtým...“ pošepol mu Midorima takmer  dôverne.
Nemohol si pomôcť, páčilo sa mu to, ale zároveň to bolo veľmi znepokojujúce.
Prial si, aby hovoril ďalej, aby mu ublížil nejakými slovami, ktoré by v ňom mohli vyvolať ten pocit nekonečnej slasti.
„Takto sa mi páčiš, keď si so svojím pánom a vieš, kam patríš... teraz to už vieš, však...“ 
Zamračil sa a pozrel na svojho pána, ktorý majetnícky ovinul ruku okolo jeho pliec.
Páčilo sa mu, ako s ním hovoril, no mienil hru zvyšovať svojím vlastným odmietaním.
„Pán Tae-woong...“ chcel mu povedať, aby si dobre rozmyslel, čo mieni urobiť, Midorima bol nebezpečným hráčom a nebolo vhodné ho púšťať k sebe až príliš blízko, mohol by si na to veľmi zvyknúť a on sa veľmi nerád lúčiť s vecami, ktoré mu začali patriť.
Jeho pán ho však začal bozkávať.
Takmer trestajúco.
Pootvoril pery a zapojil do hry jeho jazyk.
Podarilo sa mu zjemniť jeho bozk a oplatiť mu ho s rovnako mučivou intenzitou.
Sústredil sa len naňho a na podmanivý hlas riaditeľa jeho spoločností.
Uvažoval nad tým, že by mu mohli opäť patriť, že by sa mohlo všetko vyriešiť, keď už raz má také šťastie, možno to tak pôjde aj ďalej a on sa s minulosťou napokon vyrovná.
Nepochybne preto, že sám seba upokojoval týmito myšlienkami, bolo zvláštne, pocítiť jeho ruku na svojich nohaviciach a bezmocne sledovať ako sa sunie stále vyššie a vyššie.
Pomaly, takmer mučivo.
A on stále čakal na pánovo rozhodnutie, čo sa týkalo tejto veci, a to napokon aj prišlo, keď ho pán bozkával nižšie.
Jeho ruka zamierila pod jeho tričko a takmer bolestivo stisla pravú bradavku.
Ich pery sa rozdelili a on vzlykol.
„Pane, prosím...“
A vzápätí si takmer uhryzol do pier, keď sa z jeho hrdla vydral tlmený vzlyk.
Midorima sa dotkol jeho penisu.
Zľahka ho stisol.
Rain cítil pulzovanie šťastia, ktoré prešlo celým jeho telom.
Nebol si istý, prečo ho pôvodne odmietol.
Momentálne mu to vôbec nebolo jasné.
Jeho strach z toho muža, akoby stratil opodstatnenie, keď si uvedomil, koľko potešenia by mu dokázal poskytnúť.
 „Máte veľké šťastie, Tae-woong, ani neviete, ako dlho som sa snažil, tohto chlapca dostať, ale on stále odolával a napokon ste to vy, komu padol k nohám.... takýto poklad...“ počul jeho prerývaný hlas, v ktorom sa skrývala túžba.
Rain protestne otvoril ústa no zároveň, neurobil nič proti tomu, aby tú ruku dostal preč.
Tentoraz to bol Midorima, ktorý si privlastnil jeho pery a nedovolil mu si ani na chvíľu vydýchnuť.
Mužova ruka ho pod stolom ďalej nekompromisne hladila a pomaly sa blížila k zipsu.
Bol tvrdý, a oddával sa pozornosti tých dvoch silných mužov.
„Áno, to nepochybne mám...“  napokon odvetil jeho pán a nadvihol Rainovo tričko, bozkával ho, nežne  láskal jeho bradavky a sal ich spôsobom, ktorý v ňom vyvolával túžbu po ďalších rozkošiach.
Miloval ten pocit, byť nimi oboma ovládaný.

Minulosť

„Rain!“
Sestrin hlas, ktorý sa pozvoľna menil na takmer bolestivý nárek, ho prinútil posadiť sa na posteli.
Yong Hwa sa tiež pohol, no omnoho pomalšie než on, a vyrazil so seba tú skutočne najhoršiu vetu...
„Ja ti to vysvetlím... ja...“
„Sestra, ja...“ začal aj Rain, keď našiel svoj hlas.
Udrela ho.
Jej dotyk ho pálil na líci.
Jej pohľad bol takmer neznesiteľný.
A on tomu stále ešte nerozumel.
Nedokázal pochopiť.
Ako ich tam mohla nájsť?
Neočakával, že sa tam objaví, nemala tam byť, ona predsa do tej chatky nikdy nechodievala a už vôbec nie o takomto čase.
Mala by byť predsa v práci...
„Čo mi chcete, vysvetľovať! Vy obaja, choďte do pekla! Obaja sa mi hnusíte!“
Vybehla zo spálne, tresla dverami tak prudko, až sa zatriasli okenice.