Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Pre ell, Nade.
Súčasnosť
Rain
priam cítil tie ostatné pohľady prichádzajúce od okolitých stolov.
Príjemné
vzrušenie sa v ňom miešalo s túžbou predvádzať sa pred nimi
a ukázať im, čo znamená mať ho v moci.
Sadol
si na kolená k svojmu pánovi a ďalej sa nechával dráždiť Midorimom.
Pohyboval
sa dráždivo a prudko, vypínal sa oproti ruke, ktorá ho hladila a občas
pozrel na publikum.
Dalo
by sa povedať, že väčšina tunajšej klientely, teraz hľadela na nich... a on
si to užíval, užíval si to poníženie spojené s tým, že mohli vidieť jeho
tvár čiastočne v zajatí rozkoše a jeho telo, celé rozboľavené od
prudkej túžby.
A uvidel
aj Young-Hwa.
Bol
tam.
Pri
jednom z predných stolov.
Cítil
na sebe jeho pohľad, iný než predtým, lebo mal možnosť všimnúť si, že kľačí pri
nohách, akéhosi elegantného mladého muža.
No
nemal ešte obojok, ešte nebol svojím pánom prijatý, čo mu však nebránilo ukázať
sa tu spolu s ním, no v takomto prípade mu nebolo dovolené sedieť
zarovno s pánom, a musel len kľačať pri jeho nohách, pokorne a potichu.
To,
že zdvihol hlavu a odvážil sa naňho priamo dívať, jeho pána zrejme dosť
nahnevalo.
Nebolo
to priam nežné a láskavé trestanie, ale hrubé násilie.
A uštedril
mu úder, po ktorom sa Young-Hwa prudko mykol a sklonil hlavu.
Rain
sa od neho odvrátil.
Neexistoval
preňho.
Nemal
v úmysle s ním strácať čas.
Ďalej
sa oddával tým dvom mužom, ďalej ich neľútostne provokoval.
Takmer
sa urobil, nebyť mierneho spomalenia a bolestivého štipnutia do pravej
bradavky, nepochybne by k tomu došlo...
No
neprotestoval ani proti tomu, keď bol presunutý do jednej z miestností sprevádzaný
závistlivými pohľadmi niektorých pánov a mierne úzkostlivými výrazmi ich
maznáčikov.
Pocítil
uspokojenie pri predstave, ako sa práve teraz musia cítiť.
Nemal
na obavy, čas, keď bol šetrne pripútaný ku konštrukcii, z ktorej by sám
len tak ľahko nedokázal uniknúť.
Láskavé,
dotyky, sanie, nemilosrdné skúmanie jeho tela, ktoré skončilo slastným
vyvrcholením.
Urobil
sa, nedokázal to dlhšie zvládnuť...
A z oboch
strán mal pri sebe tých dvoch mužov, svojho pána a mladého riaditeľa.
Obaja
ho pozorovali.
Ich
objatie ho k nim pútalo viac než tie reťaze.
„Máš
krásny obojok, Rain, dostal si ho za to, že si bol poslušný?“ opýtal sa ho pán
Midorima.
„Áno,
pane...“ hlesol pomaly, nejaký čas podliehal tomu pocitu a chcel to prežiť
ešte raz, práve s nimi.
„Práve
dnes sa za to dočkal odmeny... už je môj...“ povedal Tae-woong,
nepochybne tým dával druhému mužovi najavo, že vlastnícka dohoda medzi nimi
bola právoplatne uzavretá.
Dával
tým druhému mužovi najavo aj jeho postavenie počas tejto novej dohody.
Midorima
bol viazaný vôľou pána Tae-woonga a bolo nutné to aj vysloviť nahlas, aby
si uvedomil, že to preňho znamená isté obmedzenia, počas ich spoločnej hry.
Posledné
slovo mal vždy pán Tae-woong a ak by s niečím nesúhlasil, druhá
strana by sa musela zmieriť s rýchlym odchodom prípadne s inými neželanými
komplikáciám.
„Gratulujem
vám obom... a rád by som s vami oslávil tento výnimočný okamih..“ použil
slová, ktorými prejavil svoju podriadenosť voči tejto hierarchii.
Žiadne
ďalšie slová už neboli nevyhnutné.
Cítil
ich ruky, ich ústa, ich telá, ktoré si vyžadovali všetku jeho pozornosť a lásku.
On
sám po láske túžil a nebol ochotný zriecť sa tej možnosti.
„Prosím, pane... áno prosím...“ nariekal,
takmer zúfalo, keď bol pomaly a dôkladne pripravovaný a cítil ako
mali jeho rozkoš pod kontrolou, zdanlivo obaja muži, no cítil, že šlo o vopred
dohodnutú hru, ktorá mala svoje pravidlá, nepochybne preto, aby sa predišlo
nedorozumiem spojeným s nesprávnym výkladom niektorých pravidiel.
No
keď boli v ňom, keď bol pripravený a postupne ich prijal oboch, akoby
z nich spadli aj tie posledné zábrany a on naplno vnímal divokosť ich
spojenia, a podriadil sa ten vlne, slasti, ktorá mu bránila ďalej ich
vnímať osobitne a cítil ich hlboko vo svojom tele, zladených v príjemnom
rytme, ktorý ho pohlcoval a zbavoval schopnosti o čomkoľvek premýšľať.
Ich
bozky, ich pevné objatie, ktoré sa okolo neho uzavrelo, takmer ako ochranný
kruh, cítil šťastie, bol šťastný a nachádzal sa niekde ďaleko, akoby prekročil
svoje vlastné hranice a už nebolo možné sa vrátiť späť.
A prudko
sa urobil, keď mu to bolo opäť dovolené a jeho milenci boli spolu s ním
ovládaní silou ich spoločnej rozkoše.
***
Boli
na ceste domov.
Sedel
v aute, napoly opretý o svojho pána, oddychoval v jeho objatí.
Pršalo.
Dažďové
kvapky stekali po oknách.
To
neúprosné bubnovanie ich sprevádzalo po celý čas.
