Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
Únava
nad ním preberala svoju vládu, no ešte sa jej tak celkom nepodvolil.
Mal
možnosť s pánom hovoriť, práve teraz na to bol priestor a on ho
plánoval využiť čo najlepšie.
A práve
teraz bol čas na tie pálčivejšie otázky, ktoré by neskôr mohli byť nesprávne
pochopené.
„Pane, prečo Young-hwa bol na tom mieste, aj
on...“ obával sa, že ho tým podráždi, no manažér Ohm neprejavil ani len
v náznakoch, že by mu zmienka o ňom prekážala.
Nepáčilo
sa mu, že naňho vôbec nežiarli, to si je až taký istý jeho úplnou vernosťou?
Nepochybne
by bolo vzrušujúce, keby mu dal najavo, ako veľmi ho trápi, už len myšlienka,
že by si mohli spolu opäť niečo začať.
Pocítil
pánovu ruku vo svojich vlasoch.
Jeho
pohladenie len umocnilo pocit príjemnosti spojený s jeho pevným objatím.
„Tvoja
sestra, pred ním zatvorila všetky dvere, zrejme nemal veľmi na výber...“
pošepol mu Tae-woong.
A on
vedel veľmi dobre, čo to znamená.
Spoznal
na vlastnej koži, čo môže znamenať použitie rodinných konexií, aby bol niekomu
totálne zničený život.
„Tak
nech si to užije...“ vyhlásil drsne a prial si, aby bol k nemu jeho
pán ešte tvrdší, menšia lekcia mu nepochybne nezaškodí, hlavne potom, čo
urobil, nemal v úmysle ho ľutovať.
„Tiež
si myslím, že mu to nezaškodí, práve naopak...“ pomerne spokojne vyhlásil jeho
pán a Rain sa musel usmiať.
Po
dlhom čase to bol jeden z tých skutočných a vskutku škodoradostných
úsmevov.
„A
vy ste vedeli, že tam bude?“
„Áno, vedel som, pán Midorima si dovolil ma na
to upozorniť...“
Prikývol.
A tiež
sa snažil tváriť nezúčastnene, lebo nechcel, aby si jeho pán uvedomil, že
odteraz bude zrejme na Midorimu myslieť inak než predtým.
No
zrejme mu to až tak veľmi nevyšlo, pretože Tae-woong, mu pošepol.
„Až
tak veľmi sa ti páči?“ opýtal sa takmer dotknuto.
A jeho
zovretie bolo tentoraz čiastočne aj bolestivé.
A on
si s úľavou uvedomil ten rozdiel.
Nežiarli na ďalšiu hračku, ale iný pán
v ňom predsa len vzbudzuje pocit ohrozenia.
„Páčite
sa mi, len vy, môj pane, s ním som len šukal na váš rozkaz...“ pripomenul
mu to, ako to pôvodne bolo a nemienil mu povedať viac, pretože stále tu
boli isté hranice, ktorých by sa nemal dotýkať.
„Milujem len a len vás...“ zdôrazňoval ďalej a keď ho jeho pán
majetnícky pobozkal, ani on nešetril nežnosťami.
A on
bol po príchode domov, doslova odvedený do pánovej spálne a mohol
v nej ostať aj na noc, čo ho veľmi potešilo.
***
„Toto
je tablet, ktorý smieš používať...“ povedal mu jeho pán, keď mu ho na druhý deň
predtým než odišiel do práce, odovzdal.
„Zatiaľ
som sa rozhodol pre túto mieru uvoľnenia, uvidíme, ako to pôjde ďalej
a podľa tvojich reakcií sa dohodneme na ďalších výhodách...“
„Áno,
pane...“ hlesol rozrušene.
To,
že Rain dokázal svoju poslušnosť a u nového pána si rýchlo zvykol sa
odrazilo aj na pánovej nálade a na jeho ochotne poskytnúť mu isté
privilégiá.
Tá
noc bola len bránou k tomu, čo všetko mohol získať.
A jedno
z privilégií práve teraz získal.
Držal
ho v rukách veľmi opatrne akoby šlo o nejaký poklad.
„Máš
aj prístup na internet, ale predpokladám, že je ti jasné, čím je to všetko
podmienené...“ uprel naňho jeden zo svojich mimoriadne prísnych pohľadov.
„Budem
rešpektovať vaše pravidlá, pán Ohm Tae-woong...“ súhlasil takmer okamžite.
Celý
svet sa pred ním opäť otváral.
Bolo
to znamenie, že sa možno všetko dá postupne do poriadku.
Dychtivo
sledoval svojho pána a bol pripravený podriadiť sa jeho vplyvu.
„Všetko
čo v ňom nájdeš, je ti k dispozícii...“
„Ďakuje
vám, môj pane...“
Opatrne
odložil svoj darček a prejavil pánovi svoju vďačnosť.
Objímal
ho a vášnivo bozkával.
Bez
váhania siahol na jeho nohavice a prudko mu ich strhol.
Kľakol
si pred neho a vzal ho do úst.
Pánove
spokojné stony boli preňho výzvou a jeho samého popohnali k omnoho
prudkejším výkonom.
Vychutnával
si ho pomaly, takmer ho mučil svojím nežným prístupom.
„Rain...
prosím, Rain...“
Jeho
hlas, jeho stony, bol priam závislý od toho, aby pánovi poskytol obľúbenú formu
rozkoše.
O to
viac preto, lebo dnes mu nepochybne dovolí, aby ho ovládal.
A zrazu
už nebolo až také isté, že pán bude dnes do práce meškať viac než obvykle.