23. 5. 2015

Hračka 8. kapitola 2/3






Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou". 



Pre Nade, ell, m.k.


***

Preplával pár dĺžok bazéna.
Tie dobre známe pohyby ho napĺňali spokojnosťou.
Pamätal si na to, ako sa takmer dostal do školského stredoškolského plaveckého tímu, vďaka svojej rýchlosti.
No pomerne rýchlo ho to omrzelo, ako všetko ostatné, do čoho sa pustil.
Bol vtedy namyslený a totálne nezvládnuteľný mladý dedič, ktorý si myslel, že si s každým bude robiť čo sa mu len zachce.
A nebolo to ani tak dávno, čo sa spoliehal na to, že mu všetko prejde, len vďaka tomu, že je bohatým dedičom veľkej korporácie.
Pobyt na ulici značne zmenil jeho zmýšľanie a mnohé z tých vecí a činností, ktoré predtým považoval len za stratu času teraz uvítal, ako niečo mimoriadne príjemné.
Spokojný so svojím výkonom, napokon doplával späť k okraju a pomaly opustil bazén.
Použil uterák a nejaký čas si poležal na lehátku.
Bol vonku a cítil sa tak slobodne ako nikdy predtým.
Pretože aj keď ho chránili ochrankári a mal stále v sebe čip, dalo by sa povedať, že to už ani zďaleka nebolo také prísne ako na začiatku a Tae-woong sa ukázal ako pán, ktorý je ochotný sa dohodnúť na určitých ústupkoch.
Rain naňho aj teraz, práve veľmi intenzívne myslel a mienil mu to dať najavo, keďže uplynul stanovený čas a on mal možnosť opäť vziať do ruky svoj tablet.
MÔJ PANE, ŽELÁM SI, ABY STE SA VRÁTILI ČO NAJSKÔR, CHCEM VÁS ŠUKAŤ TAK, ŽE ZABUDNETE AKO SA VOLÁTE.
NEVIETE SI ANI LEN PREDSTAVIŤ TO, ČO S VAMI UROBÍM.
NEMÔŽEM SA VÁS DOČKAŤ.
RAIN. 
Odoslal túto pomerne provokatívnu správu a keď prišla odpoveď musel sa usmiať, lebo pán zjavne sledoval svoj súkromný mail počas práce, možno až príliš horlivo, keďže mu odpísal krátko po jeho odpovedi.
SOM V POKUŠENÍ ZARIADIŤ ABY ŤA SEM PRIVIEZLI, LEBO DNES TO BUDE TRVAŤ DLHŠIE NEŽ ZVYČAJNE.
ROKOVANIE S ČÍŇANMI JE NEKONEČNÉ.
Pán.
Rain sa takisto s odpoveďou dosť poponáhľal.

PROSÍM MÔJ PANE UROBTE TO, RÁD VÁS  PRÍDEM NAVŠTÍVIŤ A POMÔŽEM VÁM TROCHU SA UVOĽNIŤ.
CÍTIM, ŽE TO POTREBUJETE.
S LÁSKOU VÁŠ ODDANÝ OTROK
RAIN.

Odoslal a čakal.
Tentoraz  pánovi odpoveď trvala dlhšie, Rain sa už takmer obával, že pán naňho napokon zabudol.
Aby mu rozhodovanie šlo lepšie použil fotoapárát v tablete a poslal mu svoju fotku v plavkách.

TAK DOBRE, ZARIADIM TO.
PÁN.

***

Približne o pol piatej, mal Rain možnosť vidieť pomerne vysokú niekoľkoposchodovú budovu veľkej firemnej korporácie, ktorej riaditeľom bol Tae-woong.
A vstúpiť na parkovisko, vyhradené pre manažérov.
Bol pripravený poskytnúť svojmu pánovi všetko, čo bude potrebovať, sprevádzal ho jeden ochrankár a Tea Hee, ktorá mala za úlohu ho odprevadiť.
Ešte nedospel k tomu, aby mohol chodiť len sám s vodičom, no predpokladal, že keď aj naďalej bude poslušný, nič nebude brániť tomu, aby boli aj posledné zábrany uvoľnené.
Do firmy vstúpil v drahom obleku, šitom na mieru, vyzeral takmer ako nejaký mladý manažér, keď mal možnosť sám seba vidieť v zrkadle, hlavne keď si inak upravil vlasy, dalo by sa povedať, že sem zapadol, akoby na takéto miesto odjakživa patril, aj keď to nebol presne jeho štýl, lebo do sestrinej firmy vždy prišiel oblečený tak, ako chcel no, no teraz si dával pozor na to, aby vyhovel pánovým požiadavkám.
A keď bol uvedený do jeho kancelárie a mal možnosť nejaký čas sám sedieť v jeho koženom kresle, cítil vzrušenie, ktoré mu takmer nedovolilo premýšľať o ničom inom len o tom, aké to bude, keď mu pán dovolí, aby sa s ním pohral na takomto mieste...
Nepochybne pod vplyvom opatrení, ktoré tu boli zavedené si šéf mohol pozvať do kancelárie rozptýlenie v podobe svojej hračky.
A zrejme to aj potreboval, lebo keď sa o pol hodinu vrátil zo zasadačky, bol bledý a nervózny.
Rain obratne opustil kreslo a pomaly povolil pár gombíkov na jeho obleku a postaral sa o to, aby ho kravata až tak priveľmi neväznila.
„Pokročili ste?“ opýtal sa ho.
„Áno, vyzerá to tak, že došlo k zlomu...“ povedal mu jeho pán, klesol do kresla a dovolil, aby mu poskytol jemnú masáž.
Bol skutočne veľmi stuhnutý v istých oblastiach.
Tae-woong takmer blažene privrel oči...
„Áno, presne, tam... tam...“ zamumlal takmer potešene.
„Ako si želáte, pane...“ Rain opatrne pokračoval vo svojom snažení.
A keď skončil, pán si ho k sebe posadil na kolena a objal ho.