Hračka 8. kapitola 3/3

Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou". 

                                                                          Pre ell, Nade.

„Som, rád, že si za mnou prišiel, Rain... “ pochválil ho jeho pán.

„Áno, pane... o tom nepochybujem...“

Bolo príjemné byť s ním a mať ho len pre seba, priam cítil svoju vlastnú dôležitosť.

Maznali sa spolu.

Zbavil svojho priateľa tej nepríjemnej strnulosti.

Bozkával svojho pána, láskal ho.

No muselo to byť skutočne jedno z tých nepríjemných rokovaní, lebo pán obzvlášť teraz potreboval, aby uplatnil svoj talent.

„Chcete to? Povedzte mi, ako veľmi to chcete...“ žiadal ho rozochveným hlasom.

„Áno chcem, to veľmi to chcem...“

Pretože nič nebolo sladšie než pánove priznanie.

Než pánove ubezpečenie, že je všetko tak, ako má byť.

Pomaly sa vymanil z jeho zovretia.

Zamieril ku skrinke na spisy, ktorú len tak opatrne pootvoril pomocou kľúča.

Tae-woong pristúpil k nej.

„Už ste to robili tu?“ opýtal sa ho Rain.

„Nie,“ hlesol jeho pán napoly šokovane, napoly pobavene.

„Zo zásady si nezačínam so zamestnancami...“

„To je v poriadku, nemusíte...“

A pán vzápätí prudko zalapal po dychu, keď bol pritlačený k polootvorenej skrinke.

„Ani vám to nedovolím, nikdy, to si veľmi dobre zapamätajte...“ pošepol mu takmer výhražne.

„Rain,“ mierne ho napomenul manažér Tae-woong.

No on sa len usmial.

A takmer nežne rozopol jeho nohavice a dovolil im klesnúť na zem spolu s boxerkami.

Jeho pán bol odhalený, takmer bezmocný a on si vychutnával prevahu, ktorú nad ním mal.

„Uvidíte, ako dobre sa budete cítiť, keď mi dovolíte, aby som vás miloval...“ pošepol mu tlmeným hlasom.

A čakal na pánov súhlas.

Nepoložil naňho ruku bez toho, aby pán neschválil jeho kroky.

A zdanlivo ľahostajne si ho premeriaval.

„Áno, dovolím... ja chcem, aby si...“ takmer ho prosil Tae-woong.

A on bol spútaný silou jeho slov, ktoré veľmi rád zmenil na skutočnosť.

Opäť ho bozkával.

Pomaly, takmer mučivo, prebúdzal v ňom podriadenosť.

Pocit takmer blízko slasti, ktorý ho zasiahol, keď bol v ňom, keď ho ovládal a nechal sa ovládať pánovými túžbami, sa nemohol ničomu vyrovnať.

„Pane...“  pošepol mu ten jeho titul, tak akoby mal, s takým dôrazom a úctou až bolo preňho takmer neznesiteľné predstaviť si, že by ho mal niekedy stratiť.

Že by ma vôbec pripustiť tú myšlienku, že by mohol byť od neho odlúčený.  

Pán ho zbavil väzieb s minulosťou, netrápil sa tým po akých cestách sa vydal, lebo ho priviedli k nemu.

A láska v ňom prebudila Raina, ktorý bol ochotný sa deliť o svoju prítomnosť s milovanou osobu.

Pánove stony, boli preňho sladkou odmenou.

Boli preňho vykúpením z tmy, ktorá ho istý čas sťahovala do svojej moci.

Teraz bol jeho majetkom.

Bol jeho nástrojom.

Neprial si urobiť nič proti jeho vôli.

A pevné zovretie jeho tela v ňom prebúdzalo tú zmes podmanivej divokosti.

Nemyslel.

Len cítil.

Len prežíval každý jeden okamih, keď bol naplnený šťastím.

A cítil v sebe sladké pulzovanie života.

Cítil ako sa viac netrápi pod váhou svojho kríža, lebo všetko bolo zrazu preč a on cítil len radosť, len lásku a potešenie, ktoré ho vťahovalo hlbšie do zakázaného sveta.

„Tae-woong...“  vyslovil pánovo meno, akoby rozkošou bolo už čo i len počuť ako znie, čo i len skúsiť aké je to vysloviť ho, podvoliť sa tomu pocitu a prudko vyvrcholiť .

***

Sťažka lapal po dychu, keď sa pánovi podlomili kolená a on mu musel pomôcť, aby sa spoločne dostali na zem.

Oddychovali v pevnom objatí.

Spojení láskou aj rozkošou, akoby pre nich tieto dve slová splynuli do jedného a nebolo možné pred nimi uniknúť. 

predchádzajúca časť   nasledujúca kapitola