Pradiarska ulička 6. kapitola

 na motívy filmu: "Dom pri jazere"
varovanie: romantika



obsah: po vojne sa Harryho vzťah s Ginny rozpadá, Harry je po vojne traumatizovaný a neschopný vrátiť sa do bežného života, hľadá si nejaké miesto, kde by mohol aspoň na chvíľu uniknúť pred všetkým a zotaviť sa bez toho, aby od neho stále niekto niečo žiadal, preto si vyberie muklovskú agentúru...

Z ponuky si zvolí Pradiarsku uličku, byt Severusa Snapa.

poznámka: poviedka bude vychádzať raz do týždňa ako Otcovská láska.  Pôvodne malo byť niečo iné, no momentálne mám inšpiráciu na toto.

po mojej korektúre

 Pre bacil, Abequa, Mononoke.

Obálka s listom bola v schránke.

Pocítil úľavu spojenú s vlnou šťastia, ktorá ho zasiahla, keď ju mal možnosť držať v ruke.

No došlo k istým zmenám.

Bola hrubšia než zvyčajne.

A stálo na nej: Harry Potter

Na chodbe si ju však už viac neprezeral.

Pomaly zamieril späť do svojho bytu a dokumenty, ktoré mu priniesla tá žena zložil na stolík, bola to skutočne len asistentka realitného agenta.

Z jej strany neprišlo žiadne nebezpečenstvo.

Nemal dôvod sa kvôli nej znepokojovať.

Profesorov list ešte nejaký čas držal v rukách, a snažil sa prežívať tie príjemné pocity spojené s ním, práve teraz to veľmi potreboval.

Severín sa stále motal okolo jeho nôh, Harry si sadol do kresla dovolil mu, aby sa uvelebil pri ňom, ako to mal vo zvyku.

A nejaký čas mu trvalo, kým sa odhodlal tú obálku aj otvoriť.

Potter,

Musím uznať, že Váš list prekonal všetky moje očakávania.

To, čo ste mi napísali, len potvrdzuje, v akom zúfalom stave sa nachádza Vaša myseľ.

To, že potrebujete pomoc, mi ani len nemusíte zdôrazňovať.

No predpokladajme, že skutočne veríte tomu, čo ste popísali vo Vašom poslednom liste a berme to tak, že aj ja som sa vyrovnal s tým všetkým, a vzhľadom na Vašu liečbu to nebudem nijako komentovať, aby som nezmaril svoje úsilie ešte skôr, než vôbec bude možné s niečím začať.

K jednej veci sa však vyjadrím, aby bolo medzi nami jasno.

Predpokladám, že poznáte pravdu o Vašej matke a všetky tie nedôležité podrobnosti, ktoré sa Vám teraz zdajú úžasné a pripisujete im mimoriadny význam.

Nerobte to.

Ubezpečujem Vás, že netrpím podobnými komplexmi ako Vy, a nespôsobuje mi potešenie, neustále sa starať o to, aby mi Vaše výčiny neprerástli cez hlavu.

Dosť som si toho skúsil počas tých predchádzajúcich rokov, keď bolo nutné na Vás neustále dohliadať.

No povedzme, že tak to má byť a ja by som mohol učiniť isté kroky na to, aby som Vám pomohol vysporiadať sa s Vašou vlastnou mysľou.

Urobím to, a budem sa snažiť Vám pomôcť, no mali by ste vedieť, že som od Vás žiadal prítomnosť osoby, ktorú milujete z dvoch dôvodov:

Po prvé, chcel som, vytvoriť dualmanizačné spojenie medzi vami a tou osobou, pretože jedine týmto spôsobom sa dajú eliminovať účinky negatívnej dualmancie, ktorá bola na Vás uplatnená.

Po druhé, preto, aby Vás držala za ruku, čo nie je tak celkom moja parketa, vskutku to nie sú činnosti, v ktorých by som vynikal, no Vy to predsa veľmi dobre viete, záležitosti podobného druhu si budú žiadať isté úpravy z mojej aj z Vašej strany.

Vzhľadom na Vaše slová a pevné presvedčenie o tom, že práve ja by som mal vykonávať túto úlohu, to však budete musieť zniesť a naučiť sa s tým žiť, samozrejme, pokiaľ si to ešte dovtedy nerozmyslíte a neposkytnete mi inú alternatívu, som ochotný kedykoľvek zvážiť inú osobu, ktorá by bola ochotná Vám pomôcť.

Berte to tak, že Vás budem liečiť a kým  nevyzdraviete a nebudete si istý, že Vaša myseľ je v úplnom poriadku, nebudeme to priveľmi riešiť ani sa nad tým pozastavovať.

Čo sa týka Vašej liečby, začneme čo najskôr, predpokladám, že Vám bude vyhovovať dátum, ktorý vám uvádzam v tomto liste, ak by sa to náhodou nestihlo, tak ešte 15.-teho, budú vhodné podmienky., čas ostáva vždy rovnaký, očakávam, že o desiatej večer sa presuniete do mojej spálne a postaráte sa o to, aby ten kocúr ostal s Vami v jednej miestnosti.

A zároveň si prečítate jednoduché pokyny, ktoré som Vám spísal, toto všetko urobíte, skôr než prídete do mojej spálne a dodržte všetky položky zo zoznamu a nič nebudete preskakovať!

Vyhradzujem si čas na to, aby som mohol zhodnotiť celkový stav Vašej mysle.

Nebudem Vám klamať, bude to pre vás nepríjemné, práve preto, chcem, aby ste presne do bodky dodržali všetky pokyny.

Našiel som  bezpečný pôsob ako to urobiť, keďže predpokladám, že vo Vašej budúcnosti sa nemôžem len tak k Vám dostaviť, bude nutné to zariadiť takýmto spôsobom, aby sme predišli akýkoľvek neželaným komplikáciám.

Zabralo by to celý zväzok, kým by som Vám vysvetlil problematiku časových trhlín, nepredpokladám, že to je pre Vás prvoradé, preto Vám neobjasním to, akým spôsobom bude možné dosiahnuť, aby sme sa na istej úrovni stretli.

Vám úplne stačia tie poznámky, ktoré som pripojil k listu.

Viac Vám budem môcť povedať neskôr, aj čo sa týka postupu v liečbe aj Vášho terajšieho stavu, keď budem mať pred sebou celkový obraz Vašej mysle a budem si pre Vás môcť pripraviť liečebný postup špeciálne pre Vás.

No musím Vás upozorniť ,Potter, že takéto zásahy do ľudskej mysle sa neliečia vôbec ľahko a vyžiada si to čas a hlavne Vašu trpezlivosť a spoluprácu, bez ktorej sa nebudem môcť pohnúť vpred.

Viac sa dozviete pri (povedzme že) našom prvom oficiálnom stretnutí.

S pozdravom

Profesor Severus Snape

Harry prelistoval a podrobne prečítal aj tie ostatné stránky.

Bolo to vcelku zaujímavé čítanie.

Pokyny, ktoré preňho napísal profesor Snape neboli vskutku vôbec zložité a netrvalo dlho, kým to mal celé preštudované a pochopil aspoň základy toho, čo presne budú ich stretnutia preňho znamenať.

List si našťastie vyzdvihol včas, preto prvý pokus o kontakt mohli uskutočniť už dnes večer a začínal sa na to tešiť.

Po dlhej dobe cítil v sebe nádej, že by sa predsa len ešte mohol vyviaznuť z tej temnoty, ktorá ho po skončení vojny obklopovala.

***

Aberforth ho navštívil ešte počas toho dňa.

Stál si za slovom a uskutočnil ten nečakaný prepad, zrejme omnoho skôr než to Harry považoval za nutné.

„Dobrý deň, pán Potter...“ pozdravil ho starší muž.

Nepochybne pod vplyvom blížiaceho sa stretnutia so Snapom, Harry prežíval jeden zo svojich lepších dní a dokázal mu otvoriť a pustiť ho do svojho osobného priestoru bez väčších problémov.

 „Dobrý deň, pán Dumbledore, pokojne vstúpte...“ 

Bol rád, že stihol aj poupratovať pomocou kúzel a dalo by sa povedať, že obývačka a aj hlavná chodba vyzerali omnoho lepšie, než počas jeho prvej návštevy.

A takisto aj to, že pracoval na tom, aby ho Snape videl v lepšom stave, než v akom skutočne bol, prispelo k tomu, že sa nezľakol, ako tá asistentka realitného agenta a vyhli sa aj tým počiatočným rozpakom. Pretože pri ňom sa dosiaľ ešte správal takmer normálne, až na to stretnutie pri hrobe, no inak úspešne predstieral, že sa to zlepšuje a mal v úmysle vtom pokračovať, aj keby to nebola tak celkom pravda.

***

 „Niečo nové čo sa týka prípadu?“ opýtal sa ho, keď spolu sedeli v obývačke a pili čaj.

Harryho ruky sa trochu chveli, keď v nich držal šálku, no inak nič nenasvedčovalo tomu, že by ho prítomnosť staršieho muža výrazne znepokojovala.“

„Nič podstatné... naďalej zhromažďujem dôkazy ... a podarilo sa mi získať ďalšie dôležité svedectvá... Weasleyovci prisľúbili účasť na procese, vypočutia budú už teraz, hlavne u tých, ktorý by si to neskôr mohli rozmyslieť a ja osobne dohliadnem na to, aby bolo všetko riadne zaznamenané...  no dnes som za vami prišiel hlavne kvôli tomuto... Každopádne pri tomto tempe aj tak potrvá viac než rok, kým súd rozhodne, vzhľadom na komplikovanosť prípadu a súčasnú vyťaženosť a iné vedľajšie záležitosti, takýto odhad celkom reálny.“

Harry pomaly prikývol.

Predpokladal, že to bude trvať tak dlho, počítal s tým a považoval to za dobu nutnú na to, aby sa aj on sám dokázal zotaviť a dobre pripraviť na všetko, čo bude nasledovať.

„Weasleyovci prisľúbili účasť?“ zopakoval Harry s miernym náznakom rozrušenia v hlase.

„Áno, a práve preto som vlastne prišiel za vami už teraz, istá osoba mi pre vás dala toto...“  Dumbledore siahol do svojho habitu a vybral z neho list.

Prevzal si ho, pričom mu šálka takmer vypadla, no Aberfort to dal do poriadku a on sa mu nejaký čas len neisto ospravedlňoval.

„Mávate teraz problémy aj s jemnou motorikou?“ opýtal sa ho prísne.

„Niekedy, keď ma niečo veľmi rozruší, tak áno...“ pripustil Harry aj keď to nemal v úmysle, no k tomu mužovi predsa len pociťoval istú dôveru, no bol to iný typ spojenia než to, ktoré sa týkalo Dumbledora.

„To nie je dobré, možno by sme mali...“

„Nie, to nebude potrebné... Našiel som osobu, ktorá mi pomôže...“   skočil mu rýchlo do reči Harry, pretože sa oprávnene obával, že by ho mohol opäť posielať späť do nemocnice.

Desil sa toho, že by to musel ešte niekedy podstúpiť.

„Dôveryhodnú osobu?“

„Áno, pane, je to osoba, ktorej môžem zveriť svoj život, no vzhľadom na isté okolnosti, musím jej identitu tajiť...“  Harry sa neodvážil povedať viac, bol to len pocit, no možno až príliš silný a on ho nemienil ignorovať, okrem toho nevedel, akoby mu niečo také mohol vo svojom súčasnom stave vysvetľovať bez toho, aby neupadol do podozrenia, že by mal byť  bezodkladne zatvorený na uzavretom oddelení. Kým on uvažoval o týchto veciach, Aberforth naňho ešte nejaký čas len znepokojene hľadel, no napokon vyhlásil: „Tak dobre, budem vám v tomto dôverovať, no ak neuvidím, že robíte isté pokroky, viete, že nebudeme mať inú možnosť len...“ zopakoval mu to, čo už aj predtým spolu riešili, čo Harryho vôbec nepotešilo.

 „Áno, pane, samozrejme, že áno...“ nemienil sa s ním o tom hádať,  namiesto toho si radšej prezrel ten druhý list.

Hermionino písmo.

Tak dlho  s ňou nebol v kontakte a možno by si opäť prial s ňou hovoriť aspoň prostredníctvom listov, no zároveň s týmto poznaním prišiel aj strach. To jej zranenie preňho stále predstavovalo problém a nechcel, aby ho videla v takomto stave, aby opäť musela čeliť scénam podobným tým, ktoré prežívali v nemocnici. Niekedy si myslel, že to tak zariadil on, že spôsobil, aby na svojich priateľov reagoval agresívnejšie ako na tých ostatných, akoby v ňom stále ešte prebývala časť hnevu toho hada, ktorý svojho času zaútočil na pána Weasleyho. A inokedy o tom zas pochyboval a nevedel, čo by si o tom mal myslieť.

 „Vy ste jej o mne povedali? Povedali ste jej...“

Niektoré predmety na stole sa podozrivo zachveli od jeho mágie, ktorá bola zrazu akoby tesne pred výbuchom.

„Len pokojne, Potter, nevie kde sa nachádzate... dodržal som svoje slovo...“ ubezpečoval ho Aberforth a  Harry sa snažil zhlboka dýchať a nepovažovať túto skutočnosť za ohrozenie.

„Áno, ale ten list, ona už tuší a nenechá to len tak...“

„Sľúbila, že bude svedčiť, a keďže si isté veci domyslela, aj bez môjho presvedčenia, tá mladá žena sa jednoducho nedá ničím len tak odradiť... ani trochu sa nezmenila... bolo nutné aj pre ňu urobiť istú protislužbu... No zároveň som ju upozornil, aby nekonala žiadne kroky na vlastnú päsť, spôsobom, ktorý vy dôverne poznáte a ona mi musela sľúbiť, že počká na vašu odpoveď a bude ju rešpektovať...“

Harry dúfal, že to bude skutočne tak.

„A Ron? Aj on sa o mňa zaujímal?“

„Áno, aj pán Weasley, ale on veľmi neholduje listom, povedal, že radšej počká, kým budete pripravený na osobné stretnutie...“ v krátkosti mu porozprával aj o ostatných Weasleyovcoch.

Vyzeralo to tak, sa majú dobre, aspoň v rámci možností, len o Ginny sa toho veľa nedozvedel, lebo údajne niekam odišla so svojím priateľom, aspoň takto mu to povedali.

Harry sa neodvážil spýtať na viac podrobností.

Pomaly dopili čaj a ešte nejaký čas hovorili o posledných udalostiach v čarodejníckom svete, o výsledkoch zápasov.

Harry mal podozrenie, že Aberforth ho opäť skúša a zisťuje, či sa vôbec ešte zaujíma o okolitý svet, obzvlášť preto považoval rozhodnutie odoberať aj naďalej noviny za jedno z tých lepších.

Touto previerkou preto napokon aj prešiel a starší muž ukončil svoju návštevu tým, že mu tam zanechal menšiu, no pomerne energickú čiernu sovičku, ktorá bola zatiaľ bez mena, no zjavne považoval za dobrý nápad mu ju darovať, aby mohol svojej priateľke odpísať, keď sa preto sám rozhodne.

Nedal mu na výber, jednoducho sa zrazu ocitla v jeho rukách, čo sa obzvlášť zapáčilo Severínovi.

Harry sa tomu bránil, ale napokon sa nechal presvedčiť.

Možno to tak bolo najlepšie, ak si bude chcieť niečo objednať, bude mať poruke svoju vlastnú sovu, ktorá bude ochotná to preňho zariadiť.

„Tá nie je pre teba...“ varoval ho Harry, keď opatrne položil klietku na miesto, kde by na ňu nemal dosiahnuť.

Severín sa zatváril, akoby tomu skutočne rozumel a vydal sa na ústup smerom do kuchyne k svojim miskám.

 + staršie videá už to tu niekde bolo , ale dobré, skrátka na náladu :D 

5. kapitola

7. kapitola