14. 5. 2015

Vtedy som mala ten pocit 10. kapitola 2/3









fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET

poznámka: po mojej korektúre, ale bude ešte ďalšia...




Pre FARAH



Naklonila sa bližšie k nemu.  Dívala sa do jeho očí, ktoré boli akési iné, opäť takmer až planúce.
O odpovedi na jeho otázku nemusela dlho uvažovať, no istý čas ho len pozorovala, akoby skúšala ako dlho potrvá, kým sa jeho výraz  priblíži opäť k tej chladnej rezervovanosti. Pretože práve teraz vyzeral takmer akoby ho zasiahlo akési citové pohnutie, ktoré k nemu tak celkom nepatrilo. No možno bol taký, vždy keď hovoril o tej vyššej mágii, ktorá ho skutočne zaujímala a Myrtla si priala byť toho súčasťou. 
„Porozprávam ti o tom, ak chceš...“ vyhlásila spokojne, už len preto, že to vyzeralo, akoby visel na každom jej slove, čo jej nesmierne lichotilo.

Spomienka M. E. W.

„Slečna Myrtla..., tak poďte, čo pre mňa máte?“ opýtal sa jej Slughorn tak ako to mal vo zvyku.
Dnes mal jednu zo svojich zvláštnych nálad, oči sa mu tak trochu leskli a celkovo mal akýsi zvláštny výraz, jeden z tých ktoré zvyčajne starostlivo ukrýval pred všetkými ostatnými.
Pohyboval sa dosť neisto a usmieval sa inak než zvyčajne, z čoho usúdila, že si doprial niečo dobré na zahriatie, nepochybne pod vplyvom všetkých tých udalostí, ktoré nebolo možné len tak ľahko dostať z hlavy.
Určite aj preto, že tento rok akosi nemal veľa príležitostí na radosť ani stretnutia klubu neboli také voľné ako zvyčajne, keďže medzi študentmi vládla nervozita a nikto si nemohol byť ničím istý. Skrátka to bolo úplne pokazené a veľmi zlé pre obe strany, ktoré sa teraz nenávideli ešte omnoho viac než predtým a dalo by sa povedať, že bolo omnoho jasnejšie cítiť jednotlivé skupinky. A ona musela opäť požiadať jednu staršiu študentku, aby ju odprevadila na stretnutie s jej mentorom, keďže nemala v úmysle o takomto čase vyrušovať Toma.
„Tu je uvedené, že toto kúzlo môže byť považované aj za sestru horcruxu, no nikde nie je presne vysvetlené o čo ide...“  Myrtla mu ukázala istú pasáž v knihe, ktorú práve dočítala. A plánovala sa ho opatrne opýtať na istú vec, ktorej v texte až tak dobre neporozumela.
Zamračil sa. Dosť dlho mlčal a len sa na ňu díval. Znervóznela. Snáď niečo nepoplietla alebo to bolo niečo smiešne jednoduché čo prehliadla? Nechcela pred ním vyzerať ako totálne neschopná osoba... No zjavne to nebol tento prípad.
„V žiadnej z kníh, ktoré by som vám bol ochotný dať vysvetlenie nenájdete, poviem vám len toľko, že má spoločný základ s jedným kúzlom, ktoré je považované za najčernejšiu mágiu a tou sú horcruxy, kúzlotvorca akoby časť slov, ktoré patria sem, pridal aj tam, no majú iný význam a nie je to nič vhodné pre dievčatá vášho veku... Tušíte vôbec čo znamená zapliesť sa s čiernou mágiou, slečna?“  jej mentor ju náhle chytil za plecia, tak prudko až sa zachvela. A jeho zovretie bolo pevné, pohľad takmer až neprítomný, akoby práve teraz videl niekoho iného, vytočeného a znepokojeného.
„Nie, netuším...“ priznala bez váhania, hoci na tých dvoch slovách, bolo vždy niečo vzrušujúce a takmer až fascinujúce.
Pustil ju a pomaly ustúpil dozadu, akoby sa náhle spamätal z nejakého prudkého šoku.
„A bude najlepšie, ak to tak aj ostane, zabudnite na to, čo som vám povedal, to kúzlo je bezpečné, rovnaký základ neznamená, že výsledok bude rovnaký ako to temné kúzlo... A teraz už poďte, , je dosť neskoro... odprevadím vás...“
„Prepáčte, pane, nechcela som vás nahnevať...“
„To je v poriadku, nič sa predsa nestalo...“ ubezpečoval ju už omnoho pokojnejším hlasom.
Pár dní sa jej potom vyhýbal, no nebolo to nič výnimočné a nerobila si z toho ťažkú hlavu, vedela, že časom, keď sa z toho spamätá ju k sebe opäť zavolá.

         „Takže, Slughorn,...“  skonštatoval Tom potichu a v jeho hlase zaznievalo niečo, čo sa dalo považovať za úprimné zaujatie.
„Prosím ťa, hlavne mu nič nehovor... on, nemyslím si, že by sa mu to veľmi páčilo, asi sa len preriekol a nechce, aby sa o tom veľmi hovorilo, no pripúšťam, že som nemohla odolať, sedelo mi to do tej indície...“ pokračovala pošepky Myrtla a trochu sa aj obzerala, no nevyzeralo to tak, že by si ich niekto všímal.
         „A potom sa už k tomu viac nevrátil?“ opýtal sa napokon Tom, už omnoho kontrolovanejším hlasom, než predtým.
Bol tak blízko nej, takmer sa až dotýkali, no nezdalo sa, že by to niekomu prekážalo. Myrtla si všimla, že jej otec sa tvári, akosi až príliš nadšene, aspoň pri letmom pohľade to bolo tak, jeho dobrý dojem s Toma aj naďalej pretrvával a vyjadroval sa o ňom veľmi pekne.
Myrtla sa musela predsa len trochu odtiahnuť, aby nevzbudili pri stole neželanú pozornosť, obzvlášť preto, že zachytila matkin varovný pohľad.
Tom nevyzeral, že by mu to prekážalo. Mala pocit, že ani nevníma ju, ale sústredí svoju pozornosť len na jej slová, akoby to bolo preňho životne dôležité a ona si zrazu priala, aby jej Slughorn povedal všetko o horcruxoch, už len preto, aby sa Tom mohol na ňu ešte nejaký čas takýmto spôsobom dívať. No nebolo to v jej moci, tak len pokračovala : „Nie, vôbec a neodvážila som sa ho na to ani spýtať, vieš predsa aký dokáže byť...“
„Áno, viem...“ potvrdil jej to aj Tom, no v jeho hlase zaznievalo sklamanie, ktoré ju mrzelo.
Slughorn možno nebol veľmi zastrašujúci, no mal svoje vlastné metódy, ktoré v prípade nutnosti uplatňoval. Pretože to nebolo to prvý raz, čo prezradil niečo, čo nemala vedieť a potom sa tváril, že to tak nebolo. A zo skúsenosti vedela, že ak sa bude tváriť, že si to vôbec nezapamätala,  bude aj on omnoho prístupnejší počas nasledujúcich stretnutí.
 „Áno, máš pravdu, bude lepšie ak to ostane len medzi nami, nikomu inému sa o tejto záležitosti radšej nezmieňuj... “  navrhol jej Tom, zrejme aj uvažoval podobne ako ona, aspoň čo sa týkalo záležitosti Slughorn.
„Áno, samozrejme...“ súhlasila s tým takmer okamžite, pretože sa jej páčilo, že budú mať ďalšie spoločné tajomstvo.