fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
poznámka: po mojej korektúre, ale bude ešte ďalšia...
Pre FARAH
Naklonila
sa bližšie k nemu. Dívala sa do
jeho očí, ktoré boli akési iné, opäť takmer až planúce.
O odpovedi
na jeho otázku nemusela dlho uvažovať, no istý čas ho len pozorovala, akoby
skúšala ako dlho potrvá, kým sa jeho výraz priblíži opäť k tej chladnej
rezervovanosti. Pretože práve teraz vyzeral takmer akoby ho zasiahlo akési
citové pohnutie, ktoré k nemu tak celkom nepatrilo. No možno bol taký,
vždy keď hovoril o tej vyššej mágii, ktorá ho skutočne zaujímala a Myrtla
si priala byť toho súčasťou.
„Porozprávam
ti o tom, ak chceš...“ vyhlásila spokojne, už len preto, že to vyzeralo,
akoby visel na každom jej slove, čo jej nesmierne lichotilo.
Spomienka M. E. W.
„Slečna Myrtla..., tak poďte, čo pre mňa
máte?“ opýtal sa jej Slughorn tak ako to mal vo zvyku.
Dnes mal jednu zo svojich zvláštnych nálad,
oči sa mu tak trochu leskli a celkovo mal akýsi zvláštny výraz, jeden z tých
ktoré zvyčajne starostlivo ukrýval pred všetkými ostatnými.
Pohyboval
sa dosť neisto a usmieval sa inak než zvyčajne, z čoho usúdila, že si
doprial niečo dobré na zahriatie, nepochybne pod vplyvom všetkých tých
udalostí, ktoré nebolo možné len tak ľahko dostať z hlavy.
Určite aj preto, že tento rok akosi nemal
veľa príležitostí na radosť ani stretnutia klubu neboli také voľné ako
zvyčajne, keďže medzi študentmi vládla nervozita a nikto si nemohol byť
ničím istý. Skrátka to bolo úplne pokazené a veľmi zlé pre obe strany,
ktoré sa teraz nenávideli ešte omnoho viac než predtým a dalo by sa
povedať, že bolo omnoho jasnejšie cítiť jednotlivé skupinky. A ona musela opäť požiadať
jednu staršiu študentku, aby ju odprevadila na stretnutie s jej mentorom,
keďže nemala v úmysle o takomto čase vyrušovať Toma.
„Tu je uvedené, že toto kúzlo môže byť
považované aj za sestru horcruxu, no nikde nie je presne vysvetlené o čo
ide...“ Myrtla mu ukázala istú pasáž
v knihe, ktorú práve dočítala. A plánovala sa ho opatrne opýtať na
istú vec, ktorej v texte až tak dobre neporozumela.
Zamračil
sa. Dosť dlho mlčal a len sa na ňu díval. Znervóznela. Snáď niečo
nepoplietla alebo to bolo niečo smiešne jednoduché čo prehliadla? Nechcela pred
ním vyzerať ako totálne neschopná osoba... No zjavne to nebol tento prípad.
„V žiadnej z kníh, ktoré by som vám bol
ochotný dať vysvetlenie nenájdete, poviem vám len toľko, že má spoločný základ
s jedným kúzlom, ktoré je považované za najčernejšiu mágiu a tou sú
horcruxy, kúzlotvorca akoby časť slov, ktoré patria sem, pridal aj tam, no majú
iný význam a nie je to nič vhodné pre dievčatá vášho veku... Tušíte vôbec
čo znamená zapliesť sa s čiernou mágiou, slečna?“ jej mentor ju náhle chytil za plecia, tak
prudko až sa zachvela. A jeho zovretie bolo pevné, pohľad takmer až
neprítomný, akoby práve teraz videl niekoho iného, vytočeného a znepokojeného.
„Nie, netuším...“ priznala bez váhania, hoci
na tých dvoch slovách, bolo vždy niečo vzrušujúce a takmer až fascinujúce.
Pustil
ju a pomaly ustúpil dozadu, akoby sa náhle spamätal z nejakého
prudkého šoku.
„A bude najlepšie, ak to tak aj ostane,
zabudnite na to, čo som vám povedal, to kúzlo je bezpečné, rovnaký základ
neznamená, že výsledok bude rovnaký ako to temné kúzlo... A teraz už
poďte, , je dosť neskoro... odprevadím vás...“
„Prepáčte, pane, nechcela som vás
nahnevať...“
„To je v poriadku, nič sa predsa
nestalo...“ ubezpečoval ju už omnoho pokojnejším hlasom.
Pár dní sa jej potom vyhýbal, no nebolo to
nič výnimočné a nerobila si z toho ťažkú hlavu, vedela, že časom, keď
sa z toho spamätá ju k sebe opäť zavolá.
„Takže,
Slughorn,...“ skonštatoval Tom potichu a v jeho
hlase zaznievalo niečo, čo sa dalo považovať za úprimné zaujatie.
„Prosím
ťa, hlavne mu nič nehovor... on, nemyslím si, že by sa mu to veľmi páčilo, asi
sa len preriekol a nechce, aby sa o tom veľmi hovorilo, no pripúšťam,
že som nemohla odolať, sedelo mi to do tej indície...“ pokračovala pošepky
Myrtla a trochu sa aj obzerala, no nevyzeralo to tak, že by si ich niekto
všímal.
„A
potom sa už k tomu viac nevrátil?“ opýtal sa napokon Tom, už omnoho
kontrolovanejším hlasom, než predtým.
Bol tak
blízko nej, takmer sa až dotýkali, no nezdalo sa, že by to niekomu prekážalo.
Myrtla si všimla, že jej otec sa tvári, akosi až príliš nadšene, aspoň pri
letmom pohľade to bolo tak, jeho dobrý dojem s Toma aj naďalej pretrvával
a vyjadroval sa o ňom veľmi pekne.
Myrtla sa
musela predsa len trochu odtiahnuť, aby nevzbudili pri stole neželanú
pozornosť, obzvlášť preto, že zachytila matkin varovný pohľad.
Tom
nevyzeral, že by mu to prekážalo. Mala pocit, že ani nevníma ju, ale sústredí
svoju pozornosť len na jej slová, akoby to bolo preňho životne dôležité
a ona si zrazu priala, aby jej Slughorn povedal všetko o horcruxoch,
už len preto, aby sa Tom mohol na ňu ešte nejaký čas takýmto spôsobom dívať. No
nebolo to v jej moci, tak len pokračovala : „Nie, vôbec a neodvážila
som sa ho na to ani spýtať, vieš predsa aký dokáže byť...“
„Áno, viem...“ potvrdil jej to
aj Tom, no v jeho hlase zaznievalo sklamanie, ktoré ju mrzelo.
Slughorn
možno nebol veľmi zastrašujúci, no mal svoje vlastné metódy, ktoré v prípade
nutnosti uplatňoval. Pretože to nebolo to prvý raz, čo prezradil niečo, čo
nemala vedieť a potom sa tváril, že to tak nebolo. A zo skúsenosti
vedela, že ak sa bude tváriť, že si to vôbec nezapamätala, bude aj on omnoho prístupnejší počas
nasledujúcich stretnutí.
„Áno, máš pravdu, bude lepšie ak to ostane len
medzi nami, nikomu inému sa o tejto záležitosti radšej nezmieňuj... “ navrhol jej Tom, zrejme aj uvažoval podobne
ako ona, aspoň čo sa týkalo záležitosti Slughorn.
„Áno,
samozrejme...“ súhlasila s tým takmer okamžite, pretože sa jej páčilo, že
budú mať ďalšie spoločné tajomstvo.