fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
po mojej korektúre, ale chystá sa ešte korektúra ďalšia... :D
Oslava bola fajn. Aspoň jej začiatok.
No Tom sa neskôr kamsi vytratil a nevrátil sa späť. Pokazilo jej to náladu
a po celý zvyšok večera, len čosi odsekávala Bennetovi, ktorý si ju kvôli
tomu dosť tvrdo doberal. Nevyvíjalo sa to vôbec dobre. Nakoniec mu poriadne vynadala,
rozplakala sa a vybehla von tesne pred polnocou. Nevedela prečo reagovala
až tak podráždene, prečo sa vždy nechala uniesť tou horšou stránkou svojej
povahy, no nedokázala to zastaviť. Triasla sa od hnevu a priala si, aby mu
mohla ublížiť, aby mu dokázala vrátiť to, akú bolesť jej svojimi narážkami
spôsobil.
Jeho slová ďalej zneli v jej mysli
ako jedna z tých mimoriadne otravných piesní. Už ho asi nebavíš. Možno odišiel
s niektorou z miestnych... ten tvoj priateľ...
Vedela, že to Bennet povedal hlavne
kvôli tomu, že si toho doprial viac než dosť a bol v nálade pomerne
skoro. Nemyslel to tak, ale ona sa nedokázala ovládnuť.
Nezastala ani keď na ňu volali rodičia,
vedela, že z toho neskôr bude problém, no práve teraz považovala za omnoho
rozumnejšie uprednostniť čerstvý vzduch pred nekontrolovaným výbuchom mágie
uprostred oslavy, na ktorej sa nachádzalo pomerne dosť muklov.
Bola by toho schopná a nechcela si
ani len predstavovať, aké by to malo následky.
Až chladný nočný vzduch jej pomohol
usporiadať si myšlienky. Pomaly kráčala ďalej bez toho, aby sa trápila tým kam
sa dostane. Bol to vskutku jediný spôsob ako sa zbaviť toho hnevu, ktorý jej
nedovolil dýchať.
Prívesok ju ťažil na krku, akoby zrazu
bol až príliš ťažký a ona sa ho pomaly dotkla, akoby zvažovala či by si ho
nemala zložiť. No akékoľvek myšlienky spojené s Tomom a so všetkým
ostatným boli zrazu prerušené, pod vplyvom akéhosi zvláštneho šuchotu
prichádzajúceho spoza jej chrbta.
Obrátila sa. Takmer zo zvyku siahla po
prútiku. Nebolo dovolené ho vyťahovať len tak, no cítila sa bezpečnejšie, keď
si aspoň mohla predstavovať, že má tú možnosť použiť ho proti všetkému, čo by
sa jej pokúsilo ublížiť.
„Kto je tam?“ opýtala sa ostrým hlasom.
Nedostala
odpoveď. No cítila isté ohrozenie prichádzajúce z tmy.
Niekto tam bol. A neráčil sa jej
ozvať, čo neznamenalo nič dobré. Pomaly ustupovala, akoby vedená impulzom,
ktorý ju nútil báť sa toho neznámeho ticha.
Toho
ohrozenia, ktoré cítila, aj keď nevedela či je opodstatnené. A potom do
niečoho vrazila.
„Čakal som, že ani ty tam napokon
nevydržíš...“ pri uchu jej zrazu zaznel
známy hlas. Uľavilo sa jej, srdce jej prestalo zdesene búšiť, keď v tme
našla Tomovu ruku.
„Niečo tam je...“ hlesla rozrušene.
„Nič čo by nás muselo znepokojovať...“
vyhlásil ľahostajne a odviedol ju ďalej od zdroja jej strachu. Čím viac sa
vzďaľovali, tým bola pokojnejšia.
„Tom... ako si? Ako je možné, že ma
vždy dokážeš nájsť... keď... A kam si to vlastne zmizol? Prečo si vôbec...“
„Naše stretnutia už od istého času nie
sú náhodné, a keď budem chcieť, nájdem si ťa všade... nezabúdaj na to... A to
kde som bol, povedzme, že to ťa nateraz nemusí zaujímať...“ poznamenal Riddle napokon
a znelo to čiastočne aj ako hrozba, keďže popritom pustil aj jej ruku. A Myrtla
sa pod váhou jeho pohľadu začala cítiť takmer previnilo.
„Prepáč, nemala som v úmysle ti nič
vyčítať... ja len... Bennet bol kvôli tomu neznesiteľný... neustále niečo
hovoril o tebe a iných dievčatách... o tom, že by si mohol
niekam zmiznúť s niektorou z miestnych dievčat...“
Keď už raz začala, akosi to nešlo
zastaviť a sama sa čudovala, že mu tak ochotne povedala všetko
a nepríjemnostiach spojených s jeho náhlym odchodom. Očakávala, že
tým bude celá vec uzavretá no, potom pocítila ako jej takmer bolestivo zovrel
rameno.
„Ak by k tomu aj došlo, nebola by
to tvoja vec... nemysli si, že si od teba budem pýtať dovolenie... To, že sme
spolu aj cez prázdniny neznamená, že sa niečo medzi nami zmenilo. Nemala by si
zabúdať kam patríš!“ pripomenul jej
neľútostne.
Niečo nebolo také ako zvyčajne, niečo
ho znepokojilo, no nedokázala preniknúť cez jeho obranu. To, ako chladne jej to
povedal v nej opäť prebudilo hnev. Prudko
zastala.
„Nezabudnem, Tom, už viac tú chybu
neurobím...“ odsekla Myrtla chladne.