Hračka 10. kapitola 1/3

Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

 Pre ell.

Prudkosť.

Tá neúprosná istota, že za svoju poddajnosť bude odmenený.

Tá takmer krutá láska, ktorá ho nenechala ani na chvíľu na pochybách, že by dokázal urobiť čokoľvek, len aby cítil jeho dotyk.

A ich bozky, sa stávali niečím výnimočným, niečím, čo ho držalo nad vodou, jediným liekom na všetko, čo ho kedy zasiahlo.

 Takmer túžil po treste, ktorý by jeho myseľ naplnil pokojom.

A bol pripravený si ho vypýtať, keď počas chvíle takmer blaženého oddychu pošepol svojmu pánovi: „Tae-woong, chcel by som sa opäť stať dedičom, prevziať spoločnosť a zlúčiť ju s tou tvojou... chcel by som na trhu spojiť naše sily... Ak mi to dovolíš, ak to schváliš, ja... rád by som získal späť pozíciu majiteľa spoločnosti... Dohodneme sa?“

Ponúkol mu pomerne výhodný obchod, ktorý takpovediac ešte ani len neprebral s Midorimom, no bol presvedčený o tom, že je to jediný spôsob, ako ho nadchnúť pre túto vec.

„Spoločnosť tvojej rodiny je veľmi silnou konkurenciou, bolo by to pre mňa výhodné, keby som v nej získal vplyv...“ pripustil túto možnosť jeho milenec.

Nepochybne sa v ňom práve teraz ozval obchodník, ktorého Rain túžil aktivizovať.

„Ale pán Midorima, tomu by sa to nemuselo páčiť...“

Pán ho pohladil po vlasoch, po pleciach, prešiel aj k obojku a chvíľu sa takmer zamyslene pohrával so šperkom, ktorý bol jeho súčasťou.

„Možno by ste ho za istých okolností dokázali presvedčiť...“ poznamenal pokojne, tušil, že sa pohybuje na tenkom ľade,  rád talent zákulisné reči a intrigy, radšej chcel všetko riešiť priamo, aj keď aj on bol pripravený použiť isté zbrane na to, aby dosiahol svoj cieľ.

Pánove črty na chvíľu stvrdli.

„Takže ty si s ním už hovoril?“  opýtal sa ho prísne.

„Áno,“ hlesol Rain.

S hlavou sklnenou a plecami mierne zhrbenými.

Potešený tým, že pán naňho hľadí trestajúcim pohľadom.

„Urobil som to, lebo som vedel, že bude prístupnejší, ak za ním prídem sám a zatiaľ sa mi podarilo dosiahnuť to, aby zvážil moju požiadavku...“

„Skutočne?“

„Áno, môj pane, zabezpečím vám výhody, nebudete ľutovať...“

A otočil sa tak, aby ho pán mohol ďalej hladkať a maznať sa s ním.

Potreboval to.

Túžil potom.

A jeho pán, ho napriek všetkému nepustil z rúk.

Už toho zrejme nebol schopný a Rain ho za to miloval ešte viac než predtým.

Práve teraz však prišla na rad tá ťažšia časť.

„No chce príliš veľa, príliš veľa za to, že mi vráti to, na čo mám právo...“  aj on si myslel, že je to od neho veľká opovážlivosť, aj keď ho tá predstava zároveň aj neskutočne vzrušovala. A zatiaľ ešte nevedel, čo v ňom prevládne.

„O tom nepochybujem, tak mi len povedz, čo by náš drahý pán Midorima požadoval...“  jeho tón bol mierne rozkazovačný.

Rain cítil ako ho na okamih ovládlo silné rozrušenie.

Bol na pokraji veľkého konfliktu, alebo bude jeho pán aj naďalej obchodníkom a pochopí jeho dôvody.

Bola to spoločnosť jeho rodičov, narodil sa preto, aby ju vlastnil a vždy s tým takpovediac počítala. Tá strata až priveľmi zasiahla jeho hrdosť a odvtedy sa toho naučil dosť, možno aj viac než by pôvodne plánoval.  

„Chce sa s vami deliť o moje vlastníctvo, výmenou za to, že sa opäť stanem jeho dedičom, no ja by som chcel, aby ste moje záujmy spravovali hlavne vy, jediné po čom túžim je to, aby sa moje meno vrátilo späť tam, kam patrí...“ povedal to, takmer, akoby sa to vôbec obával vysloviť, no neprial si to zbytočne predlžovať, ak mala prísť búrka, tak nech a čo najskôr.

„Ak by ste mi to dovolili, ja bol by som ochotný našu spolupráci prehĺbiť a pán Midorima, o toho si viac nebudeme musieť robiť starosti, ak dosiahneme to, čo chceme... Spojenie s ním na všetkých úrovniach, alebo len občasné priateľstvo, o tom rozhodnete len vy, môj pane...“

„Áno, samozrejme, Rain... ja budem tým, kto bude mať v tejto záležitosti hlavné slovo... som rád, že si to uvedomuješ,“ vyhlásil jeho pán potešene.

A Rain pomerne rád aj naďalej živil jeho ego, pretože vedel, že sú na dobrej ceste.

„Ale budem ťa musieť potrestať, za to, že si s ním hovoril o takých veciach bez môjho výslovného súhlasu...“

Pocítil ako ho na okamih zovrel pevnejšie, bolesť sa spojila so slasťou.

„Prosím, pane... ja, nemyslel som to tak... lem som chcel...“

No napriek tomu bol otočený.

Pán si ho prehol cez koleno a on sa snažil potlačiť spokojný povzdych, aby ho neodhovoril od jeho úmyslu.

„Ešte ma len budeš prosiť, tým si buď istý...“ vyhlásil Tae-woong mrazivo, keď jeho ruka dopadla na to správne miesto.

„Áno, pane... prosím... pane...“

Rain ho prosil.

Úplne odhalený.

Šťastný.

Cítil ako jeho penis reagoval na mužov trest.

predchádzajúca kapitola  nasledujúca časť