Hračka 11. kapitola 1/3

 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

                                                                                Pre ell, Nade.

„Takže vy ste ma sem zavolali preto, aby ste mi povedali, že ste mu všetko vrátili?“ vybuchla

Soo Jung, keď jej pán Midorima pomerne citlivo vysvetlil ako sa veci odteraz majú a čo všetko bude nutné vykonať, aby pred verejnosťou ostalo všetko v poriadku a aby všetko prebehlo bez zbytočného chaosu a poklesu ceny akcií. A zjavne zabudla na všetky svoje dobré predsavzatia, lebo pokiaľ sa to týkalo majetku, nepoznala ani brata ani nikoho iného, v tomto si boli veľmi podobný, lebo za iných okolností by si aj on chránil to, čo bolo jeho, keby tu neboli isté okolnosti, ktoré mu vtom bránili.

No zjavne práve teraz v nej neprevládal obchodnícky duch, ale skôr trpká príchuť jeho zrady, ktorá medzi nimi utvorila takmer neprekonateľný múr a až dosiaľ to nebolo až tak viditeľné, no práve teraz očividne nabrala druhý dych, keď si uvedomila, že ho už viac nebude môcť trestať za jednu z jeho chýb a zrejme nie poslednú.

Myslel si, že je všetko preč, že by možno mohli postúpiť niekam ďalej, no zjavne ešte nedozrel ten správny čas na to, aby sa pozhovárali bez trpkosti a hnevu, ktorý sa práve teraz odrážal na jej tvári a nebolo možné ho ignorovať.

„Áno, presne tak Jung Soo Jung, vrátil som vášmu bratovi všetky jeho právomoci vo firme, a predpokladám, vzdali ste sa dosť veľkého balíka akcií, čím ste mi umožnili urobiť túto transakciu okamžite...“ oznámil jej to a nijako výrazne s ňou o tom nediskutoval, čo nepochybne bolo predzvesťou toho, že aj ich vzájomné vzťahy nie sú až také dobré, ako si Rain pôvodne myslel. A niečo v jeho pohľade prezrádzalo, že si túto prevahu nad ňou priam vychutnáva.

To bol boj pohľadov, ktorý Rain ledva stíhal sledovať, lebo sestra nahnevane stisla pery a nejaký čas sledoval jej červené nechty, bolo omnoho zaujímavejšie skúmať ich odtieň ako dívať sa do jej tváre, ktorá prezrádzala jedno z tých úprimných rozhorčení, po ktorých on netúžil. Pretože veril, že existuje nejaké dosť, a on sám bol presvedčený o tom, že zaplatil svoju cenu za to, že ju poviedol a zranil, no nemienil za to sám seba trestať donekonečna, až priveľmi si užíval iné a omnoho príjemnejšie formy trestov. Ale aj keď mal v sebe tú páku menom dosť, zdá sa, že čo sa týkalo jeho sestry, všetko jeho odhodlanie bolo razom preč, keď videl ako hlboko ju zranil, sám pred sebou sa nesmierne hanbil za to, že v nej zabil tú Soo Jong, ktorou bola predtým.

Prial si, aby sa aj ona dokázala oslobodiť, aby to všetko pustila z hlavy a začala odznova, žiť v minulosti bolo nebezpečné, no nemohol jej to povedať tak priamo, nemal už na ňu taký vplyv, aby ho vôbec dokázala brať do úvahy.

 „Pre vás sa tým nič nemení, ak samozrejme nemáte v úmysle vzdať sa ďalšieho balíka akcií...“

Pán Midorima sa však nenechal vyviezť jej postojom z miery, bol pokojný natoľko, že on sám mu takmer závidel, ten uvoľnený postoj.

„Nie, to nemám v úmysle...“ odsekla Soo Jung takmer drzo, no ani to s ním nepohlo a nijako to nekomentoval.

„Výborne, predpokladám teda, že na dnes môžeme naše stretnutie ukončiť... chcel som vás len osobne ubezpečiť o tom, že na vás a vaše podiely to nebude mať žiadny vplyv, samozrejme ak aj naďalej budete rozumná ako doteraz...“

Jeho sestra naňho hľadela takmer s nenávisťou a Rain poznal ten pocit, pretože vedel, aké je to mu čeliť.

„Áno aj ja som toho názoru, že tak to bude najlepšie, ospravedlňte ma, páni...“ povedala spôsobom, akoby sa zhovárala s nejakými nižšími a vskutku nechápavými bytosťami, ani len nedopila svoju kávu a už to v nej vrelo, nepochybne preto ju Midorima tak rýchlo poslal preč.

Rain si po jej odchode sadol svojmu pánovi na kolená. Potreboval, aby ho objal, aby nejaký čas cítil jeho podporu, pretože to bolo ťažké, ťažšie než si vôbec myslel a on sa pri pohľade na ňu, opäť cítil ako zradca, ako tá najhoršia špina, a prepadal sa stále hlbšie a hlbšie, nebyť pánovej ruky, ktorá ho nemilosrdne nasmerovala späť k jeho zvyčajnej osobnosti.

„Stále ma veľmi nenávidí...“

„Áno, nepochybne je to tak a zrejme sa to v dohľadnej dobe nezmení...“

„Možno som sem nemal chodiť, možno by bolo lepšie, keby som ju nechal na pokoji...“

„Nie, môj milý, nedarí sa jej dobre, tvoja návšteva ju prebudila k životu, ver mi, že pre ňu bude najlepšie, ak bude mať s čím bojovať...“

Pán Midorima bol opäť k nemu až odzbrojujúco úprimný a on prijal útechu, ktorú mu poskytovalo jeho objatie.

„Prial by som si, aby bol potrestaný aj on, aj Young Hwa...“

„Môžem ťa ubezpečiť o tom, že on potrestaný je...“ povedal mu pán Midorima.

„Odkiaľ to viete?“

„Kúpil som ho. Teraz patrí mne...“

„Vy ste ho...“

Rain cítil ako sa v ňom všetko vzoprelo, keď počul tie slová, tie obávané slová, ktoré jeho samého priviedli k myšlienke, že všetko pochopil absolútne nesprávne a unikla mu veľká časť pravdy, ktorá sa mu teraz bude smiať do tváre.

 „Áno, samozrejme, už dlhší čas som vlastne jeho majiteľom a on sám, nuž nesmieš sa naňho hnevať, lebo je osobou, ktorá takpovediac poslúcha moje rozkazy už od samého začiatku...“

Rain cítil ako ho pánove slová zasiahli.

„Nič si nevyčítaj aj ty si bol v tejto hre len figúrkou, rovnako ako on...“

„Vy ste nemohli... nemohli ste predsa...“ hlesol rozrušene.

„Ale áno, mohol a urobil som to znova, tvoja sestra sa mi vzoprela a myslela si, že ma dokáže poraziť, tak som ju zlomil, ona to už vie, preto ma nenávidí viac než teba... no ani tebe nemôže odpustiť, že si ju vydal do mojich rúk...“

„Ale vy ste predsa... tvrdili ste, že ... celý čas, že...“

„Áno, samozrejme, no to bol len začiatok a teraz, Rain, keď aj nás dvoch spája zmluva, vieš presne čo to znamená...“

Prikývol.

„Áno, pane...“

Pán Midorima ho porazil, nebolo by preňho dobré urobiť si z neho nepriateľa, aj keď bol príčinou jeho problémov a starostí, lebo už len to, že mu to takýmto spôsobom povedal, bolo znakom toho, že by sa kedykoľvek dokázal zbaviť neželanej príťaže a on sám nechcel byť viac na tej strane, ktorá prehráva, prial si čerpať výhody z ich vzájomného vzťahu. A čiastočne bol svojmu pánovi vďačný, že z neho sňal to bremeno zodpovednosti.

Čo však neznamenalo, že pochoval tú časť, ktorá pána Midorimu práve teraz nenávidela, no vedel, že vzrušenie, ktoré pociťuje v jeho prítomnosti je silnejšie, než čokoľvek iné. Prijal svoj trest za to, že nebol ochotný podriadiť sa jeho vôli omnoho skôr, čím ho nepochybne vyprovokoval k tomu, aby túto ich spoločnú vojnu zakončil po svojom.

„Vyhrali ste, môj pane, som váš, vaša hračka, váš otrok...“  pripustil, že je to jeho úloha, ktorej by sa nedokázal vzdať ani za omnoho priaznivejších okolností. 

poznámka: keby niečo náhodou nesadlo s tým predchádzajúcim, tak počas korektúry sa to ešte dopasuje... 

predchádzajúca kapitola    nasledujúca časť