Vtedy som mala ten pocit 12. kapitola 2/3

fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."

varovanie: HET

 pre Farah a M.K.

poznámka: po mojej korektúre.

Prišiel čas zistiť, či obstojí v skúške. Či dokáže sama stáť na vlastných nohách.

Nebolo to až také jednoduché, obete zvyčajne nedokážu len tak vstať a brániť sa proti takému tlaku. Cítia len to ohrozenie, ktoré ich ženie do kúta a vlastnú slabosť spojenú s neistotou, ktorá z nich urobí ľahký terč.

To všetko však už nebola ona. Priala si byť tou Myrtlou, ktorá sa odváži riskovať, tou ktorá bude bojovať o svoje miesto a nenechá sa opäť zlomiť. Ani ňou. A už vôbec nie tým, že sa nemôže spoliehať ani naňho. Dovolila hnevu, aby sa jej zmocnil.

         „Naozaj chceš vidieť, ako my doma upratujeme?“ opýtala sa Myrtla pevným hlasom, bez štipky zaváhania.

„Skutočne to chceš...“ pristúpila k nej, s cieľom použiť svoj výbuch emócií na to, aby niektorým osobám ukázala, čo to znamená zahrávať sa s ohňom.

Cítila v sebe silu svojho hnevu, tú istú silu, ktorá jej umožnila vytvoriť kúzlo, ktoré spôsobilo Olivii problémy na herbológii.

„Áno, akoby nie...“ povýšenecky odvetila Olivia. Zjavne si užívala to, že je stredobodom pozornosti a nechala sa tým pocitom, až príliš ukolísať.

„Ale ty asi...“  začala a zjavne sa chystala do nej opäť rýpať, no nestačila ani len zavrieť ústa.

Myrtla dovolila prirodzenej mágii, aby sama zariadila to, čo bude v danom okamihu najlepšie, aby svoj hnev presmerovala priamo na ňu. A potom sa ozval ten zvuk, ktorý jej vymazal úsmev s tváre. Zvuk, ktorý urobili pirôžky, keď doslova explodovali priamo na ňu. A pelendrekový prútik ju udrel do oka.

„Čo si to... ako si to dovoľuješ!“ kričala Olivia a snažila sa zbaviť tej lepkavej hmoty. No nedarilo sa jej to. Plakala od bolesti, kvôli tomu zásahu, ktorý zjavne nebol až taký nevinný.

         „Lepšie urobíš, ak ma necháš na pokoji, ešte jeden takýto kúsok a nebudú to len pirôžky, čo skončí na tvojej hlave!“ varovala ju Myrtla chladne snažila sa o to, aby jej vnútorný hnev ustúpil späť do úzadia.  No nedarilo sa jej to. Nebolo možné tak ľahko poraziť ten hnev, ktorým sa Myrtla nechávala viesť.

A Olíviine  kamarátky boli natoľko ohromené, tým čo sa stalo, že ju nechali len tak prejsť.

Myrtla za sebou zasunula dvere od kupé a nejaký čas sa o ne zadychčane opierala.

Srdce jej prudko tĺklo. Obstála. Tentoraz áno. No vedela, že tým sa ešte ani zďaleka všetko neskončilo.

Čo sa jej aj vzápätí potvrdilo, lebo dvere sa otvorili a stál tam Tom, ktorý si zjavne až teraz spomenul na svoje povinnosti prefekta.

„Nechaj nás...“ prikázal  Molly.

Jej kamarátka len prikývla a rýchlo opustila kupé, zjavne ju zaujímalo čo také sa stalo, že Tom Riddle osobne prišiel práve za jej kamarátkou. Olíviin zlostný krik stále zaznieval v pozadí.

Myrtla si pomaly sadla späť na svoje miesto.  Spokojná s tým, ako si poradila s neodbytnom spolužiačkou.

„Dostanem teraz kvôli tomu trest, však?“  opýtala sa ho, akoby sa vôbec nič nebolo stalo. Pravidlá boli práve teraz omnoho prísnejšie než zvyčajne, hlavne kvôli tým útokom, ktoré už nikto nebral na ľahkú váhu.

„Ona áno, ty nie... Postarám sa o to, “  povedal jej a mala pocit, akoby sa ju snáď chystal za jej výbuch pochváliť, no keďže to nepovedal priamo, nebola si tým úplne istá.

„Tak zatiaľ...“ vyzeral pomerne spokojne, keď odchádzal a takisto aj Molly, nepochybne mala možnosť vidieť výsledok jej náhleho výbuchu. Aj keď nebolo pochýb, že odteraz sa bude musieť mať na pozore, viac než kedykoľvek predtým.

Nikto jej nič nevyčítal a dalo by sa povedať, že celá vec sa pomerne rýchlo uzavrela, až na to, že Olivia sa radšej nechala zavrieť v nemocničnom krídle, než aby chodila po škole s tým ukážkovým monoklom, o ktorom sa aj tak ešte pomerne dlho hovorilo.

***

„Musíte hľadať ďalej, možno potrebujete len silnejšiu spomienku na to, aby ste...“

Počula Myrtla, keď vošla do triedy, v ktorej mali pred nedávnom obranu, zabudla si tam jednu zo svojich nových kníh s hlavolamami. Všimla si to až o dve hodiny, neskôr keď sa ju márne snažila nájsť a spomenula si, že naposledy si ju vložila do lavice. A keď sa vrátila do učebne, Tom tam hovoril s profesorom Obrany, no zjavne ich prerušila pri niečo dôležitom, lebo obaja na ňu hľadeli, takým tým spôsobom, akoby prišla dosť nevhod.  

„Čo potrebujete slečna?“ opýtal sa jej profesor.

„Len som si tu nechala pár vecí, prepáčte, že vás ruším...“

         „To je v poriadku, pokojne si to vezmite...“ pokynul jej a obrátil sa späť k svojmu staršiemu študentovi.

Myrtla prikývla, vrátila sa na svoje zvyčajné miesto, knihy boli našťastie tam, vložila si ich do tašky a chcela odísť.

„Tak dovidenia...“

„Dovidenia...“

„Možno máte pravdu, pán profesor, budem hľadať ďalej...“ pokračoval Tom nenútene a nevenoval jej pozornosť.

Celkovo bol ich vzťah od Vianoc akýsi zvláštny. Takmer akoby sa pred ňou úplne uzavrel, vybavil síce tú záležitosť s Oliviou a ona mala opäť pokoj, no odvtedy sa nestretli, len si spolu písali.

Dalo by sa povedať, že sa jej skôr vyhýbal a začalo sa povrávať, že má nové meno, teda, že si hovorí Lord Voldemort, akoby to bol snáď nejaký titul, ktorý by sa ostatní mali báť, čo i len spomenúť. Bola to len akási zmes nepotvrdených klebiet, ktoré sa do niesli aj k nej.  

Ona s ním o tom nehovorila, lebo ani len nevedela, akoby mala v danej chvíli s niečím takým začať. Už si zvykla na to, že s ním nie je nikdy nič isté, preto naňho nenaliehala a sústredila sa výlučne na školu.

„Hlavne si nerobte starosti, pre čarodejníka vášho formátu, to môže byť len jedna z ďalších výziev...“ stihla ešte zachytiť profesorovu odpoveď.

Tom prikývol.

Myrtla vyšla z triedy a ponáhľala sa na ďalšiu hodinu.

predchádzajúca časť  nasledujúca časť