13. 6. 2015

Vtedy som mala ten pocit 13. kapitola 2/3










fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET


 pre Farah a M.K.
poznámka: po mojej korektúre, prvá korektúra (zatiaľ)


Po ďalšom pokuse však nadobudlo svoju úplnú podobu. Bol to bez najmenších pochýb had. Tak predsa to bola pravda, to čo sa písalo v učebnici o podobe patronusa.
No napriek tomu to bolo veľmi pekné a užitočné kúzlo, neľutovala, že sa to naučila.
Tom však vôbec nevyzeral spokojne, práve naopak, mala pocit, akoby mu tým dala facku, pretože presne tak sa na ňu zrazu díval, akoby urobila niečo, čím by ho mohla hlboko uraziť.
Zmiatlo ju to a nevedela čo by mu mala povedať, aby ho presvedčila o tom, že nemala v úmysle urobiť nič, čo by ho mohlo podráždiť.
„Myslím, že už viem, čo mi bráni vtom, aby som vykonal toto kúzlo...“  povedal Tom napokon, no nevyzeralo to tak, že ju so svojimi zisteniami oboznámi.
„Na dnes už stačilo, môžeš ísť...“ prepustil ju takmer akoby bol nejaký princ, ktorý sa zbavuje nepotrebného poddaného.
Zamračila sa, no nijako nekomentovala očividnú stratu záujmu z jeho strany.
Cítila, že sa niečo zmenilo, v jeho pohľade bol opäť ten druhý, opäť tá osoba, ktorej sa desila a prechovávala k nej tichý obdiv.
Lord Voldemort. Tak by bolo vhodné ho volať. Vskutku to vystihovalo tú druhú osobu, ktorá čoraz častejšie nahradila Toma. No nebolo vhodné o tom hovoriť, ani s ním, ani s nikým iným.
Jediné čo mohla urobiť, bolo poslúchnuť a dúfať, že nabudúce bude mať lepšiu náladu.
Vrátila sa späť na fakultu, unavená a tak trochu smutná zamierila rovno do postele.
Úlohy už mala hotové, všetko si zariadila tak, aby mohla byť s ním, no on zjavne nestál o nič iné, len aby mu slúžila ako pokusná myš.
Kdesi v nej sa opäť prebúdzala tá vlna bolesti. Takmer neznesiteľnej prázdnoty. Zaspávala dosť ťažko. Nemohla zabudnúť na tie jeho oči. Na ten pohľad plný chladu. Bola si istá, že nešlo o žiadnu hru svetiel. Ani teraz ani predtým. Cítila priam zlovestnú istotu, že unikla nebezpečenstvu, aké dosiaľ nemala možnosť poznať. A  netušila, čo také urobila, že ju zas nenávidí.
***

Školský deň sa priam neznesiteľne vliekol.  Myrtla prevažne mlčala a priveľmi sa nestarala o priebeh vyučovania. Nekontrolovala ani pergamen a s nikým sa nezhovárala. Len premýšľala nad tým, akú chybu vlastne urobila. Lebo si bola istá, že to čo videla v jeho očiach, bol ten druh nebezpečnej nenávisti, nielen detská nevraživosť, ktorú dôvere poznala. Nedokázala zniesť jeho pohŕdanie, prijala by to od kohokoľvek od Olivie, od svojej kamátky Molly, ale nie od neho.
A bolo to ešte horšie, keď počas cesty na predposlednú dvojhodinovku uvidela Toma v spoločnosti mladšej Blackovej. Tej krajšej sestry. Vyzerali spolu tak dobre, tak prirodzene, akoby k sebe patrili. A Myrtla sa takmer hanbila, že sa odvažovala dúfať, že by niekedy takto mohla ona s ním stáť na chodbe. Celkom otvorene a bez skrývania.
Vianoce zrazu ako keby ani len neexistovali a ona cítila ako ju v očiach pália slzy.
„Takže nový úlovok... len sa na nich pozrite...“  počula ako to v hlúčiku dievčat okomentovala jedna šiestačka.
Myrtla kráčala ďalej. S vypätím všetkých síl mlčky prešla tú krutú cestu. Pustila knihy na zem neďaleko jedného z brnení a akéhosi obrazu pastierky. Sadla si na schody a nejaký čas držala hlavu v dlaniach. Otriasala sa od plaču, ktorý nedokázala kontrolovať. Nikdy tak veľmi neplakala, ako práve teraz kvôli nemu. Nikdy tak veľmi netúžila potom, aby ani jej na tom nezáležalo.
Toto bola jeho odpoveď. Bol v jej mysli, keď prežívala tú spomienku. A jeho prekliata odpoveď bola pre ňu najhorším trestom.
Nepočúvala chlácholivé hlasy, niektorých obrazov. Siahla do svojho vrecka a zovrela v prstoch pergamen. Vytiahla ho z vrecka tak prudko, že by sa snáď aj mohol roztrhnúť, ale nestalo sa tak, akoby ho držala po kope silnejšia mágia, než by sa mohlo pôvodne zdať.
Chcela sa ho zbaviť, ale nedokázala to, už len pomyslenie na to, bolo pre ňu nepríjemné.  Aspoň si stiahla prívesok, ktorý jej dal On. Vložila si ho do vrecka spolu s pergamenom.
Možno o pár dní, keď sa z toho spamätá, sa dokáže tých vecí zbaviť. Raz a navždy ich vymazať zo svojho života.