fandom: HPff
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
pár: Myrtla/Tom Riddle
obsah: "Vtedy som mala ten pocit, že by som mohla byť pre niekoho dôležitá. A nemýlila som sa, ale všetko bolo napokon inak, ako som si pôvodne myslela."
varovanie: HET
pre Farah a M.K.
poznámka: po mojej korektúre, prvá korektúra
poznámka: po mojej korektúre, prvá korektúra
Dívala
sa do zrkadla. Na mieste, na ktoré sa chodí plakať. Bola to nepísaná dohoda, že
tu nikto nikoho neotravuje a na nič sa nepýta. A ona to práve teraz
potrebovala.
Pretože
pri pohľade do zrkadla jej nebolo všetko jedno. Prezrela si tie svoje opuchnuté
oči, úplne rozhádzaný účes. Pokrčenú školskú uniformu. Opäť dokonale rozhodená.
To všetko kvôli chlapcovi a ako inak, práve kvôli takému, ktorý si vôbec
nezaslúži, aby sa preňho trápila. Nikdy sa k nej neprizná a Myrtla by
mala prestať dúfať.
Mala za
sebou pomerne dlhú prechádzku, počas ktorej zo seba uvoľnila všetky emócie,
uľavilo sa jej a bola na tom omnoho lepšie než predtým. Slzy uschli. Napätie
sa uvoľnilo.
Pred
návratom do fakultných miestností sa chcela aspoň trochu upraviť, aby zas
niekto nezačal s Umrnčanou Myrtlou.
Dnes to
nepotrebovala počuť, ani keď to možno bola pravda, ani trochu potom netúžila. Práve
uvažovala nad tým, čo by sa s tým dalo urobiť, keď počula prudké buchnutie
dverí a kroky.
Rýchlo
ustúpila k tej poslednej kabínke, a ukryla sa za odchýlene dvere. Pozorovala
to vysoké dievča, ktoré pomaly pristúpilo na miesto, kde ešte pred pár okamihmi
stála ona. Myrtla videla, ako sa kŕčovito oprela o umývadlo.
Bola to
Blacková. Jedna z bohatých dedičiek. Tá Blacková, ktorá teraz bola
s Tomom. Tá kvôli ktorej tak veľmi plakala.
Myrtla bola rada, že poslúchla
ten impulz a neukázala sa pred ňou. Bola to posledná osoba, ktorú by
túžila vidieť.
To, čo
mala možnosť vidieť však nebol hrdý výraz triumfu. Vyzerala horšie než ona,
nejaký čas sa triasla. Jej ruky párkrát zamierili k hrdlu, akoby sa
snažila zahnať neviditeľného nepriateľa. Takmer na smrť vystrašená. Nejaký čas
si umývala tvár vodou, akoby sa spamätávala z nejakého prudkého otrasu.
No potom
odišla tak ticho a pokojne, akoby sa vôbec nič nebolo stalo, za sebou
zavrela dvere.
***
Nemala
v úmysle sa nikde zdržiavať. Potom ako sa ako-tak dala do poriadku,
plánovala jednoducho prejsť cez hlavnú miestnosť, padnúť do postele, nič neriešiť a na nič
nemyslieť.
Nedívala
sa ani naľavo ani napravo, len automaticky kráčala dobre známym smerom, až kým
ju niekto nestiahol kamsi do bočnej chodby, za staršie brnenia.
Bola
pritlačená k jednej z bočných stien, cítila chlad a magické
pulzovanie, prítomné na Rokforte, obzvlášť teraz, akoby v tých stenách
ožívalo niečo temné.
Ten
pocit, ju však veľmi rýchlo opustil, pretože mala možnosť dívať sa do Tomových
očí. A bol to práve on, kto jej takýmto spôsobom zabránil v pohybe.
Chvíľu si jeden druhého len premeriavali,
akoby ani jeden z nich nedokázal prehovoriť.
Myrtla
mala hrdlo úplne stiahnuté, bola zmätená jeho náhlou blízkosťou
a neschopná identifikovať všetky pocity, ktoré to v nej vyvolalo.
„Kde máš
prívesok?“ položil jej Tom tú otázku, takmer s hnevom. Hľadel na jej
odhalený krk a na to, že tam istá vec nepochybne chýbala. A spôsob
akým ju držal, nebol pre ňu práve teraz veľmi príjemný, no nesnažila sa
z jeho zovretia dostať, aspoň nie hneď. Predpokladala, že táto strata
sebakontroly je aj v jeho prípade len dočasnou záležitosťou a bola
priveľmi šokovaná už len tým, že niečo také vôbec urobil.
„Nie som
si istá...“ odvetila Myrtla chladne. Nemal žiadne právo sa ju na to pýtať,
akoby mu snáď na tom záležalo.
Tlak
jeho tela nebol práve tým, čo by práve teraz chcela cítiť. Nedávno sa predsa
dosť dôverne správal k inému dievčaťu a všetci na škole teraz
o nich nepochybne klebetili ako o novom páre.
„Možno
by si sa mal skôr zaujímať o svoju priateľku, stretla som sa s ňou a akosi
sa necítila dobre...“ snažila sa jeho pozornosť upriamiť niekam inam.
„Nezáleží
mi na tom...“
„Nevyzeralo
to tak.. vyzerali ste, akoby ste boli spolu, akoby ste...“ odvážila sa mu to
pripomenúť.
„Položil
som ti otázku a radím ti, aby si mi dala jednoznačnú odpoveď... Čo si
s ním urobila!“ nedovolil jej, aby to dopovedala.
Nerozumela
tej jeho reakcii. Netušila, prečo mu záleží na tom, čo sa s ním stalo.
„Je vo
vrecku, len som si ho na chvíľu zložila, nič viac... je v poriadku...“
ubezpečovala ho rozochvene.
„Nestrať
ho...“ upozornil ju Tom bez toho, aby si vôbec overil, či mu hovorila pravdu,
alebo nie.
Prikývla.
Pustil ju a dovolil jej
odísť.
predchádzajúca časť nasledujúca kapitola