Hračka 11. kapitola 3/3

 

  Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

poznámka: uff úspešne sme prežili tú vlnu horúčav gratulujem sebe aj všetkým, ale teda včera mi už bolo ku koncu dňa tak zle,  a paradoxne vtedy, keď začal ten búrkový stav a sa ochladilo tak mi bolo akosi dosť blbo...

 Pre ell.

„To je v poriadku, Rain... Budem rešpektovať tvoje rozhodnutie...  A obslúžiť nás môže aj tak, to ti neodopriem, môj milý..“  ubezpečoval ho pán Midorima.

To oslovenie spôsobilo, že sa v ňom predsa len prebudila istá dávka sympatií voči tomu komplikovanému mužovi, ktorý si v podstate neprial, aby sa k nemu niekto dostal bližšie než by bolo vhodné.

„To by ste pre mňa urobili?“

Rain cítil ako to v ňom vyvolalo príjemné vzrušenie, ktoré dal svoju pánovi hneď pomerne jasne najavo.

„Áno, môj chlapče, to a ešte omnoho viac...“ v jeho hlase zaznel jasný prísľub, ktorý nedokázal len tak ignorovať.

Ich vzájomné bozky, postupne prerastali do vášne, ktorá ich oboch uvrhla do stavu príjemnej extázy.

***

S potešením sledoval, ako Young Hwa na tácke priniesol občerstvenie a k tomu aj Rainovu obľúbenú značku vína, ktorú zvykol piť hlavne, doma, keďže istý čas si vskutku nemohol dovoliť taký luxus. Young Hwa pôsobil dosť strhane, nemal obojok a díval sa naňho tak, trochu ako na votrelca vo svojom domácom prostredí.

Od jeho príchodu do bytu, s ním neprehovoril ani slovo, dokonca ani keď pán nebol nablízku, len ho prebodával pomerne nevraživým pohľadom.

Rain mal pocit, akoby už len jeho prítomnosť bola preňho trestom, bol to úplne iný Young Hwa. Nikdy ho takého nevidel, no usúdil, že mu skutočne záleží na pánovi Midorimovi, lebo počas celého toho večera, videl ako sa okolo neho krútil ako verný pes, šťastný, že môže byť v jeho tieni. Bolo mu ho takmer ľúto, no nechcel to ešte tak veľmi preháňať s rýchlym odpustením.

„Poď sem...“ panovačne mu prikázal Rain.

„Áno, iste...“ odsekol drsne, čo by si zrejme nedovolil, keby pán Midorima nešiel telefonovať do svojej pracovne.

Rain nemal v úmysle naňho žalovať, práve naopak, chcel si pár vecí vyjasniť a možno aj urobiť niečo, čo by sa jeho pánovi vôbec nemuselo páčiť.

„Nech sa páči, pán Rain, tu je všetko o čo ste ma žiadali...“

Rýchlo položil pred neho tácku, vybral tanieriky a všetko to na stole porozkladal ako nejaký naslovovzatý profesionál.

Otvoril mu aj fľašu s vínom.

„Ďakujem ti, vyzerá to skutočne výborne...“ jeho samého prekvapilo, že vyslovil niečo, čo mohlo byť považované za pochvalu.

No tento večer bol až príliš dobrý na to, aby si ho kazil zbytočným hnevom, sebatrýznenie dnes nebolo na jeho programe.

A musel uznať, že Young Hwa sa držal statočne.

Rain bol s jeho obsluhou už od začiatku večera spokojný, obzvlášť sa tešil z toho, že nemal nič na sebe a mohol sa naňho aspoň dívať a vychutnať si jeho potupu aspoň takýmto spôsobom, keď dotýkanie už nebolo dovolené. No neskôr, keď mal možnosť ho dlhšie pozorovať nedokázal sa tešiť z tejto drobnej pomsty, až priveľmi mu to pripomínalo ten prázdny výraz tváre, ktorý mal určitý čas aj on. A zrejme opäť kvôli tej istej osobe, ktorej obaja napokon podľahli. Začínal si uvedomovať tú podobnosť medzi nimi a aj to, že možno by stálo za to zistiť toho viac, skôr než odsúdi jedného z pešiakov, kvôli tomu, že

„Bude si pán ešte niečo priať?“ opýtal sa napokon.

„Sadni si...“ požiadal ho Rain.

V jeho tvári sa mihlo prekvapenie, ale urobil to, veľmi pomaly napokon klesol na gauč vedľa neho.

„Pán Midorima mi povedal všetko o tvojom poslaní a aj o tom, že ťa v podstate nasadil k nám...“ začal Rain

„Čo také si urobil, že si prišiel o obojok?“

Nejaký čas mlčal.

„Nemôžem ti to povedať bez súhlasu môjho pána...“ vyhlásil napokon s pohľadom upretým na Rainove kolená.

A on mal pocit, akoby ho vôbec nepoznal, akoby ten sebavedomý Young Hwa nebol na tomto mieste vôbec prítomný.

„Tak dobre, počkáme naňho...“ nedal sa jeho slovami vyviezť z miery Rain.

Jeho niekdajší nepriateľ sa len bezmocne triasol vedľa neho, v očiach mal strach a paniku, ktorá narastala každou ďalšou minútou.

„Len pokojne, teraz ti odo mňa nič nehrozí...“  naznačil mu Rain takmer šeptom. Neprial si, aby mu práve teraz prišlo zle.

Chcel len odpovede, už vedel, že tento druh pomsty by ho nepotešil tak, ako keby mohol prevziať kontrolu nad jeho telom.

„Je to vybavené... už som len...“ začal pán Midorima, ktorý sa napokon vrátil späť do obývačky a prisadol si k nim.

Young Hwa sebou opäť trochu trhol, no nevyzeralo to tak, žeby jeho pánovi prekážalo to, že Rain dovolil, aby si k nim sadol.

„O čom sa zhovárate?“ opýtal sa ich pomerne pokojným hlasom.

No Rain nadobudol ten dojem, že sa s nimi opäť pohráva, cítil, že sa v ňom opäť prebudil lovec.

„Pane, ja chcel by som počuť aj časť príbehu Young Hwa, samozrejme, len ak s tým súhlasíte...“ vyhlásil Rain s pokorou primeranou tejto žiadosti.

„Dovolím, samozrejme, že áno... len hovor, Young Hwa pokojne mu môžeš zodpovedať všetky jeho otázky...“ siahol po svojom pohári s vínom. 

poznámka 2: čakajú nás dve kapitoly s pohľadu Young Hwa... a potom dve uzatváracie kapitoly s Rainom a jeho pánmi, + epilóg, je to len približná osnova, ale myslím, že Young Hwa by mal ešte dostať priestor na to, aby sa obhájil či neobhájil... nuž uvidíme... čo chlapca trápi...

predchádzajúca časť nasledujúca kapitola