Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami.
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".
pre ell.
„Ako si
želáte, pane...“ vyhlásil pokorne, tónom
prislúchajúcim profesionálnej hračke a začal rozprávať...
„Nemôžem to urobiť...“
„Ale prečo by si nemohol...“ Lee
Joon pomaly pristúpil k nemu.
„Ty to mu nerozumieš, on je iný...“
Jeho spoločník pomaly položil ruku
na mladíkovo plece.
Obaja predali svoje telá agentúre,
no Lee Joon odmietol pracovať pre mužov a slúžil výlučne ženám. Odmietal
ponuky, prichádzajúce z opačnej strany barikády a momentálne žil
u jednej bohatej ženy, trochu staršej, no nevyzeralo to, že by sa chcel
pri svojej pani usadiť natrvalo, lebo ho opäť vyhľadal a pokúšal.
„Iný než tí predtým, to by chceš
nahovoriť...“
Young Hwa cítil, ako ho objal okolo
pliec.
Predtým vždy pracovali spolu,
vyrástli spolu a žili takpovediac ako rodina a Lee Joon bol preňho
viac než brat.
„Asi som sa doňho zamiloval...“
„Ty?“ pochybovačne si ho premeral
a tváril sa pritom dosť pohŕdavo, Young Hwa dokonca očakával, že sa mu
vysmeje, kvôli tomu, že niečo také vôbec dokázal pripustiť.
„A čo asi urobí, keď zistí, keď
zistí odkiaľ vlastne pochádzaš, nie si ten čistý tovar, ktorý si vybral on,
nezabúdaj čo všetko sme museli urobiť, aby tvoja minulosť vyzerala bezchybne
a mohol si sa stať hračkou elity...“
„Áno, ja, preto ho nemôžem opustiť
a len tak vziať peniaze a zmiznúť, ako sme to mali vo zvuku predtým
pri iných akciách, tentoraz chcem pri ňom ostať a ty mi musíš pomôcť, aby
na nič neprišiel, ja... páči sa mi byť jeho hračkou a chcem, aby aj on...“
Cítil ako sa tá ruka stiahla a na
jeho líci pristála facka, padol na zem, nejaký čas otrasený potom prudkom
údere, po ktorom nasledovali ďalšie o nič šetrnejšie, chránil si hlavu,
krčil sa pred ním v zúfalej snahe uniknúť najhorším úderom, už takmer
zabudol aký dokáže byť, už takmer prestal veriť, že je niečoho takého schopný.
Všetko ho bolelo, keď napokon
prestal, cítil v ústach chuť krvi a díval sa do jeho tváre, ktorá mu
pred očami priam plávala.
„Prinesieš mi tie peniaze a vypadneme
a viac už o tých nezmysloch nechcem nič počuť, ak ma neposlúchneš
nájdem si iný spôsob ako ich z teba dostať...“
Nechal ho tam ležať. Samého a zbitého.
Young Hwa tušil, že pán ho
potrestá, ak sa takto vráti domov, bude mu klásť otázky, bude sa hnevať a on...
Musí niečo urobiť, aby ho nechal na
pokoji, ale ako získať tie peniaze, ako by to mal urobiť, aby jeho pán nič
nezistil a on...
Musí sa Lee Joona zbaviť, musí to
urobiť bez toho, aby pán zistil pravdu o jeho pochybnej minulosti. A bola tu jedna osoba, ktorá by mu s tým
mohla pomôcť. Jedna osoba, ktorú bude musieť navštíviť ešte dnes, ak sa mu to
vôbec podarí.
***
Dostal sa k tomu domu, stálo
ho to veľa úsilia a počas cesty párkrát takmer stratil vedomie, no napokon
sa to pred ním ukázalo, ten chodník, tá cesta, ten nepríjemný štekot.
Zazvonil a vysilene klesol
pred tou bránou.
Bol odnesený dovnútra, matne
vnímal, ako ho niekto uložil na posteľ, bol ošetrený a ponechaný v jednej
z izieb.
Spal, obklopený ťaživými snami, a keď
sa konečne prebudil, už svitalo, bolo ráno a on vedel, že pán bude zúriť,
že sa tak dlho zdržal vonku bez toho, aby sa mu ozval.
No práve teraz sa snažil na to
nemyslieť, lebo mal pred sebou toho muža, ktorý túžil po Lee Joonovi a nebol
to práve dôveryhodná osoba.
Bol to obchodník, pomerne pochybnej
povesti, zaoberajúci sa istým druhom nie práve najlegálnejších aktivít.
„Pán
Song
Seung-heon...“
„Dobré ráno, Young-Hwa... Ako sa
cítiš, včera si ku mne prišiel v dosť zlom stave...“
„Ďakujem, už lepšie... ja, mrzí ma,
že som vám spôsobil starosti, no mám pre vás istú ponuku a nebol som si istý,
či sa ešte tento týždeň dostanem von...“
Pán Song pomaly pristúpil bližšie k nemu.
„Ponuku a vie o tom tvoj
pán?“ zľahka ho pohladil po diamantovom obojku.
Strhol sa a márne bojoval s túžbou
dostať tú ruku preč.
„Nevie, je to len medzi nami...“
dodal až príliš rýchlo, keďže sa obával ďalšieho trestu, ktorý by ho nepochybne
neminul, keby pán zistil, že strávil noc u iného pána bez jeho súhlasu,
vysporiadať sa z neskorým príchodom nebolo ani zďaleka také hrozné, ako
tie ostatné alternatívy.
„Výborne, to ma už skutočne začína
zaujímať...“
Sadol si do kresla neďaleko
postele.
„Počúvam ťa, ale hovor rýchlo, môj
čas je drahý, mám aj iné povinnosti, ako utešovať rozbité hračky...“
„Prišiel som vám ponúknuť Lee
Joona... Za istých podmienok môžem zabezpečiť to, aby patril len a len vám...“
ponúkol mu to, čomu žiadny pán nemohol len tak ľahko odolať.
