21. 7. 2015

Hračka 12. kapitola 2/3




 


 Hračka

pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

poznámka: aktuálka urobená hlavne vďaka rannému písaniu... nuž zajtra neviem, či dačo bude... keďže ehm... zas akosi skočíme teplotne vyššie...


 pre ell, M.
Súčasnosť

„Lee Joon? To je ten chlapec, ktorí je údajne už dlho nezvestný?“ Rain si spomenul na to, ako táto legenda kolovala v agentúre. Nepochybne ešte skôr, než sa on sám vôbec stihol zaujímať o túto záležitosť.
Bola to jedna z tých temnejších historiek, ktoré ho svojho času prinútili pochybovať o jeho rozhodnutí, stať sa Hračkou v rukách agentúry.
„Áno, je to ten Lee Joon,“ potvrdil mu to Young Hwa.
„A tá jeho pani, ona bola skutočne zastrelená?“
Young Hwa mierne zbledol a nejaký čas hľadel na svojho pána, akoby uňho hľadal záchranu, no pán Midorima si len odpil od svojho vína a prikázal mu: „Odpovedz na Rainovu otázku!“
Mladík pozrel späť na svojho konkurenta a pomaly povedal: „Áno, dá sa to tak povedať, že neposlúchla varovanie a priveľmi sa starala do vecí, ktoré boli mimo jej možností...“
Rain sa s ňou osobne nestretol, no príbeh o nej koloval medzi hračkami, spolu s menom pána Songa, ktoré bolo od istého času doslova na čiernej listine a bol považovaný za osobu, priveľmi nebezpečnú na to, aby mohla aj naďalej využívať služby agentúry.
„Okrem iného...“ hlesol napokon a nejaký čas sa díval na svoje spojené ruky.
„A aký bol tvoj vzťah s ním? Boli ste súrodenci, alebo...“ musel sa na to opýtať, vždy ho zaujímalo ako to vlastne bolo podobne ako väčšinu hračiek. A práve teraz mal možnosť dozvedieť sa chýbajúce fragmenty príbehu.
„Lee Joon sme spolu vyrastali, žili sme na jednej ulici, obaja sme pochádzali z chudobných rodín, boli sme viac na ulici ako  so svojimi rodinami, on ma naučil všetko, čo som vedel o podvodoch a iných veciach, spolu sme zažili väčšinu úspechov, ktoré sú mylne pripisované len mne... pretože o týchto veciach zvyčajne rozhodoval on, až keď sme vstúpili do agentúry...“ objasnil mu Young Hwa.
Rain pomaly prikývol, nebolo ťažké si domyslieť, aký bol medzi nimi vzťah. O to viac bol však zvedavý na to, ako pokračoval jeho príbeh.
A Young Hwa to už tiež chcel mať za sebou, keďže takmer bez vyzvania pokračoval...

Minulosť

„Tvoja ponuka, je vskutku veľmi zaujímavá, áno veľmi by sa mi páčilo, keby som ho mal vo svojich rukách  a mohol ho skrotiť...“ pripustil tú možnosť, že je to presne to, presne ten typ dohody, ktorý by stál za zváženie.
„A čo za to budeš chcieť?“
„Nič dôležité,“ hlesol Young možno až príliš rýchlo. „Len to, aby sa viac neukázal na istých miestach, viac ho nechcem vidieť ani v agentúre ani v mojej blízkosti...“
Pán Song spokojne prikývol.
„Je radosť s tebou obchodovať...“ pošepol mu pomerne dôverne.
Young Hwa sa odtiahol a on sa opäť usmial, takým tým nebezpečným spôsobom.
„No iste chápeš, že ak si ho ponechám proti jeho vôli, agentúra mi už viac nedovolí byť jej členom a využívať výhody z toho plynúce, za túto stratu požadujem kompenzáciu....“
Po týchto slovách cítil takmer ťažkosť v žalúdku, lebo bolo toho za nimi viac než by malo byť v jeho možnostiach.
Už len tým, že takto hovoril s iným pánom bez vedomia svojho pána sa vydával na cestu bolestivého trestu a on tresty nenávidel, znášal ich len kvôli pánovým želaniam.
„Čo presne tým myslíte...“ opýtal sa s nepríjemným tušením, že práve narazil na prekážku, ktorá by mohla záchranu jeho vzťahu s pánom značne skomplikovať.
„Chcem teba, na istý čas, mi poslúžiš.... Ak skutočne chceš, aby tvoj priateľ zmizol a ostal v mojej starostlivosti, je to cena, ktorú musíš zaplatiť za stratu mojich výhod... Obávam sa, že na tejto podmienke musím trvať...“
Young Hwa vtedy ešte nevedel, že týmto stráca len právo využívať služby tunajšej agentúry, ale že v zahraničí sú aj iné, ktoré nie sú natoľko tradičné a v skutočnosti sú jeho straty minimálne. No aj keby to vtedy vedel, zrejme by to nič nezmenilo na jeho osude.
 Ak to urobí, ak sa s ním bude tajne stretávať a poslúži mu, zradí svojho pána, poruší základné pravidlo ich spolužitia.
Ak to jeho pán zistí, už to medzi nimi nebude nikdy také ako predtým, ale vedel aj to, že Lee Joon sa nedá len tak ľahko zastaviť.
Urobí všetko pre to, aby ho zničil, ak ho neposlúchne a rozhodne sa mu aj naďalej vzdorovať. Nemienil viac ísť s ním a dovoliť mu, aby ho kedykoľvek využil na akciu, s ktorej toho ani zďaleka nemal toľko ako on, nemienil sa k nemu vrátiť potom, ako využil svoju silu proti nemu.
S pánom mu je dobre, má svoj domov a nechce, aby sa to skončilo, nedovolí mu všetko zničiť... Nejaký čas v ňom prebiehal vnútorný boj.
No napokon dospel k rozhodnutiu, ktoré bolo preňho vyslobodením aj skazou zároveň.
„Tak dobre, ja... splním vašu podmienku, ak ma ho zbavíte nadobro...“
Pán Song sa opäť dotkol jeho obojku, no tentoraz sa nestrhol, keď pocítil na svojom krku jeho dotyk.
„Výborne, uvidíš, že si budeme skvele rozumieť, bude to pre nás oboch výnimočná skúsenosť... a teraz si oddýchni, naša dohoda nadobudne platnosť, až keď sa budeš cítiť lepšie, teraz sa daj do poriadku, aby si pred svojho pána mohol pristúpiť v omnoho lepšom stave... “

Súčasnosť

„Predpokladám, že chápeš, prečo ho nemôžem viac brať ako moju hračku a prečo je naše spolužitie také komplikované...“ povedal pán Midorima napokon.
„No on odmieta odísť aj keď ho už nikdy úplne neprijmem späť, je tvrdohlavý...“  chladne si premeral svoju druhú hračku.
„Nikdy od vás neodídem, neprinútite ma k tomu... ja chcem ostať s vami, neopustím vás...“ dodal Young Hwa.
Pomaly opustil miesto, ktoré mu ponúkol a kľakol si späť k pánovým nohám.

poznámka: Young Hwa ešte stále bude pokračovať :D v príbehu... :D