Hračka 12. kapitola 3/3

 Hračka
pár: Rain/Uhm Tae-woong
varovanie: vydržiavaný milenec, hračka, podriadený domáci maznáčik
obsah: starší manažér veľkej spoločnosti  Tae-woong (40), tichý a v súkromí dosť uzavretý človek, stretáva mladíka, (18) menom Rain, prostredníctvom istej sprostredkovateľkej zoznamovacej agentúry, pre klietov so špeciálnymi požiadavkami. 
Rain sa po vzájomnej dohode stáva jeho "hračkou".

 Pre Michalette, ell.

Pán Midorima si ho však len chladne premeriaval a nevyzeralo to, že by naňho jeho smutné oči účinkovali.

„O tom teraz nebudeme hovoriť, ešte si svoj príbeh neskončil...“

„Pane, prosím, ja...“

„Pokračuj!“ prikázal mu chladne.

Youn Hwa pomaly položil ruky na pánove kolená a nejaký čas ho pevne objímal, čo pán Midorima využil na to, aby ho zo seba dosť nešetrne striasol.

Jeho nehodná hračka ostala sedieť na zemi v pozícii pokory a skutočne to vyzeralo tak, že nemá v úmysle všímať si pánovo zjavné pohŕdanie.

Minulosť

Bol spútaný s rukami za hlavou čelil pánovmu prudkému vpádu do jeho tela. Nemyslel na nič iné, len na jeho dotyky, ktoré v ňom prebúdzali priam bolestnú túžbu. Jeho penis priam mučivo pulzoval, kým on zúfalo prosil o každý dotyk.

Lee Joon bol preč.

S jeho pomocou sa pánovi Songovi podarilo získať si ho pre seba.

Vylákal ho na opustené miesto pod zámienkou, že má preňho peniaze... urobil to, čo by sa sám nikdy neodvážil podniknúť.

Už ním nebol ohrozený, všetko by bolo v poriadku... keby...

Keby nebolo nutné, aby za túto službu primerane zaplatil.

„Áno, pane, prosím, pane...“ kričal takmer zúfalo a vypínal sa oproti nemu.

„Chceš sa už urobiť? Naozaj to chceš?“

„Áno, pane, áno... pane, prosím... pane...“

Zaplavila ho úľava, keď pocítil ako sa oňho jeho ruky postarali, keď cítil rytmus tých prudkých pohybov, hlboko v sebe a pánove ruky láskajúce jeho telo.

Privrel oči.

Spokojný s tou nemilosrdnou vlnou slasti, ktorá ho zbavila všetkého, čo ho trápilo.

Pán dosiahol rozkoš a nechal ho samého, nechal ho tam len tak visieť, no on vedel, že sa poňho vrátiť, že ho odpúta a postará sa oňho, keď hra skončí.

Starosti mu robilo len to jeho ďalšie voľno, ktoré si už u pána vybavil a hlavne jeho účel, pretože by mal ísť za ním a splatiť svoj dlh.

***

„Vitaj u mňa...“

Pán Song naňho čakal, v luxusnom apartmáne v jednom z hotelov, ktoré vlastnil. Nebolo nutné sa ani zdôrazňovať to, že nemal veľkú chuť mu preukazovať tento druh láskavostí. Chcel s vrátiť k pánovi, podľa možnosti čo najskôr...

No nemohol sa s tým mužom len tak zahrávať, vedel, čo by ho čakalo, keby odmietol dodržať dohodu.

„Ako... ako sa má Lee Joon?“ opýtal sa v snahe získať čas.

„Vzdoruje, no ešte raz ti musím poďakovať za to, že si mi s ním pomohol... bez teba, by som k nemu len tak ľahko nezískal prístup...“

Young Hwa napäto prikývol.

Snažil sa necítiť opäť ako zradca. Vedel, že medzi nimi to nebolo jednoduché, svojím spôsobom ho už začínal aj nenávidieť, no nemal z toho dobrý pocit.

Nič nepovedal na tú jeho pochvalu, stál na tom istom mieste, ako keď prišiel a čakal.

„Tak poď bližšie, nemusíš sa hanbiť...“ zazneli napokon tie slová, ktorých sa tak veľmi obával.

Súčasnosť

„Pane, ja už nemôžem, nechcem vám o tom hovoriť, nie o tom, čo som musel...“ opäť ho žiadal, aby o tom nemusel hovoriť.

Raina ho bolo takmer ľúto, keď ho videl takého zúfalého, no nemohol poľaviť, nechcel, aby si myslel, že mu odpustí, len preto, že vidí ako veľmi pána Midorimu miluje.

Nemalo by to stačiť na to, aby z jeho strany bolo všetko zabudnuté, aj keď už ho netúžil tak veľmi trestať ako predtým.

Mal pocit, že sa dostatočne trestá aj sám, už len tým, akú podradnú úlohu prijal v živote svojho pána.

„Budeš o tom hovoriť, Rain chce počuť všetko...“ nemilosrdne trval na svojom pán Midorima.

Mlčanie.

To bol prejav vzdoru, ktorý sa nemohol skončiť práve najlepšie. A nepochybne tomu bolo tak aj teraz, lebo pán vyhlásil: „Ak nebudeš hovoriť, potrestám ťa pred Rainom...“

Nejaký čas bolo v miestnosti ticho, ktoré Raina priam dráždilo. Zdalo sa mu, akoby uplynuli celé veky, kým sa niekto v tej miestnosti vôbec dokázal pohnúť, no bol to pán Midorima, ktorý to napokon urobil ako prvý.

Vstal a pomaly zamieril k jednej zo skriniek.

„Počkajte!“ hlesol Young Hwa zdesene. „Ja budem pokračovať...“

Pán Midorima nejaký čas počkal, takmer akoby váhal, či má svojej hračke poskytnúť to potešenie, aby sa vyhla trestu, no napokon veľmi pomaly zamieril späť, sadol si na svoje miesto a stále si ho dosť pohŕdavo premeriaval. 

predchádzajúca časť  nasledujúca kapitola